Martina Pašková je učiteľkou, redaktorkou, zakladateľkou OZ To je život, spisovateľkou, no najmä človekom s veľkým srdcom. Aktuálne vydáva druhú knihu, pokračovanie titulu Izabelkine dobrodružstvá. Výťažok z jej predaja sa opäť rozhodla venovať Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Po úspechu knihy Izabelkine dobrodružstvá pripravujete druhu časť, čo „dvojka“ prinesie čitateľom?
Izabelkine dobrodružstvá 2 sú voľným pokračovaním prvého dielu s rovnomenným názvom. Tentokrát ale ide o jeden príbeh, ktorý je tak trochu detektívny, pretože hlavná hrdinka Izabela, jej kamarátka Klára a ich nový „parťák“ Vilo riešia prípad stratených zlatých mincí, pričom nechtiac odhalia zločin. Kniha je určená pre deti od 7 do 12 rokov.
Príbeh sa odohráva v Beckove, prečo?
Na túto otázku existujú hneď dve odpovede. V Beckove je zrúcanina krásneho hradu, ktorá poskytla tajomný priestor pre napínavý príbeh. Druhým dôvodom je fakt, že ilustrátorka knižky pochádza práve z Beckova, ktorý sa nachádza len pár kilometrov od nášho spoločného bydliska.
Musím potvrdiť, že ide naozaj o zaujímavé, magické miesto, ktoré som navštívila pri príležitosti uvedenia prvej knihy o Izabelke… V detstve sme „fičali“ na troch pátračoch, je to trošku v tomto duchu, inšpirovali vás?
Príbeh je tak trochu dobrodružný a tak trochu detektívny. Inšpiráciou boli pre mňa knihy Slávna päťka. Prvý diel tejto série mi kúpila mama, keď som bola dieťa a ochorela som. Príbeh ma natoľko zaujal, že som nakoniec mala doma viac ako dvadsať dielov.
Opäť ste sa rozhodli podporiť našu organizáciu, za čo veľmi ďakujeme…
Rozhodli sme sa spolu s ilustrátorkou Andrejkou Nešťákovou pokračovať v podpore vašej organizácie keďže aj kniha Izabelkine dobrodružstvá pokračuje. Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska sme si zvolili preto, lebo môj otec bol tiež nevidiaci a napriek tomu, že zomrel pred viac ako 25 rokmi, stále čerpám z toho, aké hodnoty do mňa vštepil.
Vráťme sa ešte k Izabelke. V čom bolo pre vás písanie druhého dielu lepšie, ľahšie či iné?
Prvý diel som písala po autonehode, keď som zo zdravotných dôvodov musela zostať doma, bez práce. Vtedy som mala priestor na splnenie si dievčenského sna. Tentokrát to bola túžba urobiť zase niečo pre niekoho iného, túžba nezištne pomôcť. V porovnaní s prvou časťou máme obe, ja aj ilustrátorka, väčšie skúsenosti a dovolím si preto tvrdiť, že nám práca išla ľahšie od ruky. A myslím si, pevne tomu verím, že aj vo výsledku to bude „cítiť“.
Kto boli prví kritici?
Tentokrát to nie sú moje vlastné deti, tak ako pri prvej časti. Tie sa chcú nechať prekvapiť, preto text ani nečítali. Krátke ukážky a niektoré ilustrácie som odprezentovala mojim žiakom – štvrtákom a piatakom, ktorí neskrývali nadšenie. Verím, že ich knižka naozaj poteší, zaujme, prečítajú ju do konca a tým naplnia náš cieľ – vrátiť deťom do rúk knihy.
V bežnom živote učíte na škole, aké predmety a ročníky? Ovplyvnilo to aj vaše písanie?
Učím slovenský jazyk a literatúru na druhom stupni a už druhý rok aj štvrtákov, ktorí sú nesmierne snaživí a aktívni. Ja som ako dieťa milovala čítanie a je to tak dodnes. Som takou knihomoľkou, ktorá bez knihy nezaspí. Snažím sa k čítaniu viesť aj svojich žiakov a dúfam, že sa mi to aspoň v tých nižších ročníkoch darí. Podporiť ich v tejto aktivite chcem aj našou ďalšou knihou. Pretože pre nich je to niečo výnimočné, čítať knihu od pani učiteľky. 🙂
Knihu vydávate ako OZ To je život – komu všetkému pomáhate? Čo sa vám už podarilo zrealizovať?
Knihu vydávame pod naším OZ To je život, cieľom ktorého je realizovať viaceré aktivity pre deti, okrem iného denný tábor a Noc s Andersenom. Snažíme sa v rámci našich možností pomáhať ľuďom z blízkeho okolia. V poslednom období to bola napríklad naša kamarátka Evka, ktorá sa nepriazňou osudu dostala na invalidný vozík, ale aj moja žiačka Lucka, ktorá si tiež musela prejsť veľmi ťažkým životným obdobím. Náš projekt „Kniha, ktorá pomáha“ však vnímame ako najdôležitejší a najväčší, ktorému sa naše OZ venuje práve pre jeho filantropický rozmer.
Ďakujem za rozhovor a želám, nech si Izabelkine dobrodružstvá 2 nájdu čo najviac spokojných čitateľov.