V súčasnosti sa Braillovo písmo píše troma základnými spôsobmi:
- ručne na tabuľkách s bodkovadlom
- ručne na mechanických písacích strojoch na Braillovo písmo
- tlač na počítačových tlačiarňach na Braillovo písmo
Ručné písanie na tabuľkách s bodkovadlom
Na ručné písanie Braillovho písma používame tabuľku a bodkovadlo. Tabuľka sa skladá z dvoch kovových alebo plastových dosiek. Medzi dosky sa vkladá papier na písanie. Dosky sú spojené pántmi, takže sa tabuľka môže otvárať a zatvárať. Horná doska má tvar mriežky s okienkami. Okienka majú obdĺžnikový tvar, ktorý rozmermi zodpovedá veľkosti Braillovej bunky – základného elementu slepeckého Braillovho písma. Okraje okienok sú tvarované tak, aby sa jednotlivé body dobre vypichovali. V spodnej doske sú rady negatívne vypuklých základných znakov — šesťbodia, čo umožňuje bodkovadlom vytvarovať na papieri reliéfne body. Braillovo písmo sa vybodáva do tvrdšieho papiera bodkovadlom. Bodkovadlo sa skladá z ihly a držadla. Kovová ihla je dlhá 0,8 — 1 cm a jej hrot má parabolický tvar. Priemer ihly je približne 1 mm a zodpovedá priemeru reliéfneho bodu a hrúbke papiera. Držadlo je obvykle z dreva alebo plastu a má najčastejšie trojuholníkovitý tvar. Po vpichu bodkovadlom sa na papieri vytvaruje jamka, ktorú možno po vybratí papiera z tabuľky a obrátení, čítať hmatom ako bod. Na tabuľke sa píše negatív, aby sa mohol čítať pozitív.
Tabuľky sa vyrábajú s rôznym počtom riadkov a znakov na riadku. Dokonca sa vyrábajú aj tabuľky na obojstranné písanie. Pri tzv. medziriadkových tabuľkách je text na jednej strane umiestnený medzi riadky na druhej strane. Tak vznikajú širšie medzery medzi riadkami, čo je zvlášť vhodné pre začiatočníkov. Pri použití medziriadkovej obojstrannej tabuľky možno napísať na rovnako veľký papier formátu A4 až o 8 riadkov viac. Výnimočne sa zhotovovali aj tabuľky na obojstranné medzibodové písanie, kedy sú body na jednej strane umiestňované medzi body na druhej strane. Pri písaní na týchto tabuľkách je potrebné napísať najprv jednu stranu textu, potom papier v tabuľke prevrátiť a napísať druhú stranu textu a preto je mimoriadne dôležité presné uchytenie papiera v tabuľke.
Najzručnejší nevidiaci napíšu na tabuľke za minútu 10 až 15 slov. V súčasnosti sa tabuľky používajú už len výnimočne, najmä staršími nevidiacimi a na pohotovostný zápis krátkych poznámok a na popis štítkov na označovanie predmetov. Stále menej sa používajú na písanie dlhších textov. Prakticky úplne ich nahrádzajú slepecké písacie stroje a počítačové tlačiarne na Braillovo písmo.
Braillovské písacie stroje
Rýchlosť a kvalitu písania zásadne zvyšujú a potrebnú námahu znižujú písacie stroje na Braillovo písmo, tiež označované ako slepecké písacie stroje.
U nás sa najčastejšie používal mechanický pichtov stroj, ktorý zostrojil riaditeľ berlínskeho ústavu pre nevidiacich Picht. Pichtov stroj má sedem klávesov. Šesť klávesov je na písanie bodov, siedmy kláves je určený na zápis medzier medzi slovami. Prostredný kláves je predĺžený a jeho dĺžku môžeme nastaviť povytiahnutím tak, že ho môže píšuci obsluhovať dlaňou. To umožňuje písať len jednou rukou, pričom druhú ruku môže píšuci použiť na čítanie odpisovaného textu, alebo na kontrolu písaného textu. Písaný text možno kontrolovať preto, lebo body sa vypichujú do papiera zospodu, a dajú sa hneď prečítať. Stroj razí pozitívny reliéf. Jedným súčasným stlačením kombinácie klávesov napíše píšuci celé jedno písmeno. Rýchlosť písania oproti písaniu na tabuľke sa tu zväčší až štvornásobne. Pichtov stroj sa vyrábal na samostatné písanie pravou rukou, na samostatné písanie ľavou rukou a na písanie oboma rukami.
V súčasnosti sa na Slovensku vyrába slepecký písací stroj Tatrapoint vychádzajúci z konštrukčného princípu pichtovho stroja. Jedna z jeho modifikácií, model Tatrapoint Adaptive, je síce určená len na obojručné písanie, ale rozstupy jeho klávesov je možné plynule nastavovať a tak prispôsobovať meniacim sa rozmerom rúk, čo je zvlášť užitočné pre deti.
Okrem strojov na princípe pichtovho stroja sa vo svete vyrábajú aj stroje na konštrukčnom princípe stroja Perkins Brailler. U tohto stroja sa pohybuje raziaca hlava a valec s papierom stojí, zatiaľ čo u pichtovho stroja raziaci mechanizmus stojí na mieste a pohybuje sa valec s papierom. Tieto stroje zaberú na stole menej miesta lebo ich valec sa nepohybuje do strán, sú však technicky náročnejšie a drahšie.
Počítačové tlačiarne na Braillovo písmo
Počítačové tlačiarne na Braillovo písmo, označované aj ako Braillovské tlačiarne, tlačia text v Braillovom písme pripravený na počítači s príslušným programovým vybavením. Existujú tlačiarne s veľmi rozdielnym výkonom od cca 6 znakov za sekundu až po 400 i viac znakov za sekundu. Najjednoduchšie tlačiarne tlačia len jednostranne, dokonalejšie obojstranne a môžu tlačiť aj grafiku zostavenú z reliéfnych bodov. U najjednoduchších tlačiarní sa používa skladaný, perforovaný (traktorový) papier, ktorý je drahší a aj ťažšie dostupný a po vytlačení vyžaduje ďalšie operácie (oddeľovanie jednotlivých listov, orezávanie okrajov). Výkonnejšie tlačiarne sú vybavené podávačmi na jednotlivé hárky papiera a najvýkonnejšie si odoberajú papier z role a automaticky si ho režú na potrebný formát strany. Vytlačený papier vychádza z tlačiarní uložený v poradí strán ako majú byť zviazané, teda celé kópie jednotlivých zväzkov za sebou a nie kópie jednej strany a potom kópie ďalšej strany, ktoré by bolo potrebné následne znášať.
Braillovské tlačiarne predstavujú významný pokrok vo výrobe kníh a časopisov v Braillovom písme, čo do objemu i aktuálnosti produkcie. Predstavujú však nový, revolučný prínos pre zabezpečovanie individuálnych potrieb nevidiacich ľudí pre ich inkluzívne vzdelávanie, zamestnávanie a spoločenské uplatnenie tým, že umožňujú vytlačiť v Braillovom písme pomerne rýchlo aj rozsiahle texty pre individuálnu potrebu.