28. júna 2025 nadobúda účinnosť Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb (351/2022 Z. z.), ktorý vychádza z Európskeho aktu o prístupnosti (European Accessibility Act). Po prvýkrát sa legislatívna povinnosť sprístupniť digitálne produkty a služby rozširuje aj na súkromný sektor – vrátane bánk, e-shopov, dopravných systémov, e-kníh či operačných systémov mobilných telefónov.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) víta túto zmenu ako zásadný krok k digitálnej rovnosti, ktorá umožní ľuďom so zrakovým postihnutím lepší prístup k informáciám, službám a každodenným úkonom. „Zákon jasne hovorí, že digitálne prostredie musí byť prístupné pre všetkých. Pre ľudí so zdravotným postihnutím to znamená možnosť rovnocenne si kúpiť lístok na vlak, prečítať si účet za telefón, alebo spravovať si financie bez cudzej pomoci,“ hovorí Peter Teplický, špecialista na digitálnu prístupnosť ÚNSS.
Čo prináša nový zákon?
Zákon stanovuje, ktoré výrobky a služby musia byť prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím:
- Webové stránky a mobilné aplikácie komerčných subjektov (napr. banky, poisťovne, e-shopy)
- Bankomaty, platobné terminály, automaty na lístky
- E-knihy a čítačky elektronických kníh
- Služby elektronických komunikácií a dopravy
- Operačné systémy
Ako sa prístupnosť hodnotí?
Základom posudzovania je európska norma EN 301 549, ktorá vychádza z smernice WCAG 2.1 (Web Content Accessibility Guidelines). V praxi sa hodnotí napríklad či:
- je možné webstránku ovládať len klávesnicou,
- majú tlačidlá a odkazy jednoznačné menovky,
- majú obrázky alternatívny text,
- sa obsah dá čítať pomocou čítača obrazovky,
- majú texty dostatočný kontrast voči pozadiu,
- sa dá text zväčšiť bez straty funkcionality.
ÚNSS pomáha firmám zorientovať sa
Pre mnohé firmy ide o novú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifické poznatky. Preto ÚNSS prostredníctvom svojej spoločnosti Prístupne s. r. o. ponúka:
- audity digitálnej prístupnosti webov, aplikácií a dokumentov,
- úpravu elektronických dokumentov na zabezpečenie ich prístupnosti
- vzdelávanie a konzultácie pre tímy vývojárov, dizajnérov a obsahových editorov,
- podporu pri začlenení digitálnej prístupnosti do interných procesov firiem.
„Nie je naším cieľom strašiť pokutami. Chceme firmám ukázať, že prístupnosť sa dá robiť rozumne, škálovateľne a najmä prakticky,“ vysvetľuje Peter Teplický.
O prístupnosti nestačí hovoriť. Treba ju žiť
Zákon síce stanovuje jasný rámec a minimálne požiadavky, no skutočná zmena nastane až vtedy, keď si tvorcovia digitálnych služieb uvedomia, že prístupnosť nie je len právna povinnosť, ale prirodzená súčasť kvality a používateľskej skúsenosti. Digitálne služby by nemali byť navrhované len pre väčšinu, ale pre každého – bez ohľadu na schopnosti, vek či technické možnosti. Iba tak možno vytvárať skutočne inkluzívne digitálne prostredie.