13. november patrí Dňu nevidiacich

Na sklonku roka si organizácie zamerané na pomoc ľuďom so zrakovým postihnutím pripomínajú výnimočnú osobnosť Valentína Haüya, priekopníka systematického vzdelávania nevidiacich. Od roku 1964 patrí 13. november Dňu nevidiacich.

Valentin Haüy sa narodil 13. novembra 1745 do rodiny tkáča, ktorý bol zároveň zvonárom v miestnom premonštrátskom kláštore. Zásluhou tamojších mníchov získal kvalitné vzdelanie. Bol mimoriadne jazykovo zdatný, ovládal až desať jazykov. V roku 1783 získal titul „prekladateľ kráľa“ Ľudovíta XVI. V roku 1786 bol kráľovským tlmočníkom pre admiralitu a radnicu. Bol tiež členom pisárskeho úradu. Pokojný život dvorného prekladateľa narušil šokujúci zážitok. Na Námestí svornosti v Paríži bol svedkom zosmiešňovania a dehonestovania skupiny nevidiacich počas pouličnej slávnosti. Na hlavu im dali smiešne čiapky, na oči veľké kartónové okuliare a prikázali im hrať na rôzne hudobné nástroje, čoho výsledkom bola kakofónia hluku. Už vtedy sa rozhodol založiť školu pre nevidiacich.

Prvým Haüyovým žiakom sa stal mladý nevidiaci žobrák. Vytvoril preňho abecedu reliéfnych písmen a naučil ho čítať. V septembri 1784 o svojich skúsenostiach zverejnil článok a následne získal podporu francúzskej akadémie vied. Už o rok nato založil Ústav pre mladých slepcov. Jeho poslaním bolo vzdelávať nevidiacich študentov. Počas francúzskej revolúcie bol ústav, vtedy už označovaný ako Kráľovský ústav pre nevidiace deti, prevzatý do správy štátu a 28. septembra 1791 sa stal Národným inštitútom pre nevidiacich robotníkov. Valentin Haüy bol činným aj za hranicami rodného Francúzska. Na pozvanie ruského cára Alexandra I. sa v septembri 1806 presťahoval do Petrohradu, aby pomohol so založením školy pre nevidiacich. No ešte cestou tam založil Ústav pre nevidiacich v Berlíne.

Najvýznamnejším žiakom ústavu založeného Valentinom Haüyom a neskôr aj jeho učiteľom bol Louis Braille, tvorca slepeckého písma, ktoré nesie jeho meno – Braillovo písmo. Uznaním jeho významu pre vzdelávanie a komunikáciu nevidiacich je aj fakt, že už takmer rok existuje Slovenská autorita pre Braillovo písmo v rámci Slovenskej knižnice pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči, ako štátna inštitúcia zaoberajúca sa štandardizáciou slovenského Braillovho písma, jeho rozvojom, výučbou i šírením.