13. november už tradične patrí Medzinárodnému dňu nevidiacich. V tento deň sa narodil priekopník systematického vzdelávania nevidiacich – Valentin Haüy.
Valentin Haüy sa narodil 13. novembra 1745 do rodiny tkáča, ktorý bol zároveň zvonárom v miestnom premonštrátskom kláštore. Zásluhou tunajších mníchov získal Valentin kvalitné vzdelanie. Bol mimoriadne jazykovo zdatný, dovedna ovládal až desať jazykov. V roku 1783 získal titul „prekladateľ kráľa“ Ľudovíta XVI. V roku 1786 bol kráľovským tlmočníkom pre admiralitu a radnicu. Bol tiež členom pisárskeho úradu.
Pokojný život dvorného prekladateľa narušil šokujúci zážitok. Na Námestí svornosti v Paríži bol svedkom zosmiešňovania a dehonestovania skupiny nevidiacich počas pouličnej slávnosti. Na hlavu im dali smiešne čiapky, na oči veľké kartónové okuliare a prikázali im hrať na rôzne hudobné nástroje, čoho výsledkom bola kakofónia hluku. Už vtedy sa rozhodol založiť školu pre nevidiacich…
Prvým Haüyho žiakom sa stal mladý nevidiaci žobrák. Vytvoril preňho abecedu reliéfnych písmen a úspešne ho učil čítať. V septembri 1784 o svojich skúsenostiach zverejnil článok a následne získal podporu francúzskej akadémie vied.
Vo februári 1785 založil Haüy s podporou Filantropickej spoločnosti Ústav pre mladých slepcov. V nadväznosti na vybudovanie pradiarenskej dielne pre nevidiacich získal podporu Ľudovíta XVI. a ústav sa stal 26. decembra 1786 Kráľovským ústavom pre nevidiace deti. Jeho poslaním bolo vzdelávať nevidiacich študentov a učiť ich manuálnym zručnostiam zameraných na pradiarenstvo a kníhtlač. Počas francúzskej revolúcie bol ústav prevzatý do správy štátu a 28. septembra 1791 sa stal Národným inštitútom pre nevidiacich robotníkov.
Valentin Haüy žil naďalej aktívnym životom. V roku 1792 bol tajomníkom volieb do Ústavodarného národného zhromaždenia a následne občianskym komisárom. Bol však i väznený Výborom pre verejnú bezpečnosť a Národným konventom. Stal sa členom Pantheon klubu, no Francúzskym konzulátom bol vedený ako „terorista“. V roku 1802 bol penzionovaný.
K vzdelávaniu ho to však „ťahalo“ i naďalej, a tak vo februári 1802 založil súkromnú školu. Na pozvanie ruského cára Alexandra I. sa v septembri 1806 presťahoval do Petrohradu, aby pomohol so založením školy pre nevidiacich.
Do Paríža sa Valentin vrátil v roku 1817 a posledné roky svojho života strávil u svojho brata René Just Haüya, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej mineralógie. Medzinárodný deň nevidiacich, ktorý oslavujeme na výročie narodenia tohto výnimočného muža, si pripomínajú nevidiaci celého sveta už od roku 1946. Sekulská 1, 842 50 Bratislava; telefón: 02/ 692 034 20 ; e-mail: unss(zavinac)unss(bodka)s