Po pôrode začala mať zrakové problémy. Dokonca musela opustiť malú dcérku a nastúpiť na intenzívnu liečbu. Napriek tomu, že sa stala prakticky nevidiacou, nevzdávala a nevzdáva sa. Do roku 1998 ešte šoférovala, bola vedúcou krajského strediska v Bratislave a inšpiráciou pre mnohých ľudí, ktorí prišli o zrak.
Periférne videnie má zachované, ale centrálne je veľmi slabé. Často sa stane, že niekoho prehliadne, pretože ho nevidí… „Toho, koho dobre poznám, už rozpoznám podľa postavy, vlasov. Kamarátka sa ostrihala a ja som ju nespoznala!“ Dodáva s úsmevom. Dnes je predsedníčkou jednej zo základných organizácií Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
O svoj príbeh sa nedávno podelila i s poslucháčmi zvukového časopisu PRAMEŇ Slovenskej knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči. Vypočujte si rozhovor s Albežtou Vrškovou, mp3, 267 MB.