S ohľadom na závažnosť problému Vám predkladáme informáciu o návrhu Ministerstva spravodlivosti SR na zmenu postupu pri overovaní pravosti podpisu nevidiacej osoby na listinách a o aktivite, ktorú Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) následne vyvinula.
Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo dňa 26. septembra 2014 do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/ 1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
Podľa bodu 57 sa navrhuje vykonávať osvedčovanie pravosti podpisu nevidiacej osoby formou notárskej zápisnice. V dôvodovej správe sa k tomu uvádza: „V praxi sa prejavila nejednotná prax notárov v postupe pri legalizácii pre potreby nevidiacich a osôb, ktoré nemôžu písať. Z uvedeného dôvodu sa upravuje, že v takýchto prípadoch notár spisuje o danom úkone notársku zápisnicu tak, aby bola zabezpečená právna istota pri úkone vykonanom pred notárom.“ Rozdielne prístupy pri uznávaní podpisu nevidiacej osoby považujeme za dlhodobý problém už z toho dôvodu, že v SR tento inštitút upravuje niekoľko právnych predpisov. Najdôležitejšími sú Notársky poriadok, Občiansky zákonník a zákon o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami. Preto sme sa pred niekoľkými mesiacmi obrátili na Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, Notársku komoru a Združenie miest a obcí Slovenska s námetmi na jeho riešenie.
Nejednotná prax notárov vyplýva podľa nášho názoru z nesprávnej aplikácie ustanovení Notárskeho poriadku, konkrétne § 49 (ktorý sa týka spisovania notárskej zápisnice s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať) a § 58 (ktorý sa týka len overovania pravosti podpisu, nie pravdivosti obsahu podpisovaného dokumentu). Pri osvedčovaní pravosti podpisu nevidiacej osoby nie je potrebné spisovať notársku zápisnicu, § 58 Notárskeho poriadku to nevyžaduje. Preto bol Ministerstvu spravodlivosti zaslaný podnet na riešenie situácie a zjednotenie postupu notárov. Z Ministerstva spravodlivosti sme listom zo dňa 26. februára 2014 dostali stanovisko v tom zmysle, že problém bude ministerstvo legislatívne riešiť, pričom ale nebolo uvedené, akým spôsobom. Je na škodu veci, že o riešení, nad ktorým Ministerstvo spravodlivosti uvažovalo, odmietlo oboznámiť zástupcov komunity, ktorej sa bezprostredne týka.
S riešením navrhnutým v novele Notárskeho poriadku nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť. Považujeme ho za porušenie princípu rovnakého zaobchádzania voči nevidiacim osobám i za porušenie ustanovenia článku 13 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého “zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú právnu spôsobilosť vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými“. Bolo by porušením tejto zásady, ak pri overovaní pravosti podpisu v prípade nevidiacej osoby, ktorá je oboznámená s obsahom listiny, na ktorej žiada overiť pravdivosť svojho podpisu a ovláda svoj podpis, by sa vyžadovalo spísanie notárskej zápisnice za prítomnosti dvoch svedkov, keď v prípade osôb bez zrakového postihnutia sa takýto sprísnený postup nevyžaduje.
Dôležitý je tiež sociálny dopad tohto postupu. Za spísanie notárskej zápisnice za prítomnosti dvoch svedkov a jej uloženie v Notárskom centrálnom archíve listín si notár bude účtovať cca 90 eur, zatiaľ čo overenie pravosti jedného podpisu notárom je spoplatnené sadzbou 1,99 eur. Okrem toho navrhovaný spôsob overenia podpisu nevidiacej osoby formou notárskej zápisnice predstavuje organizačne a časovo podstatne náročnejší proces v porovnaní s procesom overenia podpisu osoby bez zrakového postihnutia. Pre nevidiace osoby by mala navrhovaná zmena jednoznačne negatívny sociálny dopad.
Za dostatočné riešenie overovania pravosti podpisu nevidiacej osoby považujeme spôsob určený v odseku 6 zákona 40/ 1964 Zb. (občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje: „(6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.“
Spochybňovanie práva nevidiacich osôb podpisovať listiny považujeme za natoľko závažný problém, že nemôžeme s jeho riešením čakať až na vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely Notárskeho poriadku. Nemôžeme čakať aj preto, že je skôr pravidlom k zásadným pripomienkam predloženým mimovládnymi organizáciami v prípade ich neakceptovania zo strany orgánu štátnej správy rozporové konanie nezvolávať a zástupcov mimovládnych organizácií na osobné prerokovanie s cieľom odstrániť rozpor nepozývať. Preto sme požiadali Tomáša Boreca, ministra spravodlivosti, o zorganizovanie stretnutia kompetentných pracovníkov Ministerstva spravodlivosti SR so zástupcami ÚNSS, na ktorom by sme chceli dospieť k riešeniu akceptovateľnému pre obe strany.
Branislav Mamojka, predseda ÚNSS
Milan Měchura, metodik ÚNSS pre sociálne a právne poradenstvo