Mojou slabosťou sú “zrakáči”
Našťastie si ma pred štrnástimi rokmi vybrali. Som tu stále preto, lebo sú tu skvelí ľudia, od ktorých sa môžem stále veľa učiť, lebo to, čo robíme, má pre mňa zmysel, lebo hodnoty Únie, na ktorých stojí naša práca, sú aj mojimi hodnotami.
Verím, že je podstatné byť tu pre tých, ktorí to potrebujú. A mojou slabosťou sú “zrakáči”.
Dagmar Filadelfiová, KS Banská Bystrica
Prečo by som nemohla hľadať jahody v zime?
“Budúci týždeň príde taký pán s kufríkom, môžete sa potom prísť pozrieť.”” Ja som mala 15 a hľadala som zázračné navrátenie mojej schopnosti čítať zrakom. Pán s kufríkom mal vtedy netuším koľko rokov, ale bol zásobený lupami od výmyslu sveta. Takto sa začal môj kontakt s ÚNSS, ktorú som si svojho času spájala hlavne s pomôckami pre nevidiacich a slabozrakých.
Po mojom príchode na vysokú školu však ÚNSS pre mňa nadobúda úplne iný rozmer. Začínam sa častejšie vyskytovať v labyrinte jej diania a priestorov, stretávam sa s novými ľuďmi a zapájam sa do rôznych mládežníckych bláznovstiev. Áno, práve aktivity mojich akčných „zrakáčskych“ rovesníkov naštartujú aj môj vnútorný motor. Veď prečo by som nemohla niekedy len tak prespať v lese? Prečo by som sa nemohla vybrať letecky do Košíc a späť? Prečo by som nemohla hľadať jahody v zime? A nakoniec, prečo by som nemohla aj ja niekedy viesť nejakú táborovú aktivitu?
Iste nie je ťažké uhádnuť, že všetky moje “prečo” sa postupne naplnili, a to v rámci rôznych dobrodružných pobytov a táborových hier. No nádhera! Život s ÚNSS mi v podstate prináša samé veselé zážitky.
“Nechcela by si pre nás pracovať?” Som už o 10 rokov staršia ako na začiatku príbehu, doštudovaná a rozcestovaná a zároveň i relatívne vyrovnaná so svojím novým “slepeckým” imidžom a idem do toho! Tu už snáď stačí povedať len to, že pri pôvodne mienenej práci „len na jeden rok a nič viac“ pracujem pre túto organizáciu už takmer 10 rokov. Za toto obdobie som sa veľmi veľa naučila. Postupne som zistila, že ÚNSS – to nie je len pán s kufríkom a pomôckami, že je nevyhnutné vytrvale bojovať o prežitie a ďalšiu existenciu, že aj my, ľudia so zrakovým znevýhodnením, sme veľmi rôzni a tiež aj to, že akosi stále som mala v ÚNSS šťastie na skvelých kolegov, z ktorých sa viacerí stali aj mojimi blízkymi priateľmi.
Toto myšlienkové bilancovanie, ktoré v súčasnosti uskutočňuje už môj zrelý (dokonca opäť takmer o dekádu starší) dospelácky mozog by sa snáď dalo uzavrieť tým, že 25- ročná ÚNSS mi dáva určitý pocit hrdosti, že môžem spolu s ňou v akomsi nerozmotateľnom osobno-pracovnom pletenci ďalej rásť a prežívať rôzne pozitívne i negatívne výzvy života.
Tímea Hóková, Úrad ÚNSS, metodička pre sociálne služby
Fotka: Ivana Potočňáková: Zážitok na druhú
Ľudia potrebujú pomoc. Únia je miestom, kde ju nachádzajú
Keď som presne na Medzinárodný deň detí roku 2011 prišla pracovať na ÚNSS, myslela som si, úprimne, že tu budem tak tri mesiace a posuniem sa ďalej. Tri mesiace som potom predĺžila na pol roka, neskôr na rok, postupne odmietla iné pracovné príležitosti a dostala sa až do roku 2015. A dnes píšem o tom, čo pre mňa znamená Únia… Neuveriteľné.
Na začiatku pre mňa znamenala prácu. Nič viac, nič menej. Bola to práca, v ktorej som chcela byť dobrá a úspešná, chcela som dokázať, že aj v sociálnej oblasti sa dajú robiť pozitívne zmeny a že aj práca sociálneho pracovníka môže byť napriek nízkemu platu dobrým zamestnaním. O to sa snažím stále. Zmena však nastala v tom, že som sa v Únii našla. V kolegoch, s ktorými pracujem, v klientoch, ktorých sa snažím posúvať bližšie k samostatnému a plnohodnotnému životu, v študentoch a verejnosti, ktorým rozprávam o svojej práci. Všetci títo ľudia mi denne dávajú jasnú odpoveď na otázku, či chcem patriť do Únie.
Bolo by klamstvo povedať, že som tu prežila len pekné chvíle. Boli ťažké obdobia, na ktoré si často spomeniem a som rada, že sú už preč. Bez nich by sa však asi nesplnili slová môjho manžela, že raz bude na dverách kancelárie vedúcej KS napísané moje meno.
Z príbehov, ktoré som tu prežila, zo všetkých situácií a stretnutí by bez problémov dobrý režisér natočil aspoň 300-dielnu telenovelu, ktorá by zaujala ženské aj mužské publikum. Množstvo osudov a ciest, ktorými ľudia museli často nedobrovoľne prejsť a o ktorých nám mali silu povedať, to nepočujete len tak v hocijakej profesii. Ľudia potrebujú pomoc. Únia je miestom, kde ju nachádzajú. Aj preto a aj pre veľa iných dôvodov som dnes presvedčená o tom, že je správne, že som práve tu.
Lenka Patyiová, vedúca KS ÚNSS Trnava
Fotka: Lucia Kuklišová: Učenie II.
To slovo je: hrdosť
Myšlienka úvahy na tému Čo pre mňa znamená naša Únia oslovila aj mňa. Dlhší čas rozmýšľam nad touto otázkou a stále nachádzam nové odpovede: znamená pre mňa radosť, zmysel, sebarealizáciu, pochopenie, blízkosť… Odpovedí je veľa. Najvýznamnejšia z nich je však HRDOSŤ. Nedávno som bola na konferencii Sociofóra, kde som ako zástupca ÚNSS predstavovala našu organizáciu, poslanie a systém práce. A vtedy som si uvedomila, že HRDOSŤ najviac vystihuje pocity, ktoré sa objavujú pri hľadaní odpovede na túto otázku. Som HRDÁ na organizáciu s menom Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, na jej hodnoty, poslanie a spôsob práce a hlavne som HRDÁ na ľudí, ktorých združuje. Som HRDÁ na prácu ľudí, ktorí v nej pracujú, či už ako zamestnanci, členovia či dobrovoľníci. Som HRDÁ na ich nadšenie, pochopenie, ochotu, kvalitu práce, záujem a vzájomnú blízkosť, ktorá nás všetkých spája. Tým, že sme celoslovenská organizácia, podieľame sa na veciach spoločne, nejde o nás, ale o ostatných… A je pre mňa veľkou CŤOU navonok prezentovať, predstavovať a obhajovať myšlienky, poslanie a záujmy ľudí, ktorých ÚNSS združuje. Ďakujem za túto príležitosť a poctu.
Máme za sebou veľa usilovnej práce, nie každá zmena bola jednoduchá, nie všetky obdobia boli priaznivé, ale aj napriek tomu sa nám spoločne podarilo vybudovať známu a silnú organizáciu, ktorá má svoje významné postavenie v treťom sektore, medzi poskytovateľmi sociálnych služieb, na úrovni štátnej správy, verejnej správy, samosprávy a hlavne medzi samotnými zrakovo postihnutými.
Máme pred sebou ešte veľa prekážok, nenaplnených cieľov a možností rozvoja. Ale máme aj chuť a snahu popasovať sa s problémami pri napĺňaní týchto cieľov a hľadaní nových výziev. Verím v hodnoty, ktoré Únia reprezentuje, a mám radosť, že som jej súčasťou.
Tatiana Winterová, Úrad ÚNSS Bratislava, riaditeľka
Rodina a nebo na zemi
Čo pre mňa znamená Únia? Rodinu, nebo na zemi. Pracujú tu krásni ľudia, ktorí sú ako anjeli. Pracujem tu už 20 rokov a v tejto práci som sa našla, lebo pomáhať je pre mňa samozrejmé. Nie som odborník ako moji kolegovia, ale myslím si, že prvý telefonický kontakt, rovnako ako osobný, je pre človeka dôležitý. Vypočujem si problém, snažím sa utešiť a povzbudiť a potom odporučím kolegov, ktorí vedia ako ďalej. Už veľakrát sa mi stalo, že mi volajúci ľudia neskôr ďakovali za pomoc. Je to niečo úžasné, keď cítite, že vaša práca má zmysel. Stačí telefonát, úprimné slovo a niekomu spríjemníte život.
Vierka Zárecká, Úrad ÚNSS Bratislava, asistentka
Oheň a voda
Sociálna pomoc a sebarealizácia. Jeden by povedal, že tieto dve veci sú nespojiteľné. Veď ten, kto poskytuje sociálnu pomoc, musí zákonite trpieť a trieť biedu. A ten, kto ide po ceste sebarealizácie, musí neskutočne zarábať. A predsa idú tieto dva fenomény ruka v ruke. V ÚNSS.
Človek s ťažkým zdravotným postihnutím a humor. Oheň a voda. Toto rozhodne nejde dokopy! Skonštatuje niekto, kto v živote nepočul slepecké vtipy v podaní samotných nevidiacich. Kto na vlastné oči nevidel človeka s bielou palicou zablúdiť na mieste, ktoré bezpečne prešiel už mnohokrát, alebo preliať vodu cez okraj pohára a nahlas sa na tom zasmiať: “Dnes nemám svoj deň!”
Po desiatom, stom, tisícom páde na kolená opäť vstať a s chuťou sa pustiť kráčať vpred. To by zložilo aj koňa. Nie však Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Desiatky pokusov o vnútorný rozkol, stovky vonkajších atakov a krupobití, tisícky zamietnutých žiadostí o grant, dotáciu, materiálnu alebo finančnú pomoc. A ona stále žije. Sebavedomo a s dobrou povesťou, ktorú poznajú v Bratislave, Košiciach, Paríži aj Bruseli.
Aj to je dôvod, aby jej 25- ročný príbeh pokračoval. Tá story je originálna vo svojej jedinečnosti, pôsobivá vo svojej čistote, inšpiratívna svojím obsahom.
Je to vďaka vám, ktorí ste ju pred štvrťstoročím s nadšením založili. Aj vďaka vám, ktorí ste ju objavili a pochopili, že môže zmeniť váš život. A napokon aj vďaka vám, ktorí do nej prichádzate a s vami svieži vánok novej sily pomáhať napriek smiešnym platom a prekážkam.
Oheň a voda nejdú dokopy. Jedinou výnimkou je ohnivá voda. Tak na zdravie, Únia naša a na ďalších 25 rokov!
Ivana Potočňáková, Úrad ÚNSS Bratislava, manažérka pre fundraising
Fotka: Blanka Mináriková: Bodkované čítanie
