Klienti

Naučila som sa samostatnosti

Pre mňa Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska znamená veľa. Vďaka Únii som sa naučila samostatnosti. Absolvovala som kurz sebaobsluhy, priestorovej orientácie, počítačový kurz, naučila som sa používať pomôcky. Na ÚNSS sa môžem spoľahnúť kedykoľvek. ÚNSS – to sú ľudia v nej, sú to nové kontakty, priateľstvá a samozrejme súťaže.

Kvetoslava Bedeová, Fiľakovo

Stretávam sa tu s ďalšími “zrakáčmi”

Za skratkou ÚNSS sa pre mňa skrýva príjemný prístup pracovníkov KS ÚNSS Banská Bystrica: Dášky Filadelfiovej, Renatky Oláhovej, Gabiky Štítovej či Ivky Frčovej. Vedia poskytnúť kvalitné poradenstvo, pomôcť pri vybavovaní kompenzačných pomôcok, vedia naučiť. Na aktivity Základnej organizácie v Banskej Bystrici nechodím, lebo pracujem, ale na schôdze chodím. Aspoň vtedy sa stretávam s inými „zrakáčmi“. Všetkým ďakujem.

Jarmila Brušková, Banská Bystrica

Aby som aj ja pomáhal riešiť problémy zrakovo postihnutých

Nejaký čas mám problémy s očami. Dostal som sa do kontaktu s Úniou a začali sme ich spoločne riešiť. Bol som spokojný s poradenstvom, a preto som sa rozhodol vstúpiť do ÚNSS. Aby som aj ja pomáhal riešiť problémy iných zrakovo postihnutých.

Ján Fekete, Veľký Krtíš

Žijeme spolu krásny život

Je ťažké vtesnať do pár riadkov, v čom všetkom mi Únia pomáha. Je toho naozaj veľa. Po decembri 2006, keď sa v mojom živote udiala obrovská zmena a začal som žiť úplne nový život, som vo februári roku 2008 nastúpil do Rehabilitačného strediska v Levoči. Tam som začal základným a končil rekvalifikačným masérskym kurzom v januári 2010. Boli to dva štartovacie roky, ktoré mi dali do života veľmi veľa. Dávam klobúk z hlavy dolu a hovorím úprimne a nahlas ľuďom z tohto zariadenia svoje obrovské ĎAKUJEM.

Bolo potrebné pohnúť sa ďalej. S papierom maséra som sa chcel zamestnať. Kto hľadá, nájde – podarilo sa aj mne. A vtedy do môjho života vstúpila Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Jej služby využívam dodnes.

Vo februári 2011 sa mi podarilo zamestnať. So zmenou bydliska i zmenou môjho statusu z nezamestnaného na pracujúceho sa zmenilo veľmi veľa. Čakala ma Bratislava. Potreboval som sa naučiť trasy do práce a z práce aj trasy na základňu Únie v Karlovej Vsi a ešte oveľa, oveľa viac. Priatelia mi pomohli nájsť ubytovanie v Dúbravke. To bolo super. Kúsok od práce som mal zastávku električiek a nemusel som nikde prestupovať. Momentálne využívam už všetky dostupné prostriedky hromadnej dopravy. Nie všetko bolo jednoduché, začiatky boli dosť ťažké. Ale chcel som byť samostatný a nezávislý a to sa mi podarilo.

V roku 2010 som prišiel na chuť knižkám písaným Braillovým písmom a aj v tej súvislosti sa naučil trasu na poštu. V dopravných prostriedkoch zvukový hlásič zastávok nepovažujem za pomoc, ak hovorí veľmi potichu – opäť som kontaktoval pracovníkov Únie, ktorí mi pomohli napísať podnet na dopravný podnik.

Potreboval som sa zorientovať aj v kuchyni, niečo si v nej pripraviť. Inštruktorka sociálnej rehabilitácie mi bola veľkou pomocou. Stala sa nám občas aj malá kuriozita. Napríklad sme boli s inštruktorkou dohodnutí na dni a hodine výučby sebaobsluhy, mali sme variť polievku. Otočíme kohútik a odrazu zistíme, že nejde voda. Ja – nevidiaci som oznam o odstávke vody vyvesený na vchode nevidel a inštruktorka ho tiež prehliadla. Plánované varenie polievky sme chtiac–nechtiac vymenili za vynikajúci cestovinový šalát.

Únia mi pomáha v mnohých ďalších veciach, praktických i teoretických, počnúc priestorovou orientáciou a končiac prácou so softvérmi. Jej služby využívam intenzívne už vyše štyroch rokov a úprimne môžem povedať, že som s ňou nemal žiaden problém. Je to isto aj v tom, že počas tohto obdobia som nadobudol istotu a odvahu v chôdzi s bielou palicou aj v iných zručnostiach. Na Únii som spoznal aj mnoho dobrých ľudí a môžem s pokojom povedať, že ÚNSS má v mojom živote svoje pevné miesto. Veď v podstate spolu žijeme krásny život.

Pavol Kéri, Svätý Kríž

Fotka: Peter Hladký: Život v tme

Fotka: Peter Hladký: Život v tme

Chýbajú mi stretnutia mládežníkov

Únia nevidiacich a slabozrakých oslávila svoju štvrťstoročnicu, a preto jej treba napísať a poďakovať za to, čo všetko pre nás – nevidiacich a slabozrakých robí. A je toho veľa. Od seminárov a školení cez rôzne sebaobslužné činnosti. Vyučuje Braillovo písmo, učí priestorovú orientáciu, základy sebaobsluhy, informuje o pomôckach pre nevidiacich a slabozrakých. Organizuje rôzne pobyty pre osamelých, tábory pre deti, v minulosti pre deti aj populárny MDD. Realizuje besedy s hercami, lekármi alebo osobnosťami kultúry. Organizuje aj výtvarný, tanečný i turistický krúžok. V minulosti organizovala aj neformálne stretnutia mládežníkov, ale už to zaniklo. Je to škoda, lebo mladí radšej sedia doma, ako keby sa mali stretávať v rámci Únie. Tieto stretnutia mi veľmi chýbajú. Toto by sa zišlo obnoviť. Som veľmi rada, že táto organizácia existuje, lebo pomáha nielen mne, ale mnohým zrakovo postihnutým, ktorí si to v tejto dobe zaslúžia viac než dosť.

Lesana Kráľovičová, Bratislava

To všetko mi prebehne hlavou

Priestorovka, kurzy varenia, výtvarné dielne, kontakt na Oddelenie nevidiacich a slabozrakých bratislavskej Mestskej knižnice, sociálno-právne poradenstvo o kompenzačných pomôckach, osobnej asistencii, spoločenské stretnutia a cestovanie formou zájazdov. To všetko mi prebehne hlavou, keď sa povie Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Silvia Urminská, Bratislava

Naučili ma prežiť v hroznej tme

Tento rok naša Únia oslavuje svoju štvrťstoročnicu a ja sa zamýšľam nad tým, čo mi dala. Je toho veľmi veľa. Stretla som mnoho dobrých a veľmi obetavých ľudí. Naučili ma, ako prežiť v tej mojej hroznej tme. Naučili ma písať a čítať Braillovo písmo. Ukázali mi, ako používať mobilný telefón a pracovať na počítači, čo predtým bolo iba moje zbožné želanie. S ich pomocou som si zadovážila rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré mi uľahčili život. Vďaka týmto veciam mi stúplo sebavedomie. A to je najúžasnejšie. Je toho ešte veľa, čo mi dala Únia, napríklad krásne chvíle na podujatiach a akciách, na ktorých býva úžasne veselo. Človek tam načerpá novú silu a chuť ísť ďalej. Únia je moja priateľka a ja som hrdá, že som jej členkou.

Viera Vallová, ZO Žiar nad Hronom

Fotka: Ervína Balašková: Pri PC

Fotka: Ervína Balašková: Pri PC