29 rokov, takmer tri dekády úspešného fungovania, má za sebou organizácia obhajujúca práva nevidiacich a slabozrakých ľudí. Z občianskeho združenia založeného po oddelení sa od Zväzu invalidov, s niekoľkými zamestnancami, je dnes rešpektovaná organizácia s desiatkami zamestnancov a tisíckami členov…
Od voľnočasových aktivít k sociálnej pomoci
História Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) sa začala písať 7. apríla v roku 1990. V tom čase bola jej činnosť založená prevažne na dobrovoľníckej práci v oblasti sociálneho poradenstva a rehabilitácie, ako aj voľnočasových činností. Postupne sa vyprofilovala do rešpektovanej organizácie poskytujúcej komplexnú pomoc ľuďom so zrakovým postihnutím. V súčasnosti má Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska takmer 4 tisíc členov združených v 60 základných organizáciách. „Začínali sme s podobným počtom členov, ktorý neskôr narástol až na dvojnásobok, ale postupne opäť klesol až na úroveň podobnú pôvodnej. To dôrazne signalizuje potrebu opatrení na zvýšenie atraktívnosti členstva v organizácii, upozorňuje Branislav Mamojka, predseda ÚNSS.
Napokon, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenská má svojim členom čo ponúknuť. Za roky fungovania pribudlo 8 krajských stredísk, ktoré zamestnávajú profesionálnych odborníkov poskytujúcich bezplatné sociálne služby, sociálne poradenstvo a rehabilitáciu pre zrakovo postihnutých ľudí. „Klientom pomáhame v mnohých sférach ich života. Učíme ich rozvíjať nové zručnosti, napríklad samostatne chodiť, variť a starať sa o domácnosť, používať Braillovo písmo, ale aj používať mobilný telefón či počítač, čo zvyšuje ich šance zamestnať sa. Oporu u nás nájdu tí, ktorí ešte len prechádzajú obdobím zmierovania sa s náročnou životnou situáciou, ale aj tí, ktorí sa potrebujú naučiť novým zručnostiam, aby sa stali samostatnejšími a nezávislými. Pretože ani varenie, pranie či žehlenie nie je problém, ak viete, ako na to. V tejto súvislosti by som sa však veľmi rada poďakovala všetkým partnerom, podporovateľom i darcom, ktorí veria v to, čo robíme, pomáhajú nám finančne či materiálne, pretože bez ich pomoci by sme celé tie roky mohli fungovať len veľmi obmedzene,“ konštatuje Tatiana Winterová, riaditeľka ÚNSS.
No nie sú to len sociálne služby, ktoré ÚNSS zastrešuje. Za 29 rokov svojej úspešnej existencie sa podieľala na mnohých pozitívnych zmenách, ktoré prinášajú benefity nielen jej členom, ale aj bežnej verejnosti. „Veľké úsilie venujeme legislatívnej činnosti a obhajobe záujmov osôb so zdravotným postihnutím. V tejto sfére síce výsledky prichádzajú pomalšie ako by sme chceli, a aj ich zavádzanie do praxe nie je vždy bezproblémové, ale podarilo sa nám presadiť veľa pozitívnych zmien. Napríklad do Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím sa nám podarilo presadiť ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že žiadny elektronický systém verejnej správy nesmie byť uvedený do prevádzky skôr, ako sú k dispozícii nástroje, ktoré ho umožnia využívať aj zdravotne postihnutým. Toto je práve príklad pomalého zavádzania dôležitých pozitívnych opatrení do praxe. Testujeme prístupnosť elektronických občianskych preukazov, elektronických schránok, virtuálnej elektronickej pokladnice či podávania daňového priznania elektronickou formou, ktoré pre nás stále predstavujú zásadný problém, ale oceňujem, že aj vďaka uvedenému opatreniu, záujem o problematiku prístupných elektronických systémov zo strany štátnej správy výrazne narástol,“ konštatuje B. Mamojka.
Búrame bariéry na cestách
Prístupnosť dopravy – to je ďalšia z dôležitých úloh, ktoré si predstavitelia ÚNSS dali za cieľ. Výsledkom usilovnej práce, stretnutí, apelovaní, vysvetľovaní… je nárast počtu ozvučených vozidiel či nízkopodlažných dopravných prostriedkov. Tie oceňujú aj seniori, či matky s kočíkmi. „Hoci i v tomto smere existujú značné rezervy, predovšetkým v ozvučení zastávok či vozidiel zvonku. To je dôležité preto, aby nevidiaci či slabozraký vedel, aké číslo autobusu alebo električky sa k nemu blíži. Uvedomujem si však, že všetko chce čas a my sme pripravení podať pomocnú ruku, aby sa čo najviac vecí zaradilo do praxe. V súvislosti s dopravou mi napadá aj iná vec, ktorú sme pomerne dlho presadzovali a to, aby sa do našich preukazov ŤZP zapisovala aj skutočnosť, že ide o nevidiaceho. Niekomu sa to môže zdať ako banalita, ale vďaka tejto „maličkosti“ môže náš sprievodca cestovať v zahraničí vlakom zadarmo,“ dopĺňa B. Mamojka.
A z čoho má predseda jednej z najväčších neziskových organizácií najväčšiu radosť? „Ťažko povedať, vždy je niečo, z čoho je radosť, ale aj z čoho je sklamanie, nikdy nie je len obdobie šťastných udalostí, ale na druhej strane je fajn, že ani obdobie tých výlučne nešťastných… (smiech). Dobrý pocit mám z toho, že sa nám podarilo veľmi podstatne vylepšiť príspevky na osobnú asistenciu a opatrovanie člena rodiny, čo sme dlho pripomienkovali a doslova „bojovali“ za presadzovanie našich požiadaviek. Chceli sme, aby sa v prípade príspevku na osobnú asistenciu nesledovala výška príjmu žiadateľa. Pretože mnohí ľudia, ak sa zamestnali, odrazu o čosi prevýšili stanovený príjem a okamžite prišli o osobnú asistenciu. Často to teda riešili tak, že odmietali zvýšenie platu alebo prácu, čo je scestné… Pozitívne je tiež, že z toho vznikla spolupráca viacerých organizácií zdravotne postihnutých, ktorej hlas bol o to silnejší.“
Knihy bez hraníc, televízia bez problémov
Aj ÚNSS patrí k organizáciám, ktoré sa zúčastňovali na príprave tzv. Marakéšskej zmluvy a najmä na jej zavádzaní do praxe. Súvisí so to s dokumentami či knihami upravenými do formy prístupnej pre nevidiacich a ľudí s inými poruchami čítania bez potreby súhlasu držiteľa autorských práv a s možnosťou ich bezplatného cezhraničného pohybu. Vďaka tomu je oveľa jednoduchšie získavať literatúru zo zahraničia. Únia je však aktívna aj v prípade audiovizuálnych diel. „Do zákona sa nám podarilo presadiť, že každé nové audiovizuálne dielo musí obsahovať aj audio komentár, čo je tiež príkladom pomalého zavádzania do praxe. Televízni vysielatelia majú tiež povinnosť dopĺňať programy hlasovým komentárom pre nevidiacich. Ani v tejto oblasti sme ešte s prácou neskončili, pretože problém je v poskytovateľoch signálu a v TV prijímačoch. To je skutočne vážny problém, preto sme sa rozhodli realizovať rozsiahly prieskum a budeme oslovovať poskytovateľov signálu, ako majú ošetrené šírenie vysielania audio komentárov,“ skonštatoval predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.“
Biela pastelka i zdravé očká
ÚNSS však pôsobí aj na poli prevencie, vďaka projektu Zdravé oči už v škôlke, ktorý je zameraný na skríningové merania zraku u najmenších. „Odporúčania navštíviť oftalmológa pre zrakovú vadu dostali už tisícky škôlkarov a predškolákov. Verím, že vďaka nášmu partnerovi, OZ Billa ľuďom, budeme môcť túto preventívnu aktivitu realizovať aj naďalej.“ Ak spomíname takmer tridsať rokov fungovania ÚNSS, nedá sa nespomenúť jednu z najdôveryhodnejších zbierok, aké na Slovensku sú, a tou je Biela pastelka. Jej príbeh začala písať Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska už v roku 2002, koncept z Čiech na Slovensko priniesol podpredseda ÚNSS Josef Zbranek. Vyzbierané prostriedky sa pravidelne využívajú na podporu aktivít a projektov.
Vážime si každého člena…
„Napriek tomu, že pôsobíme v oblasti prevencie, legislatívy, realizujeme zbierky, poskytujeme sociálne služby je nemenej dôležitá a stále najzásadnejšia naša úloha združovania našich členov, čiže spolková činnosť. Želal by som si, aby počet našich členov narastal, aby bola pre nich Únia miestom, kde nájdu nielen odbornú pomoc, radu či pochopenie, ale predovšetkým priateľov a pocit spolupatričnosti. Pretože jednotlivé základné organizácie sú základným prvkom obrovskej mozaiky príbehov, ktoré dennodenne píše Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska,“ uzavrel Branislav Mamojka, predseda ÚNSS.