Aj počas nariadenej práce z domu dokážu sociálni pracovníci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) poskytovať sociálne služby a pomáhať svojim klientom. Riešia pomôcky pre nevidiacich na úradoch, pomáhajú pri zabezpečovaní nákupov, poskytujú aktuálne informácie k súčasnej situácii a podporujú osamelých.
Pracujú z domu, ale pomáhajú
Napriek tomu, že všetkých osem krajských stredísk ÚNSS poskytujúcich služby nevidiacim a slabozrakým klientom má oficiálne zatvorené, ich pracovníci sú v plnom pracovnom nasadení. „Naši sociálni pracovníci majú síce nariadenú prácu z domu, ale pomoc klientom naďalej poskytujú. Telefonicky kontaktujú predovšetkým osamelo žijúcich klientov či seniorov, informujú ich o súčasnej situácii a radia im s preventívnymi opatreniami. Zisťujú, či nepotrebujú pomoc s nákupom potravín, hygienických potrieb, liekov, poprípade ich spoja s tým, kto v mieste ich bydliska túto službu poskytuje,“ hovorí Tatiana Winterová, riaditeľka ÚNSS.
Ani žiadosti o optické a kompenzačné pomôcky výrazne uľahčujúce život nevidiacim a slabozrakým sa neprestávajú riešiť. Pracovníci krajských stredísk pomáhajú klientom s komunikáciou s firmami poskytujúcimi tieto pomôcky, ale aj s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v zmenenom režime fungujú predovšetkým elektronicky. Pokračuje aj nácvik práce s pomôckami. „Každý klient sa musí najskôr zaškoliť, aby dokázal konkrétnu pomôcku plnohodnotne používať. A to realizujeme aj na diaľku. Napríklad dnes ráno dostala naša klientka elektronickú čítaciu lupu. Pochopiteľne nie je možné, aby čakala ďalšie týždne, kým ju zaškolím, takže sme sa ju učili ovládať cez telefón. Bolo to náročnejšie, pretože to, čo by som jej jednoducho ukázala, som jej musela popisovať cez telefón. Napokon sme aspoň to základné používanie zvládli a ja som veľmi rada, že klientka bude mať prístup k informáciám aj touto formou,“ hovorí na margo práce s klientmi Lenka Patyiová, vedúca Krajského strediska ÚNSS v Trnave.
Výnimočná situácia spája rozdelené rodiny
Nemenej dôležitá je tiež podpora osamelo žijúcich nevidiacich a slabozrakých. „Klientov kontaktujeme aj preto, aby sme zistili, ako sa cítia, či nie sú smutní, depresívni, snažíme sa rozptýliť ich obavy a podporiť ich, aby výnimočnú situáciu zvládli,“ dopĺňa T. Winterová.
O tom, že nepríjemná situácia môže mať aj pozitívny dopad sa presvedčili pracovníčky trnavského krajského strediska. „Máme klientku, ktorá sa počas roka so svojimi deťmi priveľmi nestýka, ich vzťahy nie sú dobré, ale v tejto výnimočnej situácii išli spory bokom a deti svojej mame pomáhajú. Je krásne sledovať, ako sa dokáže rodina v extrémnych chvíľach opäť spojiť. Želám si, aby to tak aj ostalo a táto nie veľmi dobrá situácia priniesla aj niečo pozitívne,“ konštatuje L. Patyiová.