Tretí utorok v mesiaci marec patrí Svetovému dňu sociálnej práce a sociálnych pracovníkov. Na podnet Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov sa začal pripomínať od roku 2007.
Profesionálnu pomoc klientom so zrakovým postihnutím poskytujú sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska prostredníctvom krajských stredísk. Aby boli klientom čo najbližšie ÚNSS otvorila aj tzv. poradenské miesta. Dovedna ich má k dispozícii 56. Odbornú pomoc poskytuje klientom 34 odborných pracovníkov, ktorí sa musia neustále rozvíjať a vzdelávať.
„Som veľmi rada, že naši odborní pracovníci spĺňajú náročné kritéria ľudí pracujúcich v pomáhajúcej profesii. Ich nástupom a chuťou pracovať v našej organizácii sa to zďaleka nekončí. Každý z nich musí zvládnuť odborné vzdelávanie. Dovedna môže absolvovať až päť vzdelávacích modulov a následne ich musí pretaviť do praxe, pretože každý klient potrebuje individuálny a osobitý prístup. Som veľmi rada, že u nás pracujú profesionálky a profesionáli, ktorí majú chuť neustále rásť, vzdelávať sa, a to všetko pre dobro a pomoc klientom. Viem, že pre mnohých ich práca nie je zamestnaním či „robotou“, ale poslaním. Veľmi si želám, aby aj naďalej chodili do Únie radi, videli vo svojej práci zmysel a naplnenie,“ popriala odborným pracovníkom Tatiana Winterová, riaditeľka ÚNSS.
„Pomoc našich odborných pracovníkov som nielen osobne využil, ale neskôr ju aj sám vykonával, a dodnes vykonávam, hoci v obmedzenom čase, takže viem čo všetko obnáša z pohľadu klienta i zamestnanca. Je to práca náročná, ale aj krásna. Nič sa nevyrovná tomu, ak niekomu otvoríte nové obzory, pomôžete mu vyjsť z bezútešnej situácie, vrátite mu samostatnosť a nezávislosť, či radosť zo života. O to sa každý deň naše odborné pracovníčky a odborní pracovníci pokúšajú a darí sa im to. Pretože dokážu správne skĺbiť nadšenie i profesionalitu. Som rád, že práve v dnešný deň si môžeme pripomenúť ich dôležitosť v našej organizácii a prínos pre ľudí nevidiacich a slabozrakých. Verím, že sa nám bude i naďalej dariť mať tím vynikajúcich profesionálov s ľudským prístupom, pre ktorých sú ich klienti vždy na prvom mieste. Zároveň si dovolím vysloviť im vďaku za ich prácu a popriať im krásny (nielen) dnešný deň,“ zaželal sociálnym pracovníkom Ján Podolinský, predseda ÚNSS.
ANKETA:
Čo vám prináša práca sociálneho pracovníka, prečo ju rada robíte?
Splnila sa mi túžba pomáhať ľuďom
Marianna Vavrová, sociálna pracovníčka, Krajské stredisko ÚNSS Prešov:
„Sociálna práca – odbor, ktorý som išla študovať s malou dušičkou, nakoľko to bol čerstvo otvorený odbor a študovala som popri zamestnaní. Už počas štúdia som zistila, že som sa rozhodla správne. Pracovala som v nemocnici s pacientmi a často som prichádzala do kontaktu aj s ich rodinnými príslušníkmi, ktorí potrebovali informácie a pomoc, podporu. Napriek častým negatívnym situáciám, pohŕdavým reakciám kvôli zvolenému odboru, som vyštudovala a som na seba hrdá, že som sociálny pracovník. Prácu sociálneho pracovníka vykonávam oficiálne tretí rok, práca s ľuďmi so zrakovým postihnutím a ich rodinou je často psychicky náročná, klienti sa veľmi ťažko vyrovnávajú so stratou zraku. Akokoľvek im môžem pomôcť, či už vypočutím, odborným poradenstvom, rehabilitáciou…, som vždy spokojná, ak je klient spokojný, ak odchádza s pocitom a vedomím, že sa má na koho obrátiť.
Prácu sociálneho pracovníka robím rada aj preto, že robím to, čo potrebuje klient, nemusím presviedčať, nútiť človeka do nejakých činností. Samotná práca sociálneho pracovníka prináša so sebou psychické vyčerpanie a napätie, ale zároveň prináša naplnenie mojej túžby pomáhať ľuďom a radosť, pokoj, dobrý pocit, ak sa to podarí.“
Je to poslanie, nie práca…
Erika Šodorová, sociálna pracovníčka – inštruktorka sociálnej rehabilitácie, Krajské stredisko ÚNSS Nitra: „Od detstva ma rodičia viedli k úcte k starším, rada som pomáhala starým rodičom a rada som s dospelými trávila veľa času (niekedy viac než s rovesníkmi, hoci som ich mala okolo seba dosť). Keď sa nás v posledných ročníkoch základnej školy pýtali, čo chceme v živote robiť, tak som si nevedela vybrať z množstva profesií ani jednu a na túto otázku som odpovedala, že chcem pomáhať ľuďom. Lenže vtedy, a ešte ani zopár rokov potom, som ani len netušila, že sa to volá SOCIÁLNA PRÁCA. No a keď som sa dostala do Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska a mohla pomáhať ľuďom, zistila som, že toto je to, čo chcem v živote robiť. Je to každodenné stretávanie nových ľudí, pomoc s riešením ich problémov, milé aj dôležité rozhovory. Po rokoch sa z mnohých klientov stali moji známi a niekoľkí sa stali mojimi priateľmi, každý deň sa pri práci s nimi naučím aj ja niečo nové. Je to poslanie, nie práca.“
Pozrite si aj anketu venovanú našim sociálnym pracovníkom, ktorú sme pripravili k 30. výročiu vzniku našej organizácie, ale nič nestratila na svojej aktuálnosti: