História braillovho písma

Vznik Braillovho písma

Stáročia pokusov, vynachádzania a bádania v oblasti komunikácie nevidiacich písmom zavŕšil Francúz Louis Braille. Nie je presne zistené, kedy prišiel Braille do styku s Barbierovým písmom, či to bolo v roku 1819, počas výstavy v Louvri, alebo neskôr, v roku 1821, keď začal Barbier navštevovať Národný ústav pre mladých slepcov. V tom čase neexistovalo písmo a teda ani knihy, ktoré by mohli plne nahradiť nevidiacim čiernotlač.

Braille už ako mladý chovanec ústavu dobre vedel, že písmo je jedinečným nositeľom ľudskej kultúry a vzdelanosti, že len prostredníctvom písma — kníh — sa môžu slepci dostať v plnej šírke za hranice zmyslového vnímania.

Barbierovo písmo Brailla zaujalo, naučil sa ho a zistil, že písmo má viac vážnych nedostatkov: písmo potrebovalo veľa miesta, nemalo znaky pre rozdeľovacie znamienka, nedalo sa použiť na notopis, ťažko sa pamätalo, čítalo a písalo, pre svoju sonografickú skladbu bolo použiteľné len pre osoby s dokonalou znalosťou francúzskeho jazyka — preto v tejto podobe bolo pre nevidiacich nepraktické a neperspektívne.

Braille začal s písmom experimentovať a so skupinou chovancov ústavu sa snažil o jeho zlepšenie. Keď Barbier odmietol spoluprácu na reforme svojho písma, Braille, skoro 16-ročný, na jeho základe koncom roku 1824, zostavil písmo nové, písmo, ktoré vyhovovalo potrebám nevidiacich.

Braillov systém bodového písma je dielom geniálnej intuície a má nárok na plnú originalitu. Braille pôvod svojho objavu prisudzoval Barbierovi. Prax ukázala, že neprávom. V konkurencii s Braillovým systémom stroskotali desiatky pokusov o jeho náhradu iným písmom. Braillovo písmo od jeho vzniku po dnešok nepotrebovalo a zrejme ani v najbližšej budúcnosti nebude potrebovať väčšiu zmenu.

Rozšírenie Braillovho písma

Nové písmo nenašlo hneď v Európe plné uplatnenie. Prvý návrh Braillovho písma vyšiel tlačou v roku 1829 ako 32-stranová brožúra pod názvom “Spôsob písania slov, nôt a chrámového spevu pomocou bodov pre používanie slepcami, pre ktorých ho vytvoril Louis Braille, korepetítor kráľovského ústavu pre mladých slepcov”. V brožúre Braille uvádza abecedu, ktorá sa skladá z 9 skupín po 10 znakoch a 6 dodatkových znakov.

V roku 1835 vydáva Braille brožúru, kde už pridáva aj dnešnú interpunkciu a základy súčasného notopisu. Zásluhou dr. Pigniera sa začalo Braillovo písmo používať v Národnom ústave v roku 1830. V roku 1837 vyšli, tlačené týmto písmom, trojzväzkové Dejiny Francúzska. Po odchode dr. Pigniera z ústavu v roku 1840 nový riaditeľ Dufau písmu nežičil a robil rozličné prekážky v jeho zavádzaní do praxe. Až ďalší riaditeľ, Gaudet, sa v plnej miere zaslúžil o uplatnenie písma nielen vo Francúzsku, ale aj v zahraničí.

Z Francúzska začalo Braillovo písmo prenikať až po roku 1850. V Dánsku a vo Švédsku ho zaviedli v roku 1860, v Anglicku má zásluhu na jeho rozšírení oslepnutý lekár dr. Armitage v roku 1870. V roku 1873 bolo toto písmo zavedené na Hradčanský ústav v Prahe prostredníctvom Nemcov. Českú adaptáciu Braillovej abecedy, ktorá sa doteraz používa, vytvoril učiteľ Malý z pražského Klárovho ústavu.

V Uhorsku písmo zaviedli až roku 1893 a prvé slovenské učebnice, tlačené Braillovou abecedou vyšli až za 1. ČSR, po roku 1923. Z hľadiska celoeurópskeho, aj celosvetového je pre Braillovo písmo významný rok 1878, keď zasadal v Paríži Kongres pre zlepšenie osudu nevidiacich a hluchonemých, ktorý odmietol všetky ostatné návrhy na slepecké písmo a postavil sa za zavedenie Braillovej abecedy do celého sveta. V období šírenia Braillovho písma najkonzervatívnejšie zostali anglosaské krajiny, ktoré od roku 1847 používali a čiastočne ešte aj dnes používajú Moonovú reliéfnu abecedu.

Braillovo písmo sa už dávno rozšírilo aj mimo Európu, pred viac ako 100 rokmi ho už poznali v Číne aj v Indii. Vytvorené boli bodové abecedy nielen vo všetkých svetových jazykoch, ale aj v jazykoch menších národov, národností a etnických skupín ako je napr. velština, amharčina, malajčina, thajčina, hindština a iné.

Význam objavu Louisa Brailla je obrovský. Dnes už azda niet krajiny na svete, kde by nepoznali Braillovo bodové písmo a kde by ho nepoužívali. Louis Braille pripravil nevidiacim širokú cestu k poznatkom, vzdelaniu a kultúre, čím podstatne prispel k ich sociálnej integrácii.