Rúška šije celé Slovensko a ani naše kolegyne nie sú výnimkou. Tešíme sa, že sa aj zamestnankyne ÚNSS pripojili k vlne solidarity a nezištnej pomoci. Pretože také jednoducho sú. Akčné, zručné a s dobrým srdcom.
„Krajčírovina“ je ťažký chlebíček
Katarína Šmajdová Búšová (vedúca KS Prešov)
Videla som tvoje krásne práce, ale to boli výšivky, čo šijací stroj, zvládaš ho bez problémov?
Keďže rada vyšívam, najskôr som začala šiť rúška ručne, ale môj manžel sa nemohol pozerať na to, ako sa pri práci hrbím, takže vytiahol šijací stroj mojej mamy. Je krajčírka. Šitie bolo spočiatku trošku trápenie – pre mňa i pre stroj. Doteraz som ho, totiž, obchádzala na kilometre (smiech). Napokon som zavolala mame a ona ma prostredníctvom videohovoru zaučila. A dnes už šijem rúška len na stroji a zatiaľ som ho nepokazila (úsmev).
Máš predstavu koľko rúšok si ušila?
Presný počet veru neviem, navyše, kým som našla ten správny strih, aby mali potrebný tvar i rozmer, trošku to trvalo a vzniklo niekoľko prototypov. Napokon som si urobila kombináciu – z každého niečo.
Komu a kam putovali tvoje rúška?
Najprv som urobila rúška pre nás a najbližších susedov. Keď som komunikovala s klientmi po telefóne a zistila som, že nemajú rúška, šila som aj pre nich a potom som im ich dávala do schránok. V súčasnosti už mesto rúška zabezpečuje, takže keď ušijem nejaký počet kusov, dám ich do chodby v našom paneláku, nech si zoberie ten, kto potrebuje. Keď sa minú, došívam ďalšie.
Naučila ťa niečo táto nová skúsenosť?
Asi to, že „krajčírovina“ je ťažký chlebíček. Ale som rada, že som zdolala aj tohto Goliáša vo svojom živote a už sa nebudem hanbiť, že som dcéra krajčírky a šijací stroj ani neviem zapnúť.
Rada som oprášila šijací stroj pre iných
Jana Žureková (manažérka pre fundraising)
Viem, že si v minulosti veľa a rada šila, po akom čase si si opäť sadla za stroj?
Šijací stroj som oprášila takmer po pätnástich rokoch. Priznávam, trošku som sa potrápila, kým som sa do toho dostala, ale potom už to bola rutina. Hlavným problémom však bol materiál, keďže bolo všetko zatvorené, takže som využila staré košele, posteľnú bielizeň a známi mi darovali šnúrky a gumičky. Bola to čistá improvizácia, ale podarilo sa.
Koľko rúšok si ušila a komu putovali?
Nebolo ich príliš veľa, zopár desiatok. Šila som najmä pre rodinu a mojich rodičov, keďže ich to zasiahlo nepripravených a už sa nemohli dostať k ochranným prostriedkom. Zopár kusov putovalo aj mojim priateľom či susedom. Skrátka, kto v mojom okolí potreboval rúško, snažila som sa vyhovieť. Pokiaľ mám čas, tak šijem ďalej a skúšam aj nové strihy, celkom ma to začalo baviť.
Takže budeš v šití pokračovať aj v budúcnosti?
Zatiaľ neviem, uvidíme, čo nové život prinesie.
Čo ťa táto situácia naučila?
Uvedomila som si, že nič nie je samozrejmosť, ako ľahko sa nám môže stať, že sa niečo nedá jednoducho kúpiť. Navyše si myslím, že ak človek ovláda zručnosť, ktorú môže využiť pre iných, je to priam jeho povinnosť urobiť to. A ja som rada oprášila svoj stroj a spravila niečo užitočné pre ostatných.
Pomoc iným buď v sebe máš alebo nie
Petra Ajdariová (vedúca KS Nitra)
Na facebooku si často zdieľala informácie, že šiješ rúška, máš predstavu koľko ich bolo?
Určite vyše stovky. Našla som si návod na internete a vyskúšala to. Keďže nie som krajčírka, prvé rúška boli šité systémom pokus-omyl, ale potom už to išlo bez problémov.
Komu si rúška venovala? Našim klientom alebo do nemocníc?
Venovala som ich komukoľvek, kto sa mi ozval, že rúška potrebuje. Keďže sme v rámci home office s našimi klientmi v telefonickom kontakte, samozrejme som sa pýtala aj ich, ale mali ich zabezpečené. Pravdaže, ak by niekto dodatočne potreboval, nie je problém ich ušiť. Skôr doručiť, pretože zatiaľ som všetky rúška rozdávala veľmi špecifickým spôsobom – vyhadzovala som ich z balkóna. No verím, že by sme aj to nejako vyriešili.
Čo ťa táto situácia naučila?
Naučila ma šiť rúška, ale čo sa týka pomoci tomu, komu treba a vtedy, keď treba – to sa naučiť nedá. To buď v sebe máš alebo nie…
Náš kolega Jožko Zbranek (Odd. pre rozvoj spolkovej činnosti) síce šijaciemu stroju nekraľuje, ale rýmom áno, a tak vznikla krátka báseň o rúšku.
Josef Zbranek: Skúška
Pri snímaní rúška z uška,
odolnosti je tu skúška,
a to mojich okuliarov.
Prebehol mi úsmev tvárou,
vyškieram sa ako jojo:
Prečo nie? Veď mám z nich dvojo.