Odborníci HUAWEI v súčasnosti vyvíjajú novú aplikáciu Facing Emotion (FE), ktorá začína rozoznávaním ľudských emócií, v budúcnosti by však mala zvládnuť oveľa viac. Naši testovači mali mobil v špeciálnom puzdre umiestnenom na krku, aby mohol telefón nerušene snímať, či sa partner v rozhovore smeje, mračí alebo hnevá… Ako appka Facing Emotion dopadla v našom hodnotení?
Fotografia: Facing Emotion
Inštalovali ste si aplikáciu sám/sama?
Aplikácia už bola nainštalovaná, ale nerozoznávala emócie, takže som ju odinštaloval a nanovo inštaloval z Obchodu Play. Ostatní respondenti s inštaláciou nemali problém, po prípade už mali appku nainštalovanú.
Pri inštalácii nenastal žiaden problém napríklad nebolo potrebné reštartovať telefón, neprestal čítať a podobne?
Myslím, že bolo treba reštartovať telefón, aby spolupracoval…
Nie. Nainštalovala sa korektne sama. Ale pre budúcnosť si myslím, že by bolo správne, ak by v rámci testovania zadávateľ poskytol nejaký testovací účet, v rámci ktorého sa aplikácie inštalujú z Obchodu Play.
Po opätovnom nainštalovaní sa neobjavili žiadne podobné problémy.
Fotografia: Facing Emotion
Po spustení aplikácie nebol problém s orientáciou v prostredí aplikácie? Vedeli ste sa dostať do všetkých funkcií?
Nebol to problém, aplikácia je celkom intuitívna.
Jediný problém som zaznamenal pri študovaní návodu. Medzi jednotlivými zvukmi treba prechádzať gestom „švih dvoma prstami doľava a doprava“. Toto ale TalkBack pri úvodnej správe nepovie. Informácia o tom, ako ovládať návod, je až pri prvej emócii. Navrhoval by som vetu: „Na prechod medzi emóciami použite…“ presunúť už k prvej vete.
Áno. Aplikácia je prístupná.
Po spustení rozpoznávania tváre ste vedeli spoľahlivo zamerať človeka, ktorého emóciu ste rozpoznávali?
Človeka som zamerala v podstate podľa zvuku – tak, že niečo rozprával.
Áno, pri troške tréningu sa to dá.
Tak to sa mi vôbec nedarilo. Oveľa lepšie to bolo s priloženým puzdrom, ktoré som mal na krku.
Fotografia: Facing Emotion
Privítali by ste pomoc pri zameriavaní tváre rozpoznávaného človeka?
Ani neviem… Možno by telefón mohol vydávať nejaký zvuk, ktorý by mi napovedal, či som človeka dobre zamerala alebo nie (napr. vysoký tón – osoba je dobre zameraná).
Áno, viem si predstaviť nejaké vylepšenia, ktoré by umožnili efektívnejšie zameriavanie tváre snímaného človeka. Napr. pomocou slabnúcich/zosilňujúcich sa vibrácií pri zameriavaní, resp. nejakou hlasovou hláškou. Niečo podobné, ako majú aplikácie s OCR pri zameriavaní snímaných predlôh.
Určite áno, ak by aplikácia povedala možno aspoň to, či vidí polovicu hlavy, alebo vôbec nič, bolo by to jasnejšie.
Bolo potrebné realizovať emóciu miernou, výraznou alebo veľmi výraznou mimikou?
Mne sa zdá, že napríklad úsmev stačilo naznačiť, ale napr. pohŕdanie sa podarilo docieliť len párkrát. Je ale pravda, že ja osobne používam mimiku málo a moja snúbenica, s ktorou sme to testovali, je slabozraká, takže som asi nemal na testovanie aplikácie vhodné podmienky.
Áno, daná osoba musela mať veľmi výraznú mimiku.
Skôr výraznou a veľmi výraznou. Pri miernej mimike bol výsledok rozpoznania nepresný. Väčšinou došlo k rozpoznaniu radosti, smútku alebo prekvapenia, čo nekorešpondovalo s realitou, s hodnotením vidiacich. Pri výraznej, alebo veľmi výraznej mimike bol výsledok rozpoznania presnejší. Bolo však treba v rámci rozpoznávania počkať na zopakovanie hlásenia. Test som vykonal na troch osobách.
Fotografia: Facing Emotion
Rozpoznala aplikácia rôzne druhy emócie pri zmene mimiky?
Podarilo sa nám pri troche experimentovania vyvolať všetky. Najčastejšie ale úsmev, smútok a prekvapenie.
Najčastejšie rozpoznávala „radosť v strede.“
Áno, zmenou mimiky áno.
Vyskytla sa situácia, kedy aplikácia identifikovala tú istú emóciu aj pri zmene mimiky? Ako často?
Áno, obľúbená bola „radosť v strede“ (zjavne veľmi veselá aplikácia).
Áno. Po zmene mimiky došlo k zopakovaniu pôvodného hlásenia možno ešte dva-trikrát. Potom došlo ku zmene, keď bola zahlásená nová emócia, ale aj to nie vždy správna, resp. došlo k zahláseniu správnej emócie a následne na to, ako keby ku korekcii a ohláseniu nesprávnej emócie.
S týmto som sa, myslím, nestretol.
Pri niektorých gestách čítač obrazovky nehovoril nič alebo iba zopakoval tú istú hlášku, trochu to znervózňovalo, lebo telefón nereagoval podľa predstáv, ale môže to byť spôsobené iba mojou neznalosťou systému „Android“, pretože doteraz som využíval Iphone.
Museli ste prejsť návod, aby ste vedeli, ktorá mimika je aplikáciou považovaná za ktorú emóciu?
Áno – prebehla som si aj to, ktorý zvuk prislúcha ku ktorej emócii.
Po poklepe na položku „zopakuj návod“ sa otvorila obrazovka s tlačidlom preskočiť návod. Okrem krátkej informácie charakterizujúcej aplikáciu, tam žiaden návod čitateľný pomocou TB nebol.
V návode som si naštudoval, ktoré zvuky reprezentujú ktorú emóciu. Mimiku sme skúšali metódou pokus-omyl.
Aplikácia Facing Emotions mi pekne fungovala s priloženým puzdrom na krk. Narazil som ale na iný problém. Keďže je telefón otočený fotoaparátom smerom odo mňa a obrazovkou ku mne, obrazovka sa otiera o odev a často sa mi náhodne otvoril panel oznámení. Asi by to mohlo nejako fungovať aj na zamknutej obrazovke, ale nepodarilo sa mi zistiť, ako to nastaviť.
Fotografia: Facing Emotion
Akým spôsobom ste ukončili rozpoznávanie tváre?
Opustila som aplikáciu.
Zatvorením aplikácie gestom čítača obrazovky TalkBack – švih doľava a hore.
V ktorých situáciách by ste využili funkcionalitu takejto aplikácie?
Verím, že emócie sa mi celkom dobre darí rozpoznávať napríklad aj z prirodzeného hlasového prejavu človeka. Túto aplikáciu vnímam skôr ako doplnkovú vec. Rozpoznávanie emócií totiž prebieha dosť nápadne: Najskôr musím telefón namieriť na osobu, ktorá sa, samozrejme, môže ihneď začať tváriť „umelo“ a ja takto okamžite strácam akúkoľvek autenticitu. Avšak na druhej strane si viem predstaviť využitie takejto aplikácie napríklad na jednoduchý nácvik neverbálnych prejavov: u nevidiacich totiž často chýba konkrétnejšia predstava o tom, ako daná emócia reálne vizuálne vyzerá (napríklad aké to je, keď sa niekto tvári prekvapene – niektorí nevidiaci nemusia vedieť, že ide práve o podvihnuté obočie a pod.). Aplikácia by tak mohla v sebe skrývať nielen samotné názvy základných emócií, ale prípadne aj stručný popis toho, ako asi vyzerá ich prevedenie t. j. ako sa pri nich človek tvári.
Veľmi prínosné by ešte mohlo byť, pokiaľ by mobil obsahoval okrem „emočnej“ aplikácie aj také, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu nezávislosti nevidiacich. Osobne by som napríklad uvítala kvalitný rozpoznávač farieb (záleží mi, aby farba A ladila s farbou B) či prípadne navigačnú aplikáciu, prostredníctvom ktorej ma môže asistent zorientovať v neznámom prostredí alebo mi sprostredkovať informáciu o tom, či som si z chladničky vybrala jahodový alebo čučoriedkový jogurt (nemusím ich vedieť rozlíšiť, keď majú napríklad úplne rovnaké tégliky).
V bežnom živote s telefónom by asi nebolo žiaduce stavať sa pred ľudí s tým, že chcem vedieť, v akej je kto nálade. Snáď pri špeciálnych tzv. „inteligentných okuliaroch“ by to bolo pre nevidiaceho trochu nápomocné. Možno pre nevidiace mamičky, aby mali prehľad o svojich deťoch, možno pre nevidiacich učiteľov…
Viem si predstaviť využitie pri popisovaní statických fotografií alebo videa. Myslím si, že nevidiaci dokážu pri komunikácii s druhou osobou spoľahlivo rozpoznať väčšinu emócii, takže skôr by som to vedel využiť pri už hotových fotografiách.
Aplikácia FE je celkom zábavná, občas povedala emóciu nájdenej osoby, občas nič… Avšak nápad a smer považujem za dobrý, v budúcnosti môže byť užitočná, ak bude presnejšia a rýchlejšia. Po zdokonalení si viem predstaviť jej využitie pre osoby slabozraké a nevidiace.
Zdroj fotografií: Huawei