Nedávno sme v priestoroch Krajského strediska ÚNSS zrealizovali spoločné stretnutie zástupcov ÚNSS a spoločnosti Teledata Slovensko, ktorá pripravuje audiokomentáre pre RTVS. Spoločne hľadali odpovede na otázky, ako vnímajú nevidiaci niektoré slová či opisy v audiokomentároch, čo im v nich, naopak, chýba, kde treba byť presnejší, exaktnejší a podobne.
O diskusiu k audiokomentárom bol záujem.
Povinnosť zabezpečiť vysielanie programov s audiopopisom (AD z angl. audio-description) upravuje zákon č. 264/2022 Z. z., ktorého paragraf 55 uvádza:
(1b)
Verejnoprávny vysielateľ je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k televíznej programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní všetkých ním vysielaných televíznych programových služieb
- b) bolo najmenej 50 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.
(3) Oprávnený vysielateľ je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k televíznej programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb takéhoto vysielateľa bolo najmenej
- b) 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.
Jedným z „najvýrečnejších“ partnerov verejno-právnej televízie je aktuálne spoločnosť Teledata, s. r. o., ktorá má popri už tisíckach snímok pre televízneho diváka, na konte aj zákazky pre distribúciu na DVD alebo Blu-ray, úpravy filmov s AD pre vysielanie v rozhlase ako i diela premietané v rámci medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.
„Spočiatku sme hľadali vhodnú formu a spôsob tak, aby audiokomentár nepôsobil rušivo, nebol ďalšou postavou diela, neskákal nikomu na striebornom plátne do reči a nevnucoval vlastnú interpretáciu opisovaných situácií,“ spomína na „školské lavice“ Alexander Gerič, ktorý sa na príprave a tvorbe audiokomentárov televíznych relácií, filmov, rozprávok, dokumentov atď. podieľa od roku 2014. „Časom som si, najmä vďaka kontaktom s nevidiacimi a slabozrakými, uvedomil, že musím akceptovať trochu iný spôsob prijímania informácií, emócií, atmosféry a ďalších prvkov vo vysielaných dielach, teda začať sa viac vyjadrovať akoby ich jazykom. Pri písaní scenára a nahováraní komentárov mám však neustále na pamäti aj nevyhnutnosť mať úctu k jazyku, jeho kultúre, kvalite reči, zrozumiteľnosti, tempe a ďalším atribútom, ktoré si pri bežnej komunikácii ani neuvedomujeme. Usilujem sa preto hovoriť bez zbytočného preháňania, zdôrazňovania mäkčenia a podobne tak, aby nevidiaci nemal pocit mojej nadradenosti, nebodaj povyšovania sa. Pri tejto práci som tak neustále nútený trvale si rozširovať znalosti a slovnú zásobu, neustále sa pri nahrávaní komentárov kontrolovať, čo aj mňa osobne veľmi posúva vpred.“
Keď sa očami stanú uši
Postrehnúť detaily, ktoré ostatní vnímajú len podvedome, odlíšiť podstatné od balastu, mať bohatú slovnú zásobu a široký rozhľad, vedieť sa vyjadrovať a pracovať so slovom, intonovať, nebáť sa mikrofónu, byť zvedavý a mať chuť neustále sa učiť. To sú v skratke základné predpoklady dobrého tvorcu AD. Príjemný a školený hlas je už len čerešničkou na torte. O tom, čo všetko musí v komentári zaznieť, čo je potrebné zdôrazniť, čo vysvetliť čím, naopak, zbytočne diváka nezahlcovať a pri sledovaní neunavovať sa možno dočítať v zahraničnej i domácej odbornej literatúre, poradiť sa s kolegami, alebo sa spýtať priamo obecenstva. Nevidiacich a slabozrakých divákov.
Keďže sme sa po minuloročnej verejnej diskusii o kvalite a perspektívach audiokomentára, ktorú iniciovali a viedli organizátorky Jedného sveta, lúčili pozdravom „do skorého videnia“, rozhodli sme sa pripraviť jej pokračovanie. V utorok 30. apríla sa preto v priestoroch ÚNSS na Sekulskej 1 v Bratislave stretli pravidelní, ale i príležitostní diváci a naši hostia: Daniel Vysoký a Peter Murcko zo spoločnosti Teledata, s. r. o., technickú podporu RTVS stelesňoval Ján Ďarmati. Dramaturgiu RTVS zastupovali Martina Paulinyová, Radoslav Brandis a Katarína Stankayová, z tvorcov AD sme mali možnosť diskutovať s Adrianou Geričovou, Alexandrom Geričom, Evou Murckovou a za tvorcov AD live k nám zavítal Ján Chlup. Naším čestným hosťom bola Eva Križková, výkonná riaditeľka festivalu Jeden svet, vďaka ktorej sa aj ľudia so zrakovým postihnutím mohli stať jeho obyvateľmi.
„Stretnutia s nevidiacimi na seminároch sú pre mňa vždy veľmi príjemné a prínosné, srdečnosť a milota ľudí v únii ma vždy nanovo prekvapí,“ povedala Adriana Geričová, ktorá sa AD venuje už 10 rokov. „Je pre mňa veľkým povzbudením dozvedieť sa, že moju, resp. našu prácu oceňujú, nesmierne si cením, že sa týmto spôsobom dozviem, čo je pre nich v audiokomentároch prínosné a čoho by, naopak, mohlo byť menej. Potešilo ma zistenie, že veci, ktoré robím vyslovene intuitívne, robím správne. Napríklad pomenovávanie emócií, ktoré postavy vyjadrujú mimikou tváre či gestom a ktoré nevidiaci nemajú možnosť odčítať ani z kontextu, ani z replík, ani zo zvukov. Z debaty vyplynulo, že nevidiaci chcú, aby sme hovorili o farbách i tvaroch, a ak sú tieto naozaj netypické – spomenula som si totiž na prípad, keď som pripravovala AD k filmu, v ktorom vystupovali zvieratá a ryby tvarov naozaj prazvláštnych – treba ich prirovnať k bežne známym predmetom. Vďaka tomu si to dokážu predstaviť. Zaznelo ale napr. aj to, že ich zaujíma popis osoby, jeho oblečenie, dokonca aj farba pleti, že chcú vedieť, či je niekto na pohľad sympatický, či je niečo pekné alebo škaredé, pravdaže, ak to tak autor filmu prezentuje a hrá to kľúčovú úlohu. V podstate rovnako jasne, ako by to napísal spisovateľ v knihe. Podnetné bolo pre mňa ale aj to, že mám do svojich scenárov zapracovať aj to, kam sa postava díva (nielen, ak hľadí niekomu do očí), že romantickú situáciu nemám opisovať stroho, ale umelecky, čo s atmosférou korešponduje oveľa lepšie. Viacerí nevidiaci sa vyjadrili aj v tom zmysle, že priveľa informácií a detailov ich unavuje a že je pre nich dôležité, aby sa nielen štýl AD, ale i prejav a hlas komentátora k filmovému žánru hodili,“ zhŕňa Adriana Geričová.
Adriana Geričová v nahrávacom štúdiu. (Foto: Teledata)
Počas stretnutia sme otvorili aj tému živých komentárov, ktoré sa robia napr. k publicistickým reláciám, politickým debatám, odovzdávaniam rôznych ocenení apod. Slovom, k dielam, kde si tvorca AD nemôže urobiť prestávku, nemá možnosť pokojne si vyjadrenie a výrazové prostriedky premyslieť, či nechať odležať. Mikrofón beží, a tak, ako musí situáciu zvládnuť a na počkanie zachrániť moderátor, musí ju zvládnuť a na počkanie zachrániť aj ten, kto robí AD. Neustále treba byť v strehu, mať dobrý výhľad, dobrý odposluch a využiť každú tichú chvíľku. Ale keďže nikto z tvorcov AD nie je veštec, nikdy nevedno, koľko času na svoj vstup bude mať, takže niekedy chtiac-nechtiac zahlásením mena rečníka, jeho titulov a funkcií prehovor hosťa relácie na pár sekúnd jednoducho prehluší.
Načali sme však aj špecifiká AD k dokumentárnym filmom, detektívkam, rozprávkam, pozornosť sme venovali aj opodstatnenosti AD v nemých filmoch či animovanej tvorbe, kde scenáristi slovami výrazne šetria. Názory sa rôznia v závislosti od osobného vkusu, záujmov či predošlej vizuálnej skúsenosti. Ale počíta sa každá spätná väzba, preto by sa tím spoločnosti Teledata, s. r. o., rád stretol s nevidiacimi a slabozrakými aj v iných mestách a krajoch. O ich itinerári vás budeme včas informovať.