Ploty sme na Ondreja netriasli (široko-ďaleko jediný je ten náš, murovaný, obvešaný fotografiami z niekdajších ročníkov Cesty svetla, takže nič), olovo sme neliali, lebo náš indikátor nie je zástancom takýchto pohanských zvykov a trucovito mlčal, ani len na Barboru sme sa nepustili rezať vetvičky čerešní. Len sme písali a písali.
Dúha sa síce ani nezelenie, ani neligoce, vlastne ani priveľmi nevonia, ale za to je štedrá a taká rodinná. Húkajú nám v nej vláčiky a v kočiaroch spia bábiky detí, ktoré sa potrebujú naučiť vidieť. Správajú sa ako nevidiace či slabozraké, hoci oči majú spravidla v poriadku alebo takmer v poriadku. V ich chorobopise by správne malo stáť CVI, realita ale býva iná. Staviteľmi tamtých hradov z kocie sú tzv. neviditeľní súrodenci alebo zabudnuté deti. Pýtate sa, kde sa tu vzali a kto vlastne sú? Takéto termíny prisúdila odborná literatúra tým, ktorí s deťmi s postihnutím vyrastajú pod jednou strechou.
Samozrejme, aj zmienku o tej „únijáckej“ rodine na stránkach nájdete. Postarali sa o to všetci členovia Ústrednej rady ÚNSS a pracovníci zainteresovaný v medzinárodnom projekte známom pod skratkou EDI, ktorí vám poskytnú odpoveď na otázku, kam sme sa na ceste od vzdelávania k inklúzii posunuli. Okatí príbuzní z Ružomberka mali krstiny (vlastne hneď dvoje) a okrem vianočného darčeka v podobe vylepšení Corvusu a pohľadnice nám poslali aj zákusky od výmyslu sveta. Keď im budete vinšovať, pamätajte, že Stopka už nie je Stopka. Tvorivé aktivity pre verejnosť, prácu s deťmi, so včielkami, keramikou a ďalšie zaujímavé aktivity tohto druhu po novom zastrešuje samostatné občianske združenie Poctivô z Liptova, vývoj pomôcok pre ľudí so zrakovým postihnutím zas Touch&Speech n. o.
Zvŕtali sme sa aj v kuchyni. Na najvrchnejšej polici v špajzi nájdete zásoby našich tipov – v tej okrúhlej plechovej dózinke je návšteva Košíc, konkrétne Dómu sv. Alžbety, Kostola sv. Michala, Biskupského paláca a Urbanovej veže, ktoré združenie Feman posypalo QR kódmi, v tej druhej, tej prísne hranatej sú vyše práva naukladané pravidlá detektívneho príbehu novej českej mobilnej audio hry Důkaz 111 (recept máme zo štúdia Play by Ears). Aha! A ten pavúk v rohu neznamená, že sme v redakcii neporiadni, toho sme si nechali pre šťastie. Z očí do očí sme mu chceli vysvetliť, kde je jeho teritórium, nech sa tam priveľmi nerozťahuje, ale nejako to nešlo – ten má očí a očí, to by ste neverili!
Stridžie dni nás ešte len čakajú, ale prichystaní už sme: Jožko Zbranek už naštiepal drevo na stolčeky, Duška Blašková už má priestorovku na krížne cesty za sebou a Miška Hajduková, ktorá celý rok poctivo dbala na čistotu a sviežosť jazyka, už nazhŕňala husie perá a všetky zlé sily a choroby príde isto-iste vyhnať aj k vám domov.
V mene celého tvorivého tímu časopisu Dúha vám ďakujeme za celoročnú priazeň a prajeme pokojné a zázračné sviatky!