Zuzana Stavrovská: Nevraživosť a aroganciu zdoláme vytrvalosťou a odhodlanosťou presadzovať práva všetkých

Nedávno si Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím pripomenul siedme výročie svojho fungovania. Spoločne s komisárkou Zuzanou Stavrovskou sme sa obzreli za uplynulým obdobím a zisťovali, čo sa z jej pohľadu podarilo a kde naďalej vníma slabé miesta našej spoločnosti v prístupe i rešpektovaní ľudí so zdravotným postihnutím.

Pani komisárka, v týchto dňoch ste si pripomenuli 7. výročie fungovania Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, v ktorom pôsobíte už druhé funkčné obdobie, ako ho hodnotíte? 

Myslím si, že dnes môžem potvrdiť, že náš úrad stojí na pevne vybudovaných základoch, má profesionálne zdatný odborný tím, aj keď v menšom počte, ako by to bolo potrebné, a skutočné nasadenie zlepšiť postavenie ľudí so zdravotným postihnutím v našej spoločnosti. Začínali sme takpovediac „na zelenej lúke“. Bolo potrebné zabezpečiť úplne všetko: priestory, zamestnancov, techniku, nastaviť procesy i postupy, a najmä vdýchnuť tejto výnimočnej ľudskoprávnej inštitúcii ideu porozumenia a lojálnosti k ľuďom so zdravotným postihnutím a ich rodinám. S hrdosťou môžem povedať, že za tých 7 rokov sme dosiahli výrazný pokrok v dosahovaní našich cieľov – ochraňovať ľudské práva ľudí so zdravotným postihnutím garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vďaka nášmu úsiliu a za konštruktívnej spolupráce ďalších aktérov na poli ochrany práv sú už teraz ľudia so zdravotným postihnutím viditeľnejšími a váženejšími členmi našej spoločnosti.

Čo všetko spadá do vašich kompetencií? 

Môžeme povedať, že náš úrad má štyri hlavné piliere. Tým prvým je riešenie individuálnych podnetov ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sa domnievajú, že ich práva boli porušené konaním autorít a subjektov SR. Snažíme sa zabezpečiť maximálnu ochranu a dodržiavanie individuálnych práv osôb so zdravotným postihnutím.

Druhým pilierom našej práce je monitorovacia činnosť. Cez monitoringy a prieskumy priamo v psychiatrických zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb a ďalších inštitúciách sa snažíme zlepšovať napĺňanie záväzkov z dohovoru aj cez iniciovanie zmien v systémových procesoch, interných postupoch, metodikách a v neposlednom rade aj politikách štátu.

Tretím pilierom je aktívne participovanie na medzirezortných pripomienkových konaniach a návrhoch legislatívnych zmien, čím sa snažíme podporovať vytváranie inkluzívneho prostredia vo všetkých sférach života osôb so zdravotným postihnutím tak, aby mali rovnaké príležitosti ako ostatní obyvatelia. To zahŕňa zabezpečenie prístupnosti verejných miest a služieb, podporu inkluzívnej výchovy a vzdelávania, úpravy procesov poskytovania služieb štátu napríklad v trestnom konaní či v správnych konaniach, alebo vytváranie nových podporných systémov pre osoby so zdravotným postihnutím pri realizácii práv.

V neposlednom rade reprezentujeme náš úrad prostredníctvom rozmanitých aktivít, či už sú to napríklad výjazdové dni v rôznych mestách Slovenska, účasť na rôznych konferenciách, stretnutia a rokovania s mimovládnymi organizáciami, organizovanie výstav diel ľudí so zdravotným postihnutím v našich priestoroch, ale aj rôzne ďalšie verejné vystúpenia zvyšujúce povedomie spoločnosti o výzvach, ktorým čelia ľudia so zdravotným postihnutím. Všetky tieto aktivity tvoria štvrtý základný pilier na scitlivovanie spoločnosti vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím.

V akých situáciách a s akými problémami sa na vás môžu ľudia obrátiť?

Vždy, keď sa domnievajú, že boli porušené ich práva ako osôb so zdravotným postihnutím, napríklad, ak ide o nepriznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia úradmi práce, alebo invalidných dôchodkov Sociálnou poisťovňou. Taktiež v prípade, ak ide o porušenie práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb, psychiatriách, či neprijatie dieťaťa so zdravotným postihnutím do školy či výpoveď v zamestnaní. Ale aj neexistujúce parkovacie miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím pred budovami verejných inštitúcií, bariéry, či už architektonické alebo komunikačné. Riešili sme napríklad neumožnenie vstupu do kúpeľov nevidiacemu s vodiacim psom, arogantné správanie šoféra autobusu voči matke s dieťaťom s autizmom, sú to niekedy až zarážajúce príbehy, ktoré ľudia so zdravotným postihnutím  zažívajú. Tiež riešime problematiku obmedzenia spôsobilosti na práve úkony – napríklad snahu rodinných príslušníkov obmedziť v spôsobilosti na právne úkony svojich blízkych so zdravotným postihnutím, aj keď to potrebné a žiaduce. V takých prípadoch sme už neraz zasiahli a niekoľkým ľuďom sa podarilo spôsobilosť vrátiť. Tých oblastí, v ktorých dohliadame na dodržiavanie a ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím garantovaných v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, je naozaj veľké množstvo. Chcela by som pripomenúť, že náš úrad je tu pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím – fyzickým, zmyslovým (zrakovým, sluchovým), mentálnym, ako aj pre ľudí s duševnými poruchami i pre ľudí s rôznymi chronickými diagnózami.

Čo sa vám z vášho pohľadu podarilo? Na čo sa dívate so spokojným úsmevom?

Zmien, ktoré sa v spoločnosti podarilo presadiť za 7 rokov našej činnosti a vzišli na základe našej iniciatívy i našich odporúčaní vláde, je veľa. Spomeniem napríklad novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z roku 2020. Ak si človek so zdravotným postihnutím potrebuje dať nainštalovať na schodisko bytového domu napríklad schodiskovú plošinu, už nepotrebuje mať súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Vďaka nášmu podnetu sa zrušila veková hranica 65 rokov, ktorú zákon stanovoval pri žiadaní finančného príspevku na kúpu auta z dôvodu zdravotného postihnutia a potreby prepravovať sa autom a na priznanie príspevku na osobnú asistenciu.  Poukázali sme na to, že išlo o diskrimináciu a zjavný rozpor s Ústavou SR i medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná. Dlhodobo poukazujeme na príjmovú pascu, v ktorej sa ocitajú osoby so zdravotným postihnutím a nízku príjmovú hranicu žiadateľov o peňažné príspevky na kompenzáciu. V rámci osobnej asistencie sa ju podarilo odstrániť.

Z tých najnovších zmien, ktoré sme iniciovali, môžem uviesť zákon o zdravotnej starostlivosti z konca roka 2022, keď na základe našich upozornení v monitorovacích správach z psychiatrických zariadení, poslanci parlamentu  stanovili  a schválili hranice pri používaní obmedzovacích prostriedkov v psychiatrických zdravotníckych zariadeniach – napríklad používanie tzv. sieťových postelí sa už bude musieť striktne uplatňovať iba v odôvodnených prípadoch, a nie „preventívne“. Podarilo sa nám presadiť rôzne úpravy či už v novom zákone o výstavbe, v mediálnom zákone, a ďalších.

Kde vnímate ten opačný pól a viete, že sa zmena presadzuje ťažko a ide naďalej o problematické oblasti?

Určite sú to reformy, najmä v oblasti školstva – inkluzívneho vzdelávania, kde sa stále nedodržiavajú práva detí so zdravotným postihnutím, vylučujú ich zo vzdelávacieho procesu na individuálne domáce vzdelávanie, a to súvisí aj so zmenami v poradenskom systéme.

Rozhodne je potrebné zmeniť kompenzačný systém dôsledkov zdravotného postihnutia formou peňažných príspevkov – najmä jeho fungovanie praxi. Už dlhodobo pozorujeme, na základe podnetov od občanov, ktorí sa na nás obracajú, že tento systém je cez interné metodické postupy úradov práce nastavený tak, že namiesto skutočnej pomoci osobám so zdravotným postihnutím, čo je jeho primárnou úlohou, sa od tejto pomoci vzďaľuje. Aktuálny systém kompenzácií je svojím nastavením a postupom v rámci posudkovej činnosti natoľko komplikovaný, netransparentný a často subjektívny, že je sporný z pohľadu ľudskoprávneho chápania úlohy štátu. Občania domáhajúci sa pomoci štátu sa stretávajú napríklad s odrádzaním od podania žiadosti o peňažný príspevok, vysokými nárokmi pri zabezpečení dostatočne podrobných podkladov na rozhodnutie, spochybňovaním potreby danej kompenzácie a rôznym nepríjemným a dehonestujúcim prístupom zo strany úradníkov úradov práce. Veľakrát sa nápravy domôžu iba tí najvytrvalejší, a to až prostredníctvom správneho súdnictva.

Napriek meniacej sa legislatíve, naďalej zostávajú bariéry, ktoré vznikajú aj v dôsledku neprimeraných až konfliktných reakcií samotných prevádzkovateľov poskytovaných služieb. Určite je potrebné zlepšiť oblasť prístupnosti, či už architektonickej alebo komunikačnej. Bezbariérovosť stále nie je vnímaná ako samozrejmosť. Rozumieme tomu, že v existujúcich budovách sa architektonické bariéry odstraňujú ťažšie, ale  vlastníci stavieb k tomu veľakrát aktívne prispievajú tým, že nevynakladajú dostatočné úsilie na to, aby sa tieto bariéry odstránili. Sme konfrontovaní so zľahčovaním situácie a popieraním existencie základných ľudských práv pre daný stav. Ide o bezbariérovosť verejných, ale aj iných priestorov, dopravných prostriedkov, škôl, volebných miestností, prispôsobenie internetových stránok, televízneho vysielania či iných produktov tak, aby nemuseli byť osoby so zdravotným postihnutím špeciálne kompenzované rôznymi spôsobmi na to, aby mohli využívať pre iných ľudí úplne bežné a samozrejmé služby. Problematická je aj preprava osôb so zdravotným postihnutím, najmä železničná.

Ďalším veľkým problémom je možnosť osoby so zdravotným postihnutím zamestnať sa na voľnom trhu práce, nájsť si vhodné zamestnanie a udržať si ho.

Tiež je potrebné zlepšiť postavenie osôb so zdravotným postihnutím v oblasti spôsobilosti na právne úkony a v prístupe na bezplatnú právnu pomoc. Už 13 rokov čakáme na novú právnu úpravu, ktorou sa dosiahne implementácia Článku 12 a  Článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V rámci európskeho priestoru sme jediná krajina, ktorá nemá žiadnu alternatívu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony pre ľudí s ťažkosťami pri rozhodovaní, a preto súdy aj naďalej obmedzujú ľudí v spôsobilosti na právne úkony „v celom rozsahu“.

Celkovo by bolo potrebné zamerať zmeny legislatívy a spoločenského prostredia na dosiahnutie dôstojného života ľudí so zdravotným postihnutím, na zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím totiž nestačí samostatne zlepšiť jednu alebo viac samostatných oblastí, ale je potrebné dosiahnuť stav, keď všetky subjekty budú pri svojej činnosti automaticky a prirodzene myslieť aj na to, že medzi nami žijú osoby, ktoré potrebujú k svojmu bežnému životu trochu prispôsobené podmienky a výsledky svojej činnosti budú prirodzene pripravovať tak, aby bola dostupná aj pre ne.

Ako vnímate našu organizáciu i vzájomnú spoluprácu?

S Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska spolupracujeme od začiatku vzniku nášho úradu. Ide o dôležitú organizáciu zastrešujúcu ľudí so zrakovým postihnutím, ktorá upozorňuje na problémy z praxe, a len vďaka praktickým skúsenostiam a upozorneniam priamo od ľudí so zrakovým postihnutím môžeme my, ako úrad, ďalej konať a upozorňovať na problémy, s ktorými sa stretávajú a presadzovať riešenia. Veľmi oceňujem blízku a operatívnu odbornú pomoc zo strany ÚNSS pri riešení individuálnych podnetov týkajúcich sa ľudí so zrakovým postihnutím, či už je to pri používaní rôznych kompenzačných pomôcok, ako napr. čítacia lupa, vodiace alebo asistenčné psy, ale aj pri získavaní príspevku na osobnú asistenciu či poskytovania informácií. Je to pre nás veľmi cenná spolupráca – a to platí aj pre ostatné organizácie zastrešujúce jednotlivé druhy zdravotného postihnutia.

Riešili ste aj problém človeka so zrakovým postihnutím?

Samozrejme, často sa na nás obracajú aj ľudia so zrakovým postihnutím. Riešili sme už spomínaný príklad nevidiaceho človeka, ktorého odmietli prijať do kúpeľov preto, lebo mal so sebou vodiaceho psa. Vodiaci pes môže a má byť pri človeku, ktorého sprevádza, dokonca aj pri schodíkoch do bazéna, a ak je dôvodom jeho odmietnutia hygiena, tak potom kúpele alebo daný prevádzkovateľ musia zabezpečiť nevidiacemu človeku inú formu asistencie. Vďaka akceptovaniu nami uložených opatrení zo strany daného kúpeľného zariadenia môže absolvovať kúpeľnú liečbu už aj hosť, ktorého sprevádza vodiaci pes. V roku 2021 sme riešili niekoľko podnetov súvisiacich s tzv. očkovacou lotériou. Opakovane riešime podnety, v ktorých osoby so zrakovým postihnutím namietali, že im nebol umožnený vstup s vodiacim psom na rôzne verejne prístupné miesta, napr. múzeá, divadlá, kostoly, rôzne úrady a do zariadení poskytujúcich služby, napr. cukrárne, kaviarne, reštaurácie, hotely, rôzne obchody a predajne. Stretli sme sa s neprimeraným, neľudským až arogantným správaním majiteľov reštaurácií, predajní a iných prevádzok poskytujúcich služby, ktorí nerešpektujú skutočnosť, že vodiaci pes je kompenzačnou pomôckou a poskytuje osobám so zrakovým postihnutím pomoc pri prekonávaní bariér v každodennom živote. Ešte stále existujú predsudky voči umožneniu vstupu vodiaceho psa do verejných priestorov.

V našej organizácii sa venujeme aj bariéram komplikujúcim život ľudí so zrakovým postihnutím – aký je váš názor na spoločnosť v tomto smere?

Bariéry týkajúce sa ľudí so zrakovým postihnutím sa z môjho hľadiska v architektonickej prístupnosti či komunikačnej prístupnosti postupne odstraňujú, hoci rezervy, samozrejme, sú. Môžeme si všimnúť či už rôzne zvukové hlásiče v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, prípadne reliéfne značenie na chodníkoch. Pomalšie sa však odstraňujú bariéry v hlavách ľudí – dôkazom čoho sú napríklad kolobežky uprostred chodníkov, netolerancia, ba až arogancia voči ľuďom nielen so zrakovým, ale aj zdravotným postihnutím všeobecne.

V istom smere mám pocit akoby sme sa vrátili niekoľko rokov až desaťročí späť. Opäť musíme ľudí „učiť“ rešpektu k inakosti, vzájomnej tolerancii, inklúzia je často len pojem… Tiež ste to spozorovali? Ako z toho von?

Áno, vnímam, že najmä v uplynulých rokoch, po pandémii ochorenia COVID-19, je v spoločnosti viac nevraživosti, netolerancie, ba až arogancie, či už celkovo medzi ľuďmi, ale aj voči akejkoľvek inakosti – ľuďom so zdravotným postihnutím, LGBTIQ+ komunite, utečencom, cudzincom. Ako z toho von? To je ťažká otázka. Len neustálou vytrvalosťou a odhodlanosťou naďalej presadzovať práva všetkých. Všetkým, ktorí sa o to snažia, vrátane nášho úradu, držím palce a prajem veľa energie a síl.

Čo vás čaká v nasledujúcom období?

Na konci marca 2023 odovzdávame do Národnej rady SR Správu o činnosti komisára pre osoby so  zdravotným postihnutím za rok 2022, ktorá bude tak, ako po minulé roky, veľmi hutná a prináša okrem množstva grafov a tabuliek v rámci odpočtu našej činnosti, aj ďalšie návrhy na legislatívne zmeny a tiež príbehy ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré sme vlani riešili. V správe prinesieme i dve novinky, ale to si zatiaľ nechám ako prekvapenie. V tomto roku tiež plánujeme dokončiť samostatnú správu o monitorovacích návštevách psychiatrických oddelení nemocníc – zhrnúť naše zistenia a poznatky za roky 2019, 2021 a 2022.

Čaká nás zrejme aj rozšírenie nášho úradu o 6 zamestnancov (momentálne ich máme 12), ktoré súvisí s tým, že úrad už bude mať novú pôsobnosť v oblasti monitorovania neľudského zaobchádzania, mučenia alebo týrania z titulu pozície Národného preventívneho mechanizmu. Ešte to nie je finálne schválené Národnou radou SR, zmena zákona je už v druhom čítaní, teda veríme, že je to na dobrej ceste. Čakáme aj na to, ako dopadne hlasovanie v NR SR o rozšírení kompetencií komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj na ochranu práv seniorov. Seniori sú totiž tiež veľmi zraniteľnou skupinou, ktorá doteraz svojho samostatného ombudsmana nemá. My už riešime podnety ľudí v seniorskom veku, ktorí majú často rôzne diagnózy, ale vnímame potrebu zastrešiť seniorov ako skupinu od určitého veku. Verím, že sa nám to podarí, alebo, ak to nepripadne nášmu úradu, že sa podarí na Slovensku vytvoriť inštitúciu, ktorá bude chrániť práva seniorov.

Ďakujeme za rozhovor.