Komora mimovládnych neziskových organizácií upozorňuje na vážne dopady novely Zákona o neziskových organizáciách, ktorá od júna výrazne zvyšuje administratívnu záťaž mimovládnych organizácií. Nové povinnosti považuje za neprimerané, duplicitné a diskriminačné – a varuje, že môžu ohroziť poskytovanie sociálnych, zdravotných či vzdelávacích služieb.
Nevyhnutnosť zmien v problematickej novele zákona Komora MNO adresovala vo výzve predsedovi NR SR a ministrom vlády SR, v rezortoch ktorých pôsobí najviac mimovládnych organizácií – sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva.
„Tieto problémy im chceme predstaviť na rokovaniach, veríme, že s nimi budeme môcť spolupracovať na presadení návrhov zmien novely,” hovorí Marcel Zajac, predseda Komory MNO.
Na žiadosť o stretnutie už reagovala kancelária predsedu NR SR. Komora víta pozvanie na stretnutie od Richarda Rašiho a štátneho tajomníka MV SR Michala Kaliňáka so zástupcami/-kyňami Výkonného výboru Komory a platforiem MNO, ktoré by sa malo uskutočniť v druhej polovici augusta.
Prečo je zmena potrebná
V máji 2025 prijala Národná rada SR Zákon č. 109/2025 Z.z., ktorý zásadne mení pravidlá pre mimovládne neziskové organizácie (MNO). Po novom sa aj súkromné právnické osoby – neziskové organizácie, za určitých okolností stávajú povinnými osobami podľa tzv. infozákona. Okrem doterajších povinností musia po novom vypracovať výkaz, s prehľadom príjmov a výdavkov, osôb, ktoré prispeli na činnosť organizácie a člnoch orgánov. Zásadnou podmienkou pre tieto povinnosti je získanie verejných zdrojov – často v prípade organizácií poskytujúcich sociálne, zdravotné či vzdelávacie služby.
„Nové administratívne zaťaženie zasahuje do každodenného fungovania organizácií a obmedzuje ich kapacity poskytovať verejnoprospešné služby. Mnohé budú nútené obmedziť svoje služby len preto, aby splnili nové nároky na evidenciu, výkazy a zverejňovanie informácií,” upozorňuje predseda Komory MNO Marcel Zajac.
Zákon nadobudol účinnosť od 1. júna 2025, bez prechodného obdobia, čo organizáciám znemožnilo pripraviť sa rozpočtovo, aj personálne.
Komora MNO tiež upozorňuje na duplicitnosť niektorých povinností – informácie o zmluvách, dotáciách či použití verejných zdrojov už zverejňujú organizácie verejnej správy, vo vzťahu s ktorými vznikli, a v prípade 2 % z dane sú informácie o ich použití povinne zverejnené v Obchodnom vestníku.
„Závažným problémom je aj diskriminačný charakter novely. Na rozdiel od verejných inštitúcií MNO nemajú garantované prostriedky na povinné výdavky a nové nároky musia kryť z vlastných rezerv, darov alebo znížením služieb. Navyše, tieto povinnosti boli rozšírené len na MNO zapísané v Registri MNO – nie však na iné súkromné právnické osoby,” hovorí Marcel Zajac.
„Príspevky z verejných zdrojov sú dôkazom, že si aj štát uvedomuje význam našej práce, a nemali by byť dôvodom na zvýšenú kontrolu a ďalšiu záťaž, v porovnaní s verejnými poskytovateľmi,“ dodáva Marcel Zajac, predseda Komory MNO. „Nechceme, aby administratívna záťaž znižovala našu pomoc. To si naša spoločnosť nemôže dovoliť,“ uzatvára.