Louis Braille sa narodil 4. januára 1809 v obci Coupvray neďaleko Paríža. Bol najmladší z detí Moniky a Šimona Reného Brailla. Louis už v detstve vynikal mimoriadnou inteligenciou a manuálnymi zručnosťami. Braillov otec remenár a sedlár, zaúčal syna svojej práci v nádeji, že raz po ňom prevezme sedlárske remeslo. Bol presvedčený, že z neho vyrastie dobrý remeselník.
Jeho plány zmarila nešťastná udalosť v roku 1812. Pri návšteve v dielni trojročný Louis v behu spadol a vypichol si pravé oko šidlom, ktoré držal v ruke. Odbornú lekársku pomoc mu v týchto časoch nebolo možné hneď poskytnúť, chirurgia bola na nízkej úrovni, lekárska veda ešte nepoznala účinné antiseptiká a antibiotiká. To bolo príčinou, že infekcia sa rozšírila aj na druhé oko a Louis Braille oslepol.
Nešťastní rodičia obklopili syna nesmiernou starostlivosťou, presne a trpezlivo mu popisovali okolie. Učili ho vnímať svet prostredníctvom hmatu a čuchu.
Do školy začal Braille chodiť v rodnej obci. Jeho učiteľ o ňom poznamenal: “Má pozoruhodnú pamäť, vie si zapamätať lekcie na základe počutia a rozumie tomu lepšie ako jeho spolužiaci”. Na základe odporúčania učiteľa dali 10-ročného chlapca na výchovu do ústavnej starostlivosti v Paríži. Miestom jeho výchovy a vzdelávania sa stal Inštitút National des jeunes aveugles (Národný ústav pre mladých slepcov), ktorý vznikol z iniciatívy V. Haúya.
Vedenie ústavu vtedy netušilo, že mladý Braille preslávi meno ústavu svetoznámym objavom — slepeckým bodovým písmom. Vtedajší riaditeľ ústavu dr. Pignier vo svojich záznamoch o Braillovi píše: “Bol nadaný veľkými schopnosťami, vysokou inteligenciou a hlavne prednosťami myslenia, svojimi pokrokmi a úspechmi v učení sa odlišoval od ostatných žiakov.” V archíve ústavu je zaznamenané, že bol hudobne nadaný, jeho meno figuruje medzi prvými žiakmi v gramatike, dejepise, zemepise, v ručných prácach a v iných predmetoch, pričom pomáhal pri vyučovaní svojich spolužiakov.
Vďaka svojej usilovnosti, húževnatosti, manuálnej zručnosti a vysokej inteligencii bol Braille ako 14-ročný vymenovaný za pomocníka majstra v dielni papúč a ako 19-ročný za pomocného učiteľa — korepetítora ústavu. Louis Braille skončil štúdium v roku 1830, ako 21-ročný sa stal riadnym učiteľom ústavu. Vyučoval francúzsku gramatiku, algebru, aritmetiku, hru na klavíri a violončele.
Disciplína v ústave bola veľmi prísna, budova nevyhovovala svojmu účelu, bola vlhká, studená, na čo mladí chovanci, medzi nimi aj Braille, doplatili zdravím.
Zlé zdravotné podmienky a Braillova prepracovanosť spôsobili, že vo veku 26 rokov sa u neho začali prejavovať príznaky tuberkulózy. Jeho zdravotný stav sa z roka na rok zhoršoval, v roku 1840 vyučoval už len hudbu, v roku 1844 bol úplne zbavený vyučovacej povinnosti. Od decembra 1851 bol trvale pripútaný na lôžko.
Louis Braille zomrel vo veku 43 rokov, 6. januára 1852. Pochovali ho v jeho rodisku. Plného uznania sa Braillovi dostalo až po smrti.
Bola mu sňatá posmrtná maska, podľa ktorej sochár Joffron zhotovil mramorovú bustu. Bustu slávnostne odhalili vo vestibule Národného ústavu pre mladých slepcov v Paríži.
Pri príležitosti stého výročia Braillovho úmrtia v roku 1952 previezli jeho telesné pozostatky do Paríža. V Panteóne, pomníku, ktorí vďačný národ postavil najväčším synom a dcéram francúzskeho národa, uložili jeho telesné pozostatky vedľa svetoznámych spisovateľov a vedcov.
Bývalá Svetová rada pre blaho slepcov zriadila v rodnom dome Louisa Brailla múzeum. V Coupvray postavili pomník veľkého rodáka. Do Coupvray prichádzajú ročne desaťtisíce francúzskych a zahraničných návštevníkov, aby sa tu, na mieste, kde sa Louis Braille narodil, zamysleli nad veľkým dobrodincom, ktorý daroval ľudstvu všetko, čo v ňom bolo najlepšie.