Pre(po)čítajte si prvú tohtoročnú Dúhu

Kam sa dnes človek obzrie a započúva, tam sa všetko akoby šifrovalo do číslic, tak sme sa aj my v redakcii pousilovali, reku, poďme s dobou. Ale keďže matematika nie je našou silnou stránkou, všetky prirodzené čísla sa nám zdajú neprirodzené, kladné a záporné je pre nás uhol pohľadu a deliť sa delíme so všetkými, až tak ľahko to nešlo. Začali sme preto na prstoch. Odkukali sme to od starovekých Rimanov, ktorí prsty kreslili ako čiarky, dlane ako V a dve dlane nad sebou ako X. My sme ale potrebovali dvoch kompletných členov redakcie a z tretieho jeden malíček, aby sme zostavili už XXI. ročník nášho dvojmesačníka. Prvé tohtoročné číslo tvorí jeden úvodník, päť rubrík, deväť článkov, vyše 50 tisíc znakov s medzerami a 15 fotografií.

AD1

Dvoma článkami sa vrátime k dvom dvadsiatkam: v tom kratšom k trom dámam, výchove dvoch šteniat a tréningu ročného psa Forresta – slovom, k novovzniknutému občianskemu združeniu zameranému na výcvik vodiacich psov, ktoré sa predstavuje Psi na život a sídli v Bratislave.

V tom dlhšom sme prenikli na miesta plné zážitkov – na miesta, kde staršia generácia chodievala ako do oáz histórie, takmer po špičkách a v tichej bázni, dnes sa tam hrnie takmer každý, pretože sa zmenili na miesta plné originálnych zážitkov a tvorivosti. Prenesieme sa do Dubnického múzea v dňoch 23., 24. a 25. 11. 2020 a na on-line konferenciu Múzeá a galérie bez bariér. Prizrieme sa, ako do roku 2021 vplávali 4 prístroje staršieho dáta, a skúsime vás nakriatnuť na to, aby ste v roku 2021 začali otužovať. Pozitívne účinky studenej vody na telo, psychiku i náladu sa dostavia pomerne rýchlo, a keď prekonáte prvé 2 minúty, ktoré sú najťažšie, budete ľadový medveď na jednotku.

Prečo je lavička väčšia ako dom? Ak by ste chceli od narodenia nevidiacemu opísať perspektívu, inšpirujte sa projektom Krakov pre všetkých, pod ktorý sa podpísali Elżbieta Lang a Katarzyna Buri z múzea a pracovníci Katedry dejín moderného umenia. Nevidiaci tu s pomocou asistentov a pod vedením architektov a výtvarníkov zhotovovali rôzne trojrozmerné architektonické prvky. Vyústením projektu bola účasť novopečených nevidiacich architektov na každoročne organizovanej súťaži Krakovska betlehemka, počas ktorej sa do makety Betlehema vkladajú modely známych dominánt Krakova (hrad Wawel, Mariánsky kostol či hora Krokus). Film o projekte nájdete na webe múzea.

Pohľad do miestnosti v múzeu, po pravej a ľavej strane sú makety.
Betlehemky v krakovskom múzeu.
Foto: Piotr Štefanski
Nevidiaci návštevníci pri práci s Betlehemkami.
Nevidiaci návštevníci pri práci s Betlehemkami.
Foto: Piotr Štefanski

AD2

Po takmer 40-ročnom úsilí máme slovenskú autoritu pre Braillovo písmo. Nejaké to „deleno“ sme zvládli, takže si pripomenieme, prečo sme v druhej polovici minulého storočia začali limity Braillovho písma pociťovať akosi intenzívnejšie, čo podniklo niekoľko nevidiacich nadšencov v polovici 80. rokov a ako s tým súvisí matematika, programovanie, astronómia či teória grafov a štrukturálne vzorce molekúl. Aké impulzy pre rozvoj Braillovho písma sú spojené so začiatkom 90. rokov a na aké medzníky nemožno zabudnúť po roku 2000.

Víťazné ťaženie majú však za sebou i členovia všetkých ZO v Prešovskom kraji, všetci zamestnanci KS, vyše dve stovky škôl, viac ako 780 dobrovoľníkov, ktorí vytvorili 259 tímov. Ich nadšenie a činorodosť priniesla Bielej pastelke mimoriadne ocenenie Srdce na dlani 2020 v kategórii PROJEKT/PROGRAM.

Dve základné školy pre deti so zrakovým postihnutím, vynútená redukcia z pôvodne zamýšľaných 10 na 7 45-minútoviek (šesťdesiatková babylonská numerácia, ktorú dodnes používame pri členení hodín a minút, sa v školách nehrá) a detí… no, obe ruky by sme potrebovali určite. Takto vyšiel projekt Združenia umelcov Cultura Humana s názvom Tanečný workshop pre nevidiacich a slabozrakých. V roku 2019 začali so streetdancom na Svrčej, uplynulý rok primiešali do projektu aj energiu, kreativitu a radosť z pohybu žiakov SŠI v Levoči.

Radim Vojtek sedí za cimbalom.
Radim Vojtek pri ladení cimbalu.
Foto: archív RV

AD3

No, ale, pravdaže, našli sa aj príklady, na ktoré naše matematické schopnosti nestačili, v tomto čísle hneď tri. Vieme vám vyčísliť, koľko funkcií v ÚNSS zodpovedne zastávala Marienka Zubáková, aj koľké roky bola jej členkou, ale koľko ľudí jej odchod zarmútil, to by sme museli veľmi veľa dlaní naukladať vedľa seba.

Vďaka nevidiacemu spevákovi, huslistovi a primášovi cimbalovky Falešnica, stálom huslistovi a príležitostnom klávesistovi dua Vojodeyl, pánovi učiteľovi na ZUŠ a občas i ladičovi klavírov a príbuzných nástrojov (čembala, spinetu a cimbalu) Radimovi Vojtkovi sme si takisto poriadne preopakovali násobilku a delilku, ale okrem toho, že CM Falešnica hrá už desaťročie, sme sa nedopočítali nikam. Ale na to, koľko piesní má v repertoári, alebo koľko koncertov na rováši, by sme asi potrebovali dvadsiatkovú mayskú, možno dokonca aj tú šesťdesiatkovú babylonskú sústavu. Ktohovie. Nič, spísali sme „aspoň“ to, ako sťa nevidiaci primáš dáva hudobníkom nástupy, ako je to u nich s notami, ako si poradil s dištančným vzdelávaním a tak.

Bez číslic ostal aj príspevok o dúhovkách zvierat – nemali sme od koho odpisovať, veru ani len ten ťahák sme nemali odkiaľ vytiahnuť. Z fascinujúcej živočíšnej ríše sme ale úspešne vytiahli jedince s bielymi, žltými, zlatými, oranžovými či karmínovočervenými očami, žmurkli na nás aj modré, tyrkysové, tmavohnedé a čierne.

Na obrázku sú dva modrooké lemuriky, jeden má kožuch svetlej a druhý tmavej farby.
Lemur makako modrooký získal svoje meno vďaka žiarivo tyrkysovým očiam na inak nenápadnom jednofarebnom tele. Foto: Arjan Haverkamp
Budeme radi, ak si to všetko pre(po)čítate. 🙂
redaktori časopisu Dúha

PS: Objednávky prijímame celoročne, stačí jeden formulár:
Stiahnite si objednávku časopisu Dúha.