Čo ponúka Dúha s poradovým číslom 3?

Sedeli sme si na konároch a bolo nám dobre. Našli sme si tieň, príjemne to tam voňalo, bzučalo a čvirikalo a zároveň sme mali výborný výhľad a nadhľad nad všetkým, čo sa vôkol dialo. Chceli sme vám ušetriť škrabance, driapance a trhance, aj to, ako nám hentá prestarnutá Ofélia z horného konca hrozila hrubým krivým nechtom a nadávala nám do chlapčísk nepodarených, sme len kvôli vám pretrpeli.

Inak by vám nemal kto povedať o tom, že sa v jeden júnový piatok zišla Ústredná rada ÚNSS a že chvíľu uznanlivo prikyvovala, chvíľu neveriacky krútila hlavou, okoloidúcich by ste sa museli vypytovať, prečo sa v súvislosti s Bielou pastelkou šepoce o hravej kampani, ktorého pána sa nám podarilo uloviť do sociálnej siete, aké novoty charakterizujú tento ročník fotografickej súťaže Cesta svetla a ako dopadlo prvé kolo grantového programu ÚNSS.

Z miestneho archívu sme v noci “čórkli” ozdobné rukopisy starovekých rímskych a egyptských kňazov z 5. storočia pred naším letopočtom, zvlášť sme sa pohrúžili do kapitol o mumifikácii a lekárstve. Pravda, chvíľu nám trvalo, než sme v tých klikyhákoch rozlúštili slová nafarbený íl, upevniť na látku a nosiť mimo očnej jamky, ale podarilo sa. Trošku sme si pocestovali v čase, ale ozaj len trošku, na výrobu očných protéz sme sa pýtali súčasníkov – očné gule vyrobené zo zlata a pokryté farebnou glazúrou vám dnes už nik neponúkne. Mimochodom, aj v živočíšnej ríši sme tých falošných očí našli… vlastne neúrekom.

Tie najpevnejšie konáre udržali aj nášho hosťa – neúnavného bojovníka s bariérami akéhokoľvek typu, činorodého človeka, ktorý v šesťdesiatich štyroch začal so zliezaním skalných stien a jazdou na koni, vášnivého záhradkára, pána, ktorý 25 rokov organizoval stretnutia priaznivcov IT pri Tmavomodrých festivaloch, ale boli sme zvedaví aj na to, čo je pravdy na tom, že farebné sklenené i plastové filtre môžu pomôcť vnímať priestor jasnejšie a zreteľnejšie, zvýrazniť kontrasty, vytiahnuť z anonymity detaily a vôbec ponúknuť nám úplne iný pohľad na svet, ako sme mali doteraz. A verte či nie, čosi pravdy na tom je. 😉

Pevný konár a príjemné čítanie praje redakcia časopisu Dúha!