Odišla bojovníčka, ale jej energia ostáva…

S hlbokým zármutkom Vám musíme oznámiť, že nás navždy opustila naša milá kolegyňa, pracovníčka Krajského strediska ÚNSS v Trnave,
Mgr. Renáta Danišová.

Odišla veľká optimistka, cestovateľka a dobrá duša, ktorá mala v našej úniáckej rodine svoje nezameniteľné miesto.

Takmer desať rokov bola súčasťou tímu trnavského krajského strediska. Práca a pomoc nevidiacim a slabozrakým ľuďom ju napĺňala a venovala sa jej do poslednej možnej chvíle…

V septembri dovŕšila šesťdesiatku. V roku ohnivého koňa, ktorý jej iste dal do vienka nezlomnú energiu, živelnosť a úsmev. Aj keď posledné roky rozhodne jednoduché nemala, bojovala a nevzdávala sa. Onkologickému ochoreniu čelila opakovane. Dvakrát sa jej ho prekonať podarilo, tentoraz však bolo nad jej sily.

A tak si ju ohnivý kôň, ktorý panuje aj tento rok, vzal do iných diaľok. Symbolickú šesťdesiatku už so „svojimi dievčatkami“, ako rada oslovovala svoje najbližšie kolegyne, osláviť nestihla…

Renátka, ďakujeme Ti za roky Tvojej práce, za Tvoju srdečnosť, za každý úsmev a dobrú náladu. Budeš nám chýbať. Zostávaš v našich spomienkach i v našich srdciach!

 Chceme Ti ale ešte niečo povedať… Tvoje najbližšie kolegynky za náš všetkých v Únii pre Teba a O TEBE…

 

Zuzka Morávková: Každý, kto Renču poznal, vie, aké miesto v našich životoch zanechala. Mala vzácny dar – dokázala počúvať, vedela podržať, keď bolo najťažšie a pripomínala nám, na čom v živote skutočne záleží. A preto je dnes ťažké pochopiť a prijať, že jej hlas tu už nebude znieť. Spomienky na všetko, čo sme spolu prežili, nám však nikto nevezme. Zostávajú v nás v podobe každej dobrej rady, každého úsmevu a každého spoločného momentu, za ktorý sme jej vďační. Renča, drahá moja priateľka, ďakujem Ti za všetok čas, ktorý sme mohli kráčať po tejto ceste spolu. Ďakujem za Tvoje priateľstvo, za Tvoje srdce a za stopu, ktorú si v nás zanechala. Odpočívaj v pokoji. V našich srdciach a spomienkach zostávaš navždy s nami. Tvoja Žužiku.

Klaudia Zacharová: Čo na srdci, to na jazyku. Úprimná, priama, otvorená, so srdcom na dlani… Taká bola naša Renča. Nielen kolegyňa, ale priateľka, dôverníčka, spriaznená duša. Sprievodkyňa životom z pozície staršej a skúsenej ženy, ktorá neodmietla žiadne dobrodružstvo. Spoločných zážitkov z terénnej sociálnej práce máme neúrekom, zážitkov všetkého druhu, ktoré sú nenahraditeľné a jedinečné. Voči klientom bola ústretová a nápomocná, no vedela si udržať zdravé hranice. Milovala život, sýtila sa ním plnými dúškami a naučila to aj svoje okolie. Mala veľký zmysel pre humor a rada sa smiala. Navždy si ju zapamätám, ako sa od smiechu plieska po kolenách a tečú jej slzy. Renča bola živel, neskrotná energia, poháňala ju vášeň k životu. Preto bola aj veľkou silnou bojovníčkou, ktorá svoje skúšky, starosti a bolesti riešila s vervou a odhodlaním, s mentalitou víťaza. Časť z nej… nezmazateľná stopa, hlboký otlačok, puto a spojenie… zostane navždy v nás.

Iveta Backstúberová: Reni, bola si pre mňa oveľa viac než len kolegyňa. Bola si takou našou pracovnou mamičkou. Najstaršou z nášho kolektívu, ženou, ktorá mala vždy svoj názor, vedela poradiť, usmerniť, ale aj poriadne uzemniť, keď sa Ti niečo nepáčilo. Bola si svojská, úprimná, priama a človek vždy vedel, na čom pri Tebe je. Nikdy si sa na nič nehrala a vždy si povedala presne to, či si si myslela.

Najradšej budem spomínať na naše spoločné chvíle na balkóne. Pri cigaretke sme rozoberali život a rozprávali sa o všeličom. Boli to možno obyčajné chvíle, malé prestávky uprostred pracovného dňa, no dnes pre mňa znamenajú oveľa viac. S obľubou si mi rozprávala o svojich cestovateľských zážitkoch, krajinách a miestach, ktoré si navštívila. Bola si veľkou cestovateľkou a naozaj si stihla precestovať kus sveta. Vždy som Ťa rada počúvala, pretože si svoje zážitky vedela podať tak, že som mala pocit, akoby som tam bola s Tebou. Niekedy sme riešili život, inokedy si sa vedela poriadne rozčúliť nad tým, čo sa okolo nás dialo. A presne taká si bola, temperamentná, bezprostredná a vždy sama sebou.

Až teraz si naplno uvedomujem, aké vzácne boli všetky tie obyčajné chvíle. Vtedy som ani netušila, ako veľmi mi raz budú chýbať naše rozhovory, Tvoj hlas, Tvoje príbehy a jednoducho to, že tam budeš.

Balkón už nikdy nebude taký ako predtým. Vždy, keď tam budem sedieť, spomeniem si na Teba. Budeš mi tam veľmi chýbať. Tvoja prítomnosť, Tvoje príbehy, Tvoje komentáre.

Reni, ďakujem Ti za všetky spoločné chvíle, rozhovory a spomienky. Zostaneš v mojom srdci presne taká, aká si bola. Úprimná, temperamentná a nezameniteľná. Niektorí ľudia odídu, ale to, čo v nás zanechali, zostáva navždy.

Ďakujem, že som Ťa mohla spoznať. Nikdy na teba nezabudnem!

Lenka Patyiová, vedúca Krajského strediska ÚNSS v Trnave: Pamätám si na naše prvé stretnutie. Kočíkovala som syna a zastavila sa na Únii. Mala si na sebe dlhé letné šaty v zemitých farbách a vlasy napoly zopnuté, napoly rozpustené. Nehľadali sme si k sebe cestu, mali sme ju hneď. V mnohých veciach sme sa nezhodli. Mali sme rozdielne názory na fungovanie sveta, politiku, dokonca dejiny a obe si tvrdohlavo trvali na svojom. Napriek tomu sme sa ani raz nepohádali a dokázali rešpektovať, že sa nezhodneme. Vždy som sa na teba mohla spoľahnúť. Sľúbila si len to, čo si dokázala splniť. Pamätám si, ako sme šli spolu na autobus a už sme meškali, bolo treba pobehnúť a ty si ma okamžite uzemnila, že za žiadnym autobusom bežať nebudeš. Prišlo mi to vtipné a vtedy sme sa naučili doťahovať sa a robiť si „zle“. Vravela si mi, že sa mám poriadne starať o vlasy, lebo ich mám krásne a darovala mi olej na ich výživu. Že ty si o svoju korunu krásy kedysi prišla, tak nech mne dlho vydrží. Každej si nám darovala rovnaký dáždnik. Ten najkrajší, aký som kedy videla. Aj dnes som s ním kráčala do práce. Milovala si mačky a robia jeden z najlepších „tatarákov“. Zbierala všetko s motívom cibulákov – taniere, lyžičky, šálky, misky, dekorácie a keď sme ku tebe prišli na chatu, všetko si vytiahla a servírovala nám samé dobroty na tom najlepšom, čo si mala. Volala si nás „dievčatká“. Hanila som ťa zato, že fajčíš a ty si sa zato hnevala. Tvoju pamätnú hlášku zo školenia, tú si necháme pre seba a či chceš, alebo nie, často ju budeme spomínať. Splavili sme spolu Malý Dunaj, boli lietať, aj zbierať hríby. Veľmi si chcela žiť. Keď si ťa po tretíkrát našla choroba, úprimne som verila, že ak toto môže niekto prežiť, tak ty. Teraz, keď svet pokračuje ďalej bez teba, budeme si ťa strážiť v sebe, aby sme nikdy nezabudli.

Česť tvojej pamiatke!

Posledná rozlúčka s Mgr. Renátkou Danišovou sa uskutoční 5. 11. 2026 o 13.00 h na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.