Patrí k základnej gramotnosti nevidiacich a slabozrakých ľudí. Princíp jeho fungovania je natoľko univerzálny, že ho dosiaľ nič neprekonalo. Braillovo písmo je už dvesto rokov kľúčom k vzdelaniu, informáciám i nezávislosti ľudí so zrakovým postihnutím. Vďaka moderným technológiám vstúpilo aj do 21. storočia.
Mladý šestnásťročný Louis Braille vytvoril v roku 1825 jedinečný systém uloženia bodov do brailových buniek, šestíc, z ktorých možno vytvoriť až 64 rôznych kombinácií znakov. Samozrejme, tento počet na zapísanie celej abecedy, vrátane veľkých a malých písmen, číslic, interpunkčných znamienok, či matematických vzorcov nestačí. Používajú sa preto tzv. prefixy. Ide o špeciálne znaky meniace význam jedného alebo viacerých za nimi nasledujúcich znakov. Brail je plnohodnotným písmom, ktorým možno zapisovať nielen písmená, ale aj vzorce či noty.
Každá krajina, či skôr každý jazyk, má definované svoje pravidlá pre brailový zápis, ktorý rešpektuje špecifiká daného jazyka. Na Slovensku na ne dohliada Slovenská autorita pre Braillovo písmo Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. „Práca pre brail na Slovensku je svojím spôsobom poslaním. Dokazovať, že písmo je nevyhnutnou súčasťou života je náročná práca, v princípe to totiž nik nespochybňuje. Ľuďom bez zrakového postihnutia táto otázka ani nepríde na um, keďže písanú formu textu a informácií majú prakticky v každej minúte svojho života na očiach. Nevidiaci a slabozrakí ľudia sa v dôsledku rozmachu technológií začali veľmi spoliehať na sluchom prijímané informácie, a preto je potrebné pripomínať nielen širokej verejnosti, ale aj samotným nevidiacim, že Braillovo písmo predstavuje gramotnosť, vzdelanie, cestu k úspešnému uplatňovaniu sa v zamestnaní a v živote,“ povedal Michal Tkáčik, podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) a hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo (SABP).
ÚNSS poskytuje v rámci svojich sociálnych služieb aj výučbu čítania a písania Braillovho písma. „Napriek moderným technológiám považujeme ovládanie brailu za základnú gramotnosť ľudí so zrakovým postihnutím, a preto podporujeme u klientov záujem naučiť sa hmatové písmo. Tí, ktorí ho už ovládajú, sa môžu naučiť pracovať s brailovým riadkom, alebo používať Braillovo písmo v mobilnom telefóne,“ dopĺňa Tatiana Winterová, riaditeľka ÚNSS. Organizácia pravidelne pripravuje osvetové aktivity zamerané na podporu zvyšovania povedomia i aktívneho používania Braillovho písma. Dlhodobo sa zasadzovala za vytvorenie inštitútu Slovenskej autority pre Braillovo písmo, čo sa napokon podarilo, a dnes má svojho zástupcu v rámci pracovnej Rady SABP.
Braillovo písmo ostáva nenahraditeľným zdrojom informácií. Vďaka využitiu moderných technológií vstúpilo i do 21. storočia. „Nevidiaci majú možnosť využívať elektronické brailové displeje prepojené s počítačmi a mobilnými zariadeniami. Tie umožňujú nevidiacim získať okamžitý prístup k digitálnym textom a internetovým zdrojom, čo predstavuje veľký pokrok v ich každodennom živote,“ vysvetľuje Michal Tkáčik.
Aby mohlo Braillovo písmo naďalej napĺňať svoj potenciál, je dôležité nielen to, aby boli nevidiaci a slabozrakí gramotní, ale zároveň mali praktické možnosti písmo využívať. Brail však na mnohých miestach absentuje. „Braillovo písmo by sa mohlo viac vyskytovať vo verejnom priestore, na rôznych produktoch, či v rámci služieb. Aj preto budeme naďalej podporovať rozširovanie používania hmatového písma všade tam, kde by mohlo efektívnym spôsobom pomôcť nevidiacim a slabozrakým získať informácie, zorientovať sa v prostredí, a podobne,“ dopĺňa Michal Tkáčik, SABP a podpredseda ÚNSS.
4. január patrí Svetovému dňu Braillovho písma. Je trvalým pripomenutím výnimočnej osobnosti Louisa Brailla i nezastupiteľnosti hmatového písma v životoch ľudí so zrakovým postihnutím. Dnes si pripomíname už 200. výročie vzniku tohto jedinečného písma, ktoré je symbolom vzdelania i nezávislosti nevidiacich a slabozrakých.