Vyšla unikátna publikácia Rimania na dotyk

V rokoch 2021 až 2023 si návštevníci Bratislavského hradu mohli prezrieť výpravnú výstavu s názvom Rimania a Slovensko, ktorá vznikla pri príležitosti 2000. výročia Vanniovho kráľovstva a úspešnej nominácie slovenských lokalít do Zoznamu UNESCO v rámci zápisu Dunajský Limes – západná časť.

Široký autorský tím viedol Juraj Kucharík. Na tvorbe výstavy sa podieľali odborníci zo Slovenského národného múzea (SNM) – Historického múzea, SNM – Archeologického múzea, Archeologického ústavu SAV, Múzea mesta Bratislavy, Podunajského múzea v Komárne a Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. K výstave bol vydaný odborný, 340-stranový slovensko-anglický katalóg a interaktívna kniha, primárne určená žiakom a študentom. V hradných kronikách možno nájsť zápisy o nespočetnom množstve prehliadok (len Juraj Kucharík ich viedol a komentoval viac ako 40), jednou z nich bola aj väčšia skupinka nevidiacich a slabozrakých na čele s predsedom Krajskej rady ÚNSS Bratislava Jánom Cesnekom. A tým sa to celé začalo!

Za stolom v zasadačke sedí M. Kucharík a B. Mamojka, ktorý obracia stránky publikácie.

Branislav Mamojka a autor publikácie Juraj Kucharík.

„Ja sám som tú skupinku po výstave sprevádzal a po ich odchode mi začalo vŕtať v hlave, že by sme to množstvo textového materiálu, ktoré máme, mohli sprístupniť aj im. Aspoň časť obrázkov by sa určite dala vyhotoviť v reliéfnej podobe a zároveň by sme tak mohli zúročiť skúsenosti, ktoré sme nadobudli počas predošlých programov venovaných ľuďom so zrakovým postihnutím. A tak, keď začiatkom roka 2023 výstava Rimania na Slovensku oficiálne skončila, začal som sa obzerať po možnostiach, ako pretaviť svoj nápad v čin,“ približuje Juraj Kucharík. „Odborný katalóg bol pomerne úzko profilovaný,  takže oslovoval len úzky okruh čitateľov, preto som sa rozhodol, že podkladom publikácie, ktorú by som rád pre nevidiacich a slabozrakých pripravil, bude skôr interaktívna knižka, písaná takým populárno-náučným jazykom. V priebehu roka 2023 som začal premýšľať nad jej štruktúrou, zhromažďovať kontakty, uzatvárať partnerstvá a hľadať potrebné zdroje. Napokon sa to všetko podarilo a v marci tohto roku vyšla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR publikácia Rimania na dotyk – Dejiny, spoločnosť, kultúra, ktorú vydalo Slovenské národné múzeum (SNM) v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.“

D. Blašková sediac za stolom a hmatom číta stránka, recenzentka je k nej zohnutá a opisuje jej, čo je v knihe.

Dušana Blašková a pedagogická recenzentka publikácie Jana Hutťanová.

Ozdoba a pýcha každej knižnice

Publikácia, ako už jej názov napovedá, je rozdelená na tri základné okruhy, a to dejiny, spoločnosť a kultúra. V celkovo jedenástich prierezových kapitolách sa čitateľ dozvie o prameňoch, z ktorých čerpajú historici, archeológovia, historickí geografi a mnohí ďalší odborníci, ktorí odkrývajú tajomstvá Rímskej ríše. Svoje miesto si na stránkach našli tri základné vývojové etapy rímskych dejín a príbeh, ako sa Rím stal hegemónom v samotnej Itálii a napokon sa premenil na obrovskú ríšu, ktorá sa rozkladala až na troch svetadieloch. Nasledujú kapitoly venované obchodu, remeslám, náboženstvu, umeniu, architektúre a vojsku, svoj priestor však, pochopiteľne, dostala aj téma Rimania a Slovensko. V rámci nej autori predstavujú najvýznamnejšie lokality, ktoré pomohli zrekonštruovať históriu Rimanov na našom dnešnom území: Bratislavský hrad, kde posledný archeologický výskum odkryl súbor architektúr v rímskom štýle, zadunajskú Bratislavu, ktorá sa po prelome letopočtov stala priamou súčasťou Rímskej ríše, Trenčín, Ižu a obec Vyškovce nad Ipľom (okres Levice), odkiaľ pochádza dodnes najväčší poklad rímskych mincí, aký sa podarilo na našom území ešte v 30. rokoch 20. storočia objaviť. Takmer celý – až 1 056 mincí – je v zbierkach SNM – Historického múzea. Záver hovorí o dedičstve rímskej ríše, napr. o slovách ad hoc či de facto, ale aj o prvkoch v architektúre či vojenstve, ktoré sú dodnes živé.

„Nosné texty kapitol si čitatelia môžu prejsť vo zväčšenej latinke, ktoré sme pripravili rešpektujúc zásady jasnej tlače, cez ne prechádzajú texty v Braillovom písme. Ostatné informácie načítal Igor Šabek do celkovo štyridsiatich deviatich nahrávok. Tie sa dajú spustiť alebo cez QR kódy, alebo prostredníctvom priloženého CD,“ pokračuje Juraj Kucharík. „Dotyk evokuje už samotná obálka. Je na nej zobrazený fragment zamurovaného rímskeho reliéfu, ktorý odkryli archeológovia v Bosáži Bratislavského hradu – v minulosti sa totiž recyklovalo oveľa viac než dnes, dokonca aj stavebný materiál. Predpokladáme, že zobrazuje dve postavy, pričom jedna druhej kladie na hlavu veniec, akoby sa jej dotýkala. Za grafickou úpravou obálky stojí Matúš Lányi a myslím, že sa mimoriadne vydaril.“

Knižka je veľmi atraktívna aj vizuálne, a to vďaka štrnástim farebným fotografiám a reliéfnym obrázkom. Každá z kapitol približuje zbierkové predmety slovenských múzeí. Primárne ide o exponáty SNM (Historického a archeologického múzea), ale svoje poklady poskytlo aj Podunajské múzeum v Komárne a Múzeum mesta Bratislavy. Jednotlivé exponáty sa z fotografií akoby vyrezali, aby sa pre slabozrakých eliminovalo rušivé pozadie, zachovala sa farebnosť a tento obrázok sa prekryl reliéfom. Autorom všetkých reliéfov je Matúš Vacula. Každému reliéfu predchádzalo vytvorenie matice. Vyrábané boli ručne, pomocou modelárskej brúsky, rôznych fréz, nadstavcov či orezávačov. Niektoré detaily bolo potrebné zjednodušiť, iné odstrániť, aby to bolo pre hmat čitateľnejšie, niečo sa však, naopak, aj dopĺňalo.

„Pravdaže, publikácia by nevznikla bez širšej spolupráce so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Chcel by som sa preto veľmi pekne poďakovať Želmíre Zemčákovej za úpravu textov v Braillovom písme, Matúšovi Vaculovi za výrobu matríc a reliéfnych obrázkov, Igorovi Šabekovi za takmer hodinu nahrávok a celému tímu knižnice, ktorý sa podieľal na tlači,“ hovorí autor unikátnej publikácie. „Veľmi sa teším, že táto knižka má až štyroch recenzentov: odborného recenzenta Katarínu Hladíkovú zo SNM – Archeologického múzea, pedagogickou recenzentkou je múzejná pedagogička SNM – Historického múzea Jana Hutťanová a za viaceré dobré rady a tipy sa chcem poďakovať špecializovaným recenzentom Dušane Blaškovej z ÚNSS a Vladimírovi Cintulovi zo Spojenej školy internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave, ktorí mi pomohli cizelovať texty a v niektorých prípadoch sa vyjadriť opisnejšie, vynechať príliš abstraktné pojmy a pod. Rád by som spomenul autorov fotografií Samuela Okkela, Samuela Gaburu, Mareka Budaja a Sylviu Sternmüllerovú, dve fotografie poskytlo aj Podunajské múzeum v Komárne. Určite sa však chcem poďakovať aj Magdaléne Gajdošovej, ktorá sa podpísala pod jazykovú korektúru mojich textov,“ uzatvára Juraj Kucharík.

Červená titulka publikácie, na ktorej je v bielom štvorci jednoduchá grafika busty človeka a texty: RIMANIA NA DOTYK, Dejiny, spoločnosť, kultúra, Kniha pre nevidiacich a slabozrakých a logo SNM

Titulka publikácie.

Dostupnosť publikácie

Keďže vydavateľom publikácie Rimania na dotyk je SNM, k dispozícii je vo vybraných organizačných zložkách a, pravdaže, v múzeách, ktoré na tvorbu obrazovej časti zapožičali pamiatky zo svojho zbierkového fondu. Prelistovať si ju však budete môcť aj v SKN Mateja Hrebendu v Levoči, v SNM v Martine, v základných školách pre deti so zrakovým postihnutím v Bratislave a v Levoči, jeden exemplár dostalo do daru aj KS ÚNSS Bratislava. V prípade, že máte záujem obohatiť o tento výnimočný kus svoju súkromnú knižnicu, môžete si ho objednať cez e-shop SNM a SKN Mateja Hrebendu v Levoči. Limitovaný počet bude k dispozícii za 99 eur, po vypredaní týchto zásob bude publikácia predávaná za výrobnú cenu 159 eur.

Publikácia vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.