Po ročnej pauze spôsobenej pandémiou koronavírusu sa opäť uskutočnil súťažný ročník Cesty svetla. Súťaže spájajúcej fotografov akéhokoľvek veku, vidiacich i nevidiacich, no s nadšením zachytiť hľadáčikom fotoaparátu to najzaujímavejšie, čo nám svet ponúka.
Cestu svetla organizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska už od roku 2004. S výnimkou minulého roka priniesol každý ročník množstvo zaujímavých snímok, ktorých spoločným menovateľom bola tematika svetla alebo zrakového postihnutia. Napokon, cieľom súťaže je spájanie ľudí so zrakovým postihnutím s bežnou verejnosťou prostredníctvom umenia. „Jedinú výnimku v štandardnom organizovaní súťaže sme boli nútení urobiť minulý rok, kedy sme mali nesúťažný, ale vydarený ročník. Fotografie z minulých rokov oživili exteriér našej organizácie a počas náročných dní pandémie sa stali univerzálnou výstavou s nepretržitou prevádzkou. Snímky sa ešte stále nachádzajú v okolí Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a dodnes robia ľuďom radosť,“ hovorí Pavol Korček, koordinátor súťaže.
17. ročník Cesty svetla priniesol niekoľko zmien. Zmenili sa členovia poroty i súťažné kategórie. Kategórie zamerané na fotografie farebné, čiernobiele či fotené mobilným telefónom sa modifikovali na: 1. Zrakové postihnutie; 2. Fenomén svetla a 3. Mladý fotograf. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 37 súťažiacich, ktorí dovedna zaslali 153 snímok. „Súťažné snímky boli veľmi zaujímavé. Vidno, že autori poslali fotografie, nad ktorými sa zamýšľali, nefotili prvoplánovo. Najmä v rámci druhej kategórie sme videli veľmi vydarené fotky. Skutočne bolo ťažké rozhodnúť, koho poslať na stupne víťazov. Aj preto sme udelili niekoľko čestných uznaní,“ konštatuje na margo aktuálneho ročníka Milan Krupčík, predseda poroty.
„Na počet súťažiacich, či súťažných snímok nebol tento ročník najsilnejším, ale čo sa dobrých fotografií týka určite patrí k tým výraznejším. Viem, že boli ročníky, keď sa určité miesto porota rozhodla neudeliť, teraz sme však mali také zaujímavé práce, že sme o podobnom riešení ani neuvažovali,“ dopĺňa Tomáš Bako, člen poroty.
Všetci traja členovia poroty súťaže Cesta svetla sa zhodli, že dobrá fotka musí spĺňať tri dôležité atribúty – svetlo, kompozíciu a emóciu. „Dnes si vieme vylepšiť fotografie rôznymi filtrami, čo aj z priemernej fotografie urobí peknú snímku. Tých máme plné sociálne siete. Ale ak by ste takúto fotografiu stmavili a zbavili úprav, každá chyba sa zvýrazní a fotka je nepoužiteľná. To je rozdiel medzi naozaj zvládnutou a iba „peknou“ fotkou,“ hovorí Eva Amzler, členka poroty. „Ak by som mala tohtoročným účastníkom čosi poradiť, nech popracujú na kompozíciách. Pretože mnohým snímkam k dokonalosti chýbala práve dobrá kompozícia,“ radí Eva Amzler. „Zároveň nie je na škodu preštudovať si teóriu zlatého rezu,“ dopĺňa jej radu Milan Krupčík.
Úspešné snímky budú šíriť svetlo ďalej
V minulosti Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska vydávala kalendár zostavený z tých najlepších snímok daného ročníka. Tohto roku sa organizátori rozhodli pre zmenu a Cestu svetla prepojili s verejnou zbierkou Biela pastelka. „Počas pandémie sme si uvedomili, že je veľa osamelo žijúcich ľudí, ktorí často nemajú možnosť ani online kontaktu. Napadlo nám, akú radosť by im vtedy urobila hoci obyčajná pohľadnica. Rozhodli sme sa, že by sme mohli aktuálny ročník súťaže spojiť s našou zbierkou Biela pastelka. Zaujímavé snímky chceme vytlačiť práve vo forme pohľadníc a tie venovať do škôl, ktoré s nami v rámci zbierky spolupracujú. Veríme, že sa k nám žiaci i učitelia pridajú a podporia našu snahu akéhosi vzájomného prepojenia. Pošlú pohľadnice do sveta a zároveň trochu „svetla“ svojim blízkym, priateľom, známym i neznámym,“ hovorí Tatiana Winerová, riaditeľka ÚNSS.
V prípade, že to pandemická situácia dovolí, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska plánuje úspešné fotografie predstaviť verejnosti na decembrovej vernisáži a zároveň slávnostne oceniť úspešných tvorcov.
Výsledková listina súťaže Cesta svetla 2021:
1. kategória: Zrakové postihnutie
- miesto: Eva Gašparová – Pohľad
- miesto: Eva Mádelová – Ja sa tmy nebojím
- miesto: Elizabeth Verkinová
- Čestné uznanie: Ján Mikolaj (2 snímky)
- Silvia Ťapáková – Správne vidíme iba srdcom
2. kategória: Fenomén svetla
- miesto: Jozef Chromiak – Spod šapitó III.
- miesto: Marie Lendacká – Tiene minulosti
- miesto: Silvia Ťapáková – Deti nádeje
- Čestné uznanie: Peter Hladký – Večer v hoteli
- Čestné uznanie: Ladislav Lukáč – Ráno
- Čestné uznanie: Jakub Nigrédy – Vízia
- Čestné uznanie: Ľudmila Miklošová – Zimnou krajinou
3. kategória: Mladý fotograf
- miesto: Martin Ragan
- miesto: Katarína Majdlenová
- miesto: Elizabeth Verkinová
- Čestné uznanie: Jelisej Kuzmin
Všetky umiestnené snímky nájdete v tomto článku.
Členovia poroty
Milan Krupčík, predseda poroty
Vyštudoval odbor Polygrafia-fototechnika na CHTF SVŠT v Bratislave. Už počas školy fotil pre vtedajší týždenník Mladé rozlety a denník Smena. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia sa fotografovaniu začal venovať profesionálne. Jeho prácu mohli vidieť čitatelia Slovenského denníka, Zmeny, Nedeľnej pravdy, Plus 7 dní, ale aj titulov ako je Kankán, Miau, Život, Šarm, Rodina, Markíza a ďalších. V minulosti sa podieľal na fotografovaní televíznych projektov (kampaní, seriálov, TV programov) pre TV Markíza. Od roku 2004 spolupracuje s RTVS. Zo sérií fotografií zaznamenávajúcich slovenskú verziu muzikálu Pomáda vznikla aj výstava. Od roku 1991 do roku 1996 vo svojich fotografiách zachytával tému folklóru. Z materiálu vznikli dve samostatné výstavy. V rokoch 1996, 1998 a 1999 fotografoval herecké osobnosti na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Nevyhýba sa ani športovej fotografii, rok fotografoval basketbalové zápasy Euroligy slovenského majstra SCP Ružomberok. V Ružomberku počas reprezentačného turnaja vystavoval fotografie basketbalu. V knižnej podobe sú jeho fotografie súčasťou niekoľkých kuchárok populárnej relácie „Tajomstvo mojej kuchyne“ a tiež v publikácii „Obetiam komunistického režimu“, ktorá vznikla v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov. Z ocenení si najviac váži Grand prix Zlatna penkala (Zlaté pero) z Chorvátska i samostatnú výstavu v Slovenskom inštitúte v Prahe.
Eva Amzler, členka poroty
Fotografovaniu sa venuje už od základnej školy. V súčasnosti je dvornou fotografkou verejnej zbierky Biela pastelka – fotí promo fotky ku kampani a tiež atmosféru hlavného zbierkového dňa i eventu v Bratislave. Je tiež fotografkou akcií Malokarpatského múzea v Pezinku. Veľmi rada fotí rôzne podujatia, ľudí v ich zásadných, ale aj obyčajných životných chvíľach. Jakub Nvota (režisér) označil jej fotografie Túlavého divadla za najlepšie, aké kedy mali. Známy fotograf Libor Makrlík si ju vybral ako spolupracujúcu fotografku na dokumentovanie konferencie, ktorá sa odohrávala v mnohých európskych metropolách. Momentálne pripravuje projekt fotografií pre mesto Pezinok, ktoré by mali byť uverejnené v knižnom vydaní. Jej snímka bola i súčasťou výstavy v Barcelone.
Tomáš Bako, člen poroty
Vyštudoval sociálnu prácu a profesionálne sa venuje práci vedúceho Krajského strediska ÚNSS v Bratislave. Od detstva je však nadšeným fotografom. Fotí čokoľvek zaujímavé – prírodné scenérie, zaujímavé detaily, ale najradšej portréty. Jeho najväčšou odmenou je, ak vidí svoju fotografiu u ľudí, ktorých fotografoval. V roku 2018 získal ocenenie v rámci súťaže Cesta svetla. Tohto roku sa stal členom poroty.
Rozhovor s porotcami nájdete v tomto článku: https://bit.ly/3GJCG3l