Autori textu: Daniela Čičkánová a Vladislav Mičátek
Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy v spolupráci so Slovenskou asociáciou európskych štúdií (ECSA Slovakia) postupne ukončujú projekt s názvom „Tvorba a optimalizácia lepšej verejnej politiky v záujme odstraňovania bariér spoločenského začlenenia zrakovo postihnutých (kód ITMS 314011L721)“, ktorý realizovali od roku 2018.
Projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa. Na projekte sa zúčastňuje aj Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska ako neformálny partner podieľajúci sa diskusii a diseminácii širšie uplatniteľných výsledkov a výstupov v záujme búrania bariér osôb so zrakovým postihnutím.
Účel projektu
Projekt sa zameriava na začleňovanie osôb so zrakovým postihnutím (ďalej ako „osoba s ŤZP“) do spoločenského života dôstojným spôsobom spolu s ich vodiacimi psami. Jeho výstupy sú však užitočné pre všetkých majiteľov psov so špeciálnym výcvikom. Jedná sa napríklad o prístup k doprave, do verejných priestorov od reštaurácií po kostoly či do zdravotníckych zariadení, ale aj o kvalitu vodiacich psov, jej preukazovanie a iné prekážky, ktoré kladie osobám s ŤZP do cesty často priamo legislatívna úprava, či už svojou nejasnosťou alebo neefektívnosťou.
V snahe zabezpečiť zmysluplný výstup projektu tak, aby mal naozaj potenciál skvalitniť život osôb s ŤZP, sme získavali informácie z najrôznejších zdrojov, či už od samotných osôb s ŤZP, trénerov vodiacich psov alebo počas panelových diskusií s odborníkmi. V rámci projektu bolo vyhotovených viacero právnych analýz, ktoré na vyžiadanie radi poskytneme, a publikovaných množstvo odborných článkov.
Okrem uvedeného bol realizovaný aj prieskum verejnej mienky s cieľom zistiť, ako vníma široká verejnosť na Slovensku osoby so zrakovým postihnutím sprevádzané vodiacimi psami (https://ecsa.sk/aktuality/tvorba-a-optimalizacia-lepsej-verejnej-politiky-v-zaujme-odstranovania-barier-spolocenskeho-zaclenenia-zrakovo-postihnutych/). Z prieskumu vyplynulo, že až polovica respondentov je presvedčená, že dotknuté osoby sú na Slovensku diskriminované. V závere projektu vzniká aj recenzovaný zborník zameraný predovšetkým na problémy osôb s ŤZP a legislatívne úpravy, ktorých návrh je taktiež súčasťou výstupov z projektu.
Čo je podľa nás potrebné zmeniť v právnej úprave?
Počas projektu bolo zistených množstvo legislatívnych prekážok, ktoré zbytočne sťažujú majiteľom vodiacich psov ich často už aj tak neľahkú situáciu. Predovšetkým boli identifikované nasledujúce nedostatky:
- Slovenský právny poriadok neurčuje prakticky žiadne štandardy pre kvalitu vodiaceho psa. To môže mať pre osobu s ŤZP ďalekosiahle a dlhodobé dôsledky. Môže totiž po náročnom procese získavania vodiaceho psa nadobudnúť takého psa, ktorý vôbec nie je schopný ju viesť, je agresívny, prípadne poriadne neovláda potrebné pokyny a podobne. Takéto situácie znamenajú pre osoby s ŤZP namiesto úľavy a príjemnejšieho či jednoduchšieho života časovo aj finančne nákladné problémy, množstvo administratívy a prípadne aj súdne konanie. Aktuálne existuje pre osoby s ŤZP len jedna skutočná prevencia, a to zistiť si o cvičiteľovi, od ktorého si plánujú zakúpiť vodiaceho psa, maximum informácií a referencií, aby nedošlo ku sklamaniu. Tento systém však v rámci projektu navrhujeme zmeniť tak, aby boli v zákone, resp. vo vyhláške, zakotvené minimálne požiadavky na vodiacich psov, na ktoré sa budú môcť osoby s ŤZP spoľahnúť. V mnohých krajinách, vrátane našich českých susedov, je takýto postup už štandardom.
- Okrem určenia požiadaviek na vodiace psy je potrebné definovať aj požiadavky na osobu oprávnenú viesť výcvik vodiaceho psa, ktorá dokáže osobám s ŤZP garantovať kvalitu svojej práce. Aktuálne ňou totiž môže byť prakticky ktokoľvek vo veku najmenej 18 rokov.
- Treťou skupinou požiadaviek, ktoré navrhujeme zapracovať do slovenského právneho poriadku, sú požiadavky priamo na osobu, ktorá má nárok na vodiaceho psa a na jej zácvik s vodiacim psom. Hlavnou myšlienkou tohto bodu je zriadenie špeciálnej nestrannej komisie, ktorá pred tým, ako nový majiteľ pôjde s vodiacim psom do ulíc, oboch preskúša a až následne potvrdí, že je v poriadku nielen výcvik psa, ale aj skutočnosť, či bola osoba s ŤZP trénerom riadne zacvičená na to, aby psa ovládala a zvládala s ním potrebné prekážky. Tento bod patrí medzi najdôležitejšie, keďže umožní osobám s ŤZP získať reálny dôkaz o kvalite kupovaného zvieraťa a počiatočnú istotu v rámci začínajúcej spolupráce.
- Keďže vodiace psy sa na veľký smútok ich majiteľov nedožívajú ľudského veku, je potrebné ich neskôr vymeniť. Nový pes má však opäť iný charakter, návyky a je potrebné naučiť sa s ním spolupracovať. V zákonnej úprave však chýba príspevok na zácvik s vodiacim psom pri získaní nového vodiaceho psa, ktorý navrhujeme doplniť.
- Je potrebné našu právnu úpravu aj pochváliť, a to v časti zabezpečenia práva vstupu osôb s ŤZP sprevádzaných vodiacimi psami na verejné priestranstvá. Z praxe sme zistili, že sa však stále stáva, že sa takéto osoby nedostanú do taxíkov, autobusov, obchodov, kostolov či múzeí z dôvodu ľudskej nevedomosti alebo ľahostajnosti. Osoby s ŤZP majú množstvo prostriedkov, ako sa v takýchto situáciách brániť, väčšina však vyžaduje začatie súdneho konania, čo sa stáva len zriedkavo a škodcovia tak nie sú poučení o svojom nesprávnom postupe. Preto navrhujeme aj zefektívnenie sankčného mechanizmu v prípade znemožnenia vstupu nevidiacim osobám sprevádzaným vodiacim psom do verejných priestorov formou zavedenia nového priestupku, ktorý zabezpečí vymožiteľnosť práv osôb s ŤZP podstatne rýchlejšie.
- Osoby s ŤZP majú vďaka vhodnej právnej úprave vstup aj do verejných častí zdravotníckych zariadení. Im ani zariadeniam však už ďalej právny poriadok nepomáha s tým, ako zvládnuť situáciu, keď je napr. osoba s ŤZP a vodiacim psom hospitalizovaná. Nesprávne správanie personálu pritom môže spôsobiť, že pes stratí schopnosť plniť svoju funkciu alebo sa stratí úplne. Preto navrhujeme vyhlášku, ktorá by uviedla základné pravidlá pre zdravotnícke zariadenia, ktoré by majiteľom aj ich psom so špeciálnym výcvikom zabezpečili čo najhladší priebeh rôznych, už beztak nepríjemných situácií.
- V rámci predchádzajúceho bodu by bolo, najmä v nečakaných situáciách, vyžadujúcich si dlhšiu hospitalizáciu pacienta s ŤZP, napr. v prípade dopravnej nehody, umiestniť psa buď k veterinárovi, ktorý rozumie jeho poslaniu alebo priamo do výcvikovej školy, ktorá ho trénovala. Majiteľ však môže byť v bezvedomí a zdravotnícky personál napriek svojej najlepšej vôli nemá možnosť zistiť, kam psíka odovzdať. Preto navrhujeme zriadenie centrálneho registra psov so špeciálnym výcvikom, do ktorého by mali prístup aj zdravotnícke zariadenia, a v ktorom by tieto údaje získali.
- Taktiež navrhujeme, aby bolo zriadenie bezbariérového prístupu podmienkou na získanie dopravnej licencie.
- V závere je potrebné upresniť a zefektívniť podmienky antidiskriminačného zákona a doplniť povinnosť vykonať primerané úpravy zabezpečujúce efektívny bezbariérový prístup napr. k službám a zadefinovanie diskriminačného konania, ak tak príslušná osoba odmieta postupovať.
Záver
Veríme, že legislatívne úpravy, ktoré navrhujeme, budú úspešné a vyvolajú na kompetentných miestach záujem. Predovšetkým však vyjadrujeme nádej, že naše závery majú skutočný potenciál pomôcť osobám s ŤZP, aby ich život s vodiacimi psami prinášal len radosť, pozitíva a nemuseli sa brodiť právnymi prekážkami, administratívou a spormi.