Počiatky organizovaného slepeckého hnutia na našom území siahajú do konca 19. a na začiatok 20. storočia, kedy sa na území bývalého Rakúska – Uhorska zakladali prvé slepecké spolky. Nevidiaci a slabozrakí na Slovensku sa od roku 1919 organizovali v Podpornom spolku samostatných slepcov pre Československú republiku. Po roku 1948 boli všetky organizácie zdravotne postihnutých zlúčené do jednotnej organizácie, po niekoľkých zmenách sa jej názov ustálil na Zväz invalidov. S výnimkou obdobia rokov 1969 – 1974, kedy sa našim predchodcom podarilo založiť ČSNS – Československý zväz nevidiacich a slabozrakých, nemohli mať zrakovo postihnutí občania v bývalom Československu svoju organizáciu, v ktorej by sami mohli riešiť svoje problémy. Politická nevôľa bývalého režimu nás trápila o to viac, že v ostatných európskych krajinách nevidiaci a slabozrakí svoje špecifické organizácie mali, a to i v krajinách bývalého východného bloku.
Bolo teda prirodzené, že hneď po zmene politických pomerov v roku 1989 vznikajú iniciatívy na založenie samostatnej organizácie, ktoré vyústili v ustanovujúci zjazd Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktorý sa uskutočnil 7. apríla 1990 v Bratislave. Zrod ÚNSS sprevádzali búrlivé okolnosti tej doby. Boli sme tiež . kritizovaní z mnohých strán za rozbíjanie jednotnej organizácie zdravotne postihnutých. Z našej strany nešlo o nevraživosť, či nedostatok solidarity. Uvedomovali sme si však skutočnosť, že účinné riešenie problémov jednotlivých typov zdravotného postihnutia si vyžaduje špecifické prístupy a priamu účasť ľudí s konkrétnym zdravotným postihnutím. Uplynulých 25 rokov nám plne dalo za pravdu. Zároveň sme uznávali potrebu koordinovaného konania všetkých organizácií osôb so zdravotným postihnutím, čo vyvrcholilo v roku 2003 založením Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím.
Medzníky v histórii ÚNSS
1991
ÚNSS získava do prenájmu budovu bývalých jaslí na Sekulskej 1 v Bratislave. V rámci vtedajšieho Ústredného sekretariátu vzniká CETIS – prvé odborné pracovisko zamerané na podporu vývoja kompenzačných pomôcok a sprístupňovanie IT nevidiacim a slabozrakým ľuďom. V regiónoch je ustanovených 7 oblastných rád, organizácia má v tom čase 4 200 členov v 52 základných organizáciách.
1992
Vďaka novým legislatívnym nástrojom v oblasti zamestnanosti ÚNSS začína s profesionálnym poskytovaním sociálnych služieb formou terénnej sociálnej rehabilitácie. V Košiciach je otvorené prvé Oblastné stredisko sociálnej rehabilitácie, predchodca dnešného Domu aktívneho videnia.
1993
Bezprostredne po vzniku samostatnej SR sa ÚNSS stáva členom medzinárodných organizácií WBU a EBU – Svetová resp. Európska únia nevidiacich. Na Slovensku je vycvičený prvý vodiaci pes a následne vzniká Výcviková škola vodiacich psov.
1996 – 2000
ÚNSS prispôsobuje svoju štruktúru novému územno-správnemu členeniu štátu. Vznikajú nové základné organizácie (ZO), 7 oblastných stredísk sa transformuje na 8 krajských stredísk ÚNSS, prebieha proces zvyšovania odbornosti pracovníkov. V roku 2000 je v ÚNSS organizovaných viac ako 6 tisíc členov v 69 ZO.
2001 – 2008
Po dobudovaní štruktúry organizácie a systému sociálnych služieb sa ÚNSS venuje nielen ich rozvoju, ale ich dlhodobej udržateľnosti. S postupujúcou decentralizáciou štátu prechádza ťažisko zabezpečovania zdrojov na krytie aktivít ÚNSS na samosprávu, grantové schémy, ÚNSS zakladá vlastné fundraisingové kampane. V roku 2002 sa koná 1. ročník celonárodnej verejnej zbierky Biela pastelka, v roku 2004 sa koná 1. ročník verejnej zbierky na podporu výcviku vodiacich psov, priebežne sú spracované stratégie kampaní zamerané na asignáciu 2% z daní. V roku 2005 zriaďuje ÚNSS odborné pracovisko, z ktorého sa v roku 2008 stáva Oddelenie prevencie architektonických a dopravných bariér.
V tomto období sa stále viac prejavuje absencia profesionálnej podpory spolkovej činnosti. Táto je vykonávaná prakticky len dobrovoľnými funkcionármi a dobrovoľníkmi, tj. ľuďmi so zrakovým postihnutím, ktorí musia sami prekonávať dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a pri mnohých administratívnych a organizačných činnostiach sa nezaobídu bez pomoci vidiacich osôb. Preto v roku 2005 ÚNSS zriaďuje sekretariáty krajských rád. S problémom celoročnej profesionálnej činnosti sekretariátov KR ÚNSS zápasí dodnes.
2009 – 2015
V roku 2009 nadobudol účinnosť zákon o sociálnych službách a zákon o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Oba zákony priniesli významné zmeny legislatívneho prostredia pre našu
činnosť. Najmä zákon o sociálnych službách zásadne zvýšil nároky na
profesionálne poskytovanie sociálnych služieb, čo značne zvýšilo nároky
na našich pracovníkov ako aj na finančné zabezpečenie poskytovania
týchto služieb, ktoré je permanentným problémom.
V roku 2010 ratifikovala Slovenská republika Dohovor o právach osôb so
zdravotným postihnutím, čím sme dostali do rúk významný nástroj na
obhajobu a presadzovanie našich práv. Od začiatku roku 2014 je v
platnosti Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným
postihnutím na roky 2014 – 2020, ktorý vychádza z Dohovoru a obsahuje
mnohé opatrenia týkajúce sa priamo osôb so zrakovým postihnutím.
Doterajším vyvrcholením implementácie Dohovoru je už vládou schválený a
na rokovanie parlamentu postúpený návrh zákona o komisárovi pre deti a
komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Komisár pre osoby so
zdravotným postihnutím bude mať nezávislé postavenie podobné postaveniu
verejného ochrancu práv so širokými kompetenciami pre riešenie problémov
osôb so zdravotným postihnutím. Na jeho výbere sa budeme podieľať aj my
lebo každý kandidát na túto funkciu musí mať odporúčanie najmenej
piatich reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím.
Po roku 2009 sme sa mohli intenzívnejšie venovať aj presadzovaniu prístupnosti výstavby, dopravy a informácií na základe postupne prijímaných legislatívnych opatrení, na príprave ktorých sme sa zúčastňovali. Postupne, aj keď veľmi pomaly, sa darí zvyšovať prístupnosť webových sídiel najmä verejnej správy aj na základe našich auditov prístupnosti i súťaže Zlatý erb, pre ktorú každoročne hodnotíme prístupnosť webových sídiel obcí, miest i samosprávnych krajov. Podobne sa usilujeme o zvyšovanie prístupnosti dopravy, najmä podporou implementácie nariadení EU o právach cestujúcich v leteckej, železničnej a autobusovej doprave. Podieľali sme sa napr. na vypracovaní výcvikového manuálu pre vodičov autobusov a pracovníkov autobusových staníc. Najnáročnejšie je presadzovanie prístupnosti v oblasti výstavby. Posudzovanie projektov a stavieb z hľadiska ich prístupnosti, ktoré už dlhodobo realizujeme, tiež prináša pokrok, napriek našim veľmi obmedzeným kapacitám. Hlavným a pretrvávajúcim problémom je časté ignorovanie požiadaviek prístupnosti zo strany projektantov a stavebníkov. Na druhej strane však narastá záujem o naše posudzovanie. Práve v čase 25. výročia vzniku našej organizácie (apríl 2015) beží záverečná fáza prípravy nového stavebného zákona, na ktorého pripomienkovaní sa intenzívne zúčastňujeme.
2015
V roku 2015, po dvadsiatich piatich rokoch existencie, má Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska viac ako 4 000 členov združených v 65 základných organizáciách na celom území Slovenska.