Aj my v redakcii sme zatúžili po troche romantiky, a keďže 24. mája 1844 dorazil z Washingtonu do Baltimoru vôbec prvý telegram, navyše jeho autor Samuel Finley Breese Morse má v apríli narodeniny i úmrtiny, rozhodli sme sa, že skúsime nejaký nový komunikačný prostriedok a druhú tohtoročnú Dúhu pošleme našim čitateľom netradične. No, ale, viete, keď humanitne orientovaní fušujú do techniky…
Ohňových signálov sme sa priveľmi báli, vizuálny systém Clauda Chappa sa nám zdal nudný – čo vzrušujúce už človek môže zažiť so semaforom či vlajkovou abecedou, zvlášť ak je príjem závislý od zorného poľa? Hoci, keby sme predsudky prekonali, možno by si výhľad z niektorého štítu pohoria Jeseníky na severe Moravy užili. Viem, čo preletelo pod vaším vrabčím hniezdom, ale aj cesta je niekedy cieľ. Svoje by vám k tomu povedal aj Dalibor Pastorek a veru na slovo vzatejšieho odborníka by ste v našich končinách hľadali ťažko. Práve on je totiž autorom metodiky lezenia nevidiacich na umelých i prírodných stenách a zároveň hlavným organizátorom Rabštejnského chmatání – víkendového pobytu pre nevidiacich, ktorí sa pod vedením skúsených inštruktorov učia horolezcovať. Pýtate sa, či majú nevidiaci strach z výšok? No, tí, ktorí niekedy videli a vybavujú si tie maličké autíčka a hmýriacich sa Liliputánov, na ktorých sa pozerali z dvanásteho poschodia, tak veru aj áno.
Vieš, Dalibor, ja si tak leziem v tom lese a všetky hlasy, šum listov, všetko počujem z čoraz väčšej diaľky. Zrazu cez tie skaly začína viať vetrík a cítim úplne iný luft. Cítim, že už tam prúdi vzduch z hôr, a nie ten z lesa. Skala je čoraz teplejšia, pretože ju pred lúčmi nechránia konáre stromov. Nevonia tam hlina a lístie, nie je tam tak vlhko. A podľa toho viem, že už som hore,“ odpovedal na otázku, ako vníma výšku jeden z nevidiacich horolezcov, zverencov pána Pastorka.
Ani štúdium mladších dejín komunikácie na diaľku nám neosožilo. Úprimne povedané, mňa Soemmeringových 35 drôtov a zlaté, vo vode ponorené elektródy lákali, ale zvyšok redakcie ma prehovoril, vraj by každého na druhej strane elektrolýza vyplynila a vydymila, ak by sa pokúšal najnovšiu Dúhu čítať bližšie ako 2 000 stôp od prijímača. A riskovať, že by sa čitatelia nedozvedeli o dvoch zaujímavých miestach (jednom na Liptove a druhom na Považí) sme nechceli. Takmer určite by nám neodpustili, ak by sme im zatajili miesto, kde možno oboma rukami objať Vysoké Tatry, uvelebiť sa vo vtáčom hniezde v korune stromov, zaliezť do medvedieho brlohu, bosou nohou sa prejsť po zážitkovom chodníku, učiť sa rozoznať šišku smreka obyčajného od šišky smrekovca opadavého či poprezerať si z dreva vyrezané tabuľky s obrysmi živočíchov. Alebo to, kde na nich okrem reliéfnej mapy a obrázkov čaká aj unikátna rukolapná prehliadka výšiviek, ľudových odevov a časti náradí, typických pre onen kraj.
Po chemickom ošetrovaní papierovej pásky, ktorá by, ako pod rukami Harrisona Dyara, vyslala elektrické iskry na pálenie bodiek a čiarok, by museli ošetrovať nás v redakcii, takže to takisto neprichádzalo do úvahy. Ošetrenia… čo to táram, vyšetrenia, dokonca celého tela naraz, sme ale mali plnú hlavu. Na slovíčko sme totiž pristavili zakladateľa Asociácie iridológov Slovenska Ľubomíra Jánoša, ktorý nám objasnil, že všetky cievky, škvrnky či podfarbenie očného bielka, tvar zreničky, zmeny odtieňa dúhovky či 3D štruktúr oka majú už od čias Tutanchamóna svoje vysvetlenie.
Ale ihlové, optické, zvonkové a ručičkové telegrafy sme vyskúšali, pravdaže, aj ten, o ktorý roky bojoval Samuel Finley Breese Morse. Poviem vám, ťukalo to jedna radosť, elektrické náboje sa kovovými vodičmi rozutekali ako divé a špeciálna mechanická ceruzka sa šla ubodkovať a upomlčkovať. Informácie o Sluchostope, významných životných jubileách dvoch našich dlhoročných funkcionárov a, žiaľ, aj dve správy v čiernom rámčeku sme ešte vyťukali, ale vo výnosoch vlaňajšieho ročníka Bielej pastelky sme sa celí tak zauzlili, že sa k nám na školenie hlásia už aj námorníci.
Raz darmo, každá doba má svoje a tá naša sa už neoháňa stopkami, ale zavináčmi. Vzdali sme sa preto špekulácií a Dúhu s číslo 2 sme jednoducho rozoslali mailom. Ak máte aj vy záujem dočítať sa viac, napíšte nám na duha@unss.sk Pár obrázkov zo života nevidiacich a slabozrakých vám radi pošleme.