Príručka v oblasti prístupnosti pre osoby so zrakovým postihnutím pre pracovníkov miest a obcí

Obsah

Kapitola 1: Úvod do prístupnosti
1. 1.1 Zoznam použitej literatúry
2. 1.2 Zoznam odborných termínov
Kapitola 2: Zrakové postihnutie a z neho vyplývajúce bariéry
Kapitola 3: Prístupnosť fyzického prostredia
Kapitola 4: Prístupnosť informácií
Kapitola 5: Medziľudská komunikácia

Kapitola 1: Úvod do prístupnosti

Autori: Michaela Hajduková, Branislav Mamojka, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Prístupnosť pre ľudí so zdravotným postihnutím znamená takým spôsobom navrhnuté výrobky, zariadenia, služby či prostredie, ktoré títo ľudia dokážu samostatne používať, čo, samozrejme, nevylučuje používanie kompenzačných pomôcok a asistenčných technológií tam, kde je to nevyhnutne potrebné.(1) Podľa všeobecného komentára č. 2 Prístupnosť Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prístupnosť „... pre osoby so zdravotným postihnutím nevyhnutným predpokladom, aby mohli samostatne žiť a začleniť sa do spoločnosti v plnom a rovnakom rozsahu. Bez prístupu k fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a komunikácii, vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším zariadeniam a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti nebudú mať osoby so zdravotným postihnutím rovné príležitosti účasti na živote v príslušných spoločnostiach.“ (2)

Dôležité je aj rozlišovať medzi prístupnosťou, teda javom, ktorý sme definovali v predošlom odseku (po anglicky accessibility), a dostupnosťou (po anglicky availability, affordability), čo znamená, že daný výrobok, službu, internetovú stránku máme na dosah alebo k dispozícii. Ak je niečo pre človeka so zdravotným postihnutím dostupné, ešte to neznamená, že je to aj prístupné. Dostupné je napríklad všetko, čo si môžeme dovoliť kúpiť alebo čo je vo všeobecnosti k dispozícii komukoľvek, ako napríklad autobusová stanica alebo formulár na internete. Prístupným sa to však stane, až keď to bude môcť aj samostatne používať. V slovenskej praxi sa často termín „prístupnosť“ nesprávne nahrádza termínom „dostupnosť“ (platí to aj pre odvodené slová, napríklad dostupný vs prístupný a podobne). Spomínaný fakt môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky, lebo odborná i laická verejnosť sa môže namiesto nevyhnutnej prístupnosti uspokojiť skutočne len s dostupnosťou stavieb, dopravy, informácií, služieb a tovarov. Je bežnou realitou, že s opísanou situáciou sa stále stretávame v niektorých legislatívnych a ďalších záväzných dokumentoch. Preto je pri presadzovaní prístupnosti nevyhnutné dôsledne dodržiavať správnu terminológiu v diskusiách, no predovšetkým v dokumentoch.

Definície teda máme, ako to však funguje v realite? Teoreticky by to malo byť tak, že človek so zdravotným, teda v našom prípade so zrakovým postihnutím by mal mať vytvorené podmienky na plnohodnotný život tak ako ktorýkoľvek iný človek. Rozhodne sa nevidiaci pán Hrdlička navštíviť klientské centrum na mestskom úrade, lebo potrebuje vyriešiť problém s odvozom odpadu spred svojho domu? V prvom rade by si mal dokázať nájsť na internete informáciu o časoch, kedy tak môže urobiť, a aj to, čo si má so sebou doniesť. V druhom rade by sa mal bez problémov dostať príslušnému okienku, kde sa mu bude klientsky pracovník venovať tak, aby sa obaja účastníci rozhovoru rozišli s dobrým pocitom – pán Hrdlička preto, že vyriešil svoj problém, a klientsky pracovník zas preto, že mu pomohol.

Aby k takejto pozitívnej situácii dochádzalo čím častejšie, štát, obchodník, zamestnávateľ, poskytovateľ služieb a podobne by mal zabezpečiť takzvané primerané úpravy, čo znamená, že by mal potrebné prostredie (fyzické, informačné, respektíve služby a faktory týkajúce sa komunikácie s človekom so zrakovým postihnutím) prispôsobiť tak, aby bolo pre človeka so zrakovým postihnutím prístupné. Napríklad stránka aj vášho mesta či obce by mala byť naprogramovaná tak, aby sa na nej vedel nevidiaci človek pomocou asistenčnej technológie (čítača obrazovky či zväčšovacieho softvéru) bez problémov zorientovať a nájsť potrebné informácie.

Aká je v tejto oblasti úloha odborníkov z oblasti verejnej správy? Vytvárať ľuďom so zrakovým postihnutím také prostredie, z ktorého môžu pri riešení svojho problému, respektíve pri interakcii s verejnou správou vyťažiť maximum.

V našej príručke prístupnosť rozdelíme na tri skupiny:

prístupnosť fyzického prostredia a dopravy (ozvučený semafor, hlásenie zastávok v MHD, hovoriaci výťah, viditeľné a fyzické označenie presklených plôch, vodiace línie,)
prístupnosť informácií (letáčik vo zväčšenej čiernotlači, reliéfne ohraničený QR kód na tlačenom materiáli, pomocou ktorého si nevidiaci môže cez internet pozrieť obsah materiálu, prístupné webové sídlo vrátane zverejňovaných dokumentov a formulárov)
prístupnosť v rámci medziľudskej komunikácie (pomoc klientskeho pracovníka pri podpisovaní, upozornenie na informácie vizuálneho charakteru počas komunikácie).

Aby ste rozumeli tomu, ako vytvoriť pre človeka so zrakovým postihnutím prístupné prostredie, potrebujete mať prehľad predovšetkým v legislatíve, ktorá túto oblasť upravuje. Samozrejme, nestačí mať len prehľad, je potrebné ju aj dôsledne aplikovať v praxi a v neposlednom rade na ňu upozorňovať tých, ktorí ju ešte vo svojom profesionálnom živote nevyužívajú. Téme legislatívy sa podrobnejšie budeme venovať v 2. kapitole.

Rovnako je nevyhnutné vedieť, čoho konkrétne sa prístupnosť v jednotlivých oblastiach týka a s čím sa môžete pri svojej práci stretnúť. O tom sa podrobnejšie dočítate v kapitolách týkajúcich sa konkrétnych oblastí prístupnosti.

Pri uvažovaní o prístupnosti si treba uvedomiť aj to, že v niektorom z období našich životov sa týka každého z nás. Či už máme rodičov vo veku, keď nie je úplne jednoduché prečítať si letáčik napísaný drobným písmom, alebo len máme zlomenú nohu a nedokážeme vyjsť po schodoch. Niekedy stačí, že za sebou ťaháme objemnú batožinu alebo tlačíme kočík s bábätkom.

Veríme, že po prečítaní našej príručky budete mať omnoho viac informácií o téme prístupnosti ako v súčasnosti a že ich budete účelne využívať pri práci so všetkými občanmi bez ohľadu na to, či budú mať zdravotné postihnutie alebo nie.

1.1 Zoznam použitej literatúry

Henry, Shawn Lawton; Abou-Zahra, Shadi; Brewer, Judy (2014). The Role of Accessibility in a Universal Web. Proceeding W4A '14 Proceedings of the 11th Web for All Conference Article No. 17. ISBN 978-1-4503-2651-3. Retrieved 2014-12-17.
Všeobecný komentár č. 2 (2014), Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím OSN, Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, formát DOC, 160kB

Convention on the Rights of Persons with Disabilities (CRPD)
General comments, Committee on the Rights of Persons with Disabilities

1.2 Zoznam odborných termínov

prístupnosť
dostupnosť
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
Všeobecný komentár k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
primerané úpravy
asistenčné technológie
kompenzačné pomôcky

Kapitola 2: Zrakové postihnutie a z neho vyplývajúce bariéry

Autorka: Dagmar Filadelfiová, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Slovenská republika

Zrakové postihnutie je celospoločensky považované za závažné obmedzenie v živote človeka. Predstava, ako asi môže vidieť človek so zrakovým postihnutím, preto nie je vôbec jednoduchá. V snahe o priblíženie rozličných spôsobov videnia pri rôznorodých stupňoch poškodenia zraku sa zrejme nevyhneme ani všeobecným odborným schémam charakterizujúcim zrakové postihnutie. Tu je však dôležité si uvedomiť, že dvaja ľudia s rovnakou očnou diagnózou, s rovnakou hodnotou zrakovej ostrosti, či podobným obmedzením zorného poľa, môžu mať veľmi odlišné funkčné dôsledky odrážajúce sa v rozdielnom bežnom dennom fungovaní, v tom, akú potrebujú pomoc, čo dokážu robiť, aké pomôcky používajú, ako zvládajú rôzne situácie a aké majú interakcie v prostredí.

2.1 Charakteristika zrakového postihnutia

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO sa udáva klasifikácia závažnosti oslabenia zraku na základe zníženej zrakovej ostrosti a obmedzenia zorného poľa. Jednoduchšie povedané, ak hovoríme o človeku so zrakovým postihnutím, máme na mysli človeka, ktorý ani s najlepšou možnou korekciou (okuliare, kontaktné šošovky) nedokáže vidieť ostro alebo plný rozsah priestoru okolo seba. Podľa uvedených kritérií môže byť zrakové postihnutie v pásme slabozrakosti, praktickej slepoty alebo úplnej slepoty.

Slabozrakí majú problémy s vykonávaním zrakovej práce, majú však zvyšky zraku, ktoré sa dajú dobre využiť. Ich schopnosť zrakového vnímania je znížená v oblasti rýchlosti a presnosti. Pri zrakovej práci sa môžu vyskytovať nepresnosti, skreslenia a rýchlejšie sa unavia.
Prakticky nevidiaci majú zachované malé zvyšky zraku, vďaka čomu dokážu vnímať svetlo, obrysy, tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii alebo získavaní informácií. Dôsledkom vážneho poškodenia zraku sú vo veľkom rozsahu obmedzené alebo skreslené vnemy a predstavy.
Nevidiaci nedokážu prijímať informácie z okolitého sveta vizuálnou cestou. Sú odkázaní na využívanie iných zmyslov. K nevidiacim patria aj tí, ktorí sú schopní rozlišovať aspoň svetlo a tmu, ale nedokážu určiť odkiaľ svetlo prichádza.
Ľudia s binokulárnou poruchou videnia sú ľudia, u ktorých je narušená funkčná rovnováha a spolupráca ľavého a pravého oka. V zrakovom vnímaní to spôsobuje problémy najmä pri vnímaní priestoru a hĺbky. Známymi poruchami binokulárneho videnia sú napr. strabizmus, ľudovo povedané škuľavosť, alebo amblyopia, nazývaná aj tupozrakosť.

2.2 Zrakové funkcie a ich poškodenia spôsobujúce bariéry

Pre jasnejšiu predstavu toho, akými rôznymi spôsobmi môžu ľudia so zrakovým postihnutím vidieť, je dôležité priblížiť si zrakové funkcie, ktoré, ak sú poškodené, spôsobujú problémy so zrakovým vnímaním a následne aj s vykonávaním rôznych činností.

Zníženie zrakovej ostrosti - zrakovú ostrosť je možné jednoducho vymedziť aj ako rozlišovaciu schopnosť oka vidieť detaily a je jedno, či ich človek sleduje vo svojej blízkosti alebo v diaľke. Človek so zníženou zrakovou ostrosťou vidí zastrený, rozmazaný obraz akoby cez hmlu. Zároveň môže byť citlivý na svetlo a mať problémy s rozoznávaním niektorých odtieňov farieb. Práve tu je dôležité uvedomiť si, že o zrakovom postihnutí môžeme hovoriť aj pri nastavení optimálnej okuliarovej korekcie, ktorá človeku pomáha, ale aj napriek tomu vidí zle. Ľudia s takto poškodeným zrakom budú mať problémy s čítaním, písaním, rozpoznávaním ľudí do tváre, s vykonávaním manuálnych činností, kde je potrebné zamerať sa na detail. Nemusia mať problémy samostatne sa pohybovať a orientovať v priestore.
Nasledujúci obrázok znázorňuje rozdiel medzi ostrým a zahmleným videním v priestore.
Obmedzenie zorného poľa - periférne videnie nás informuje, čo vidíme pred sebou a v priestore, v ktorom sa pohybujeme. Pri periférnom videní nie je dôležitá ostrosť, ale rozsah zorného poľa. Ak je zorné pole poškodené, znamená to, že človek určitú časť priestoru nemusí vidieť vôbec, alebo ju vidí zle a pri vážnejšom poškodení hovoríme o tunelovom alebo trubicovom videní. Faktom je, že pri obmedzeniach zorného poľa okuliarová korekcia častokrát nepomáha, dokonca môže prekážať. Takéto videnie človeku spôsobuje vážne problémy pri pohybe a orientovaní sa v makro či mikro priestore, môže byť ohrozená jeho bezpečnosť tým, že neskoro alebo vôbec nezbadá objekty v priestore, môže mať problém vyhľadať konkrétnu vec, prípadne ju prehliadnuť. Naopak, môže mať zachovanú zrakovú ostrosť, a teda môže napríklad pri tunelovom videní v pohode čítať.
Nasledujúci obrázok znázorňuje rozdiely medzi zdravým videním a výpadkami videnia v centrálnom a periférnom zornom poli.
Porucha farbocitu - ak hovoríme o úplnej farboslepote, máme na mysli neschopnosť vnímať farby v celom spektre. V takomto prípade vidí človek iba čiernobielo v rôznych odtieňoch šedej. Musíme však podotknúť, že táto porucha je spravidla zriedkavá a oveľa častejšie sa vyskytujú poruchy vnímania len niektorej z farieb napr. červenej (protanopia), zelenej (deuteranopia) alebo modrej (tritanopia). Človek s takouto poruchou môže mať problémy pri šoférovaní, alebo zladení si oblečenia, či triedení bielizne do práčky.
Nasledujúci obrázok znázorňuje znížené vnímanie farieb a zároveň zúženie zorného poľa na tunelové videnie.

Source: www.refresher.sk.
Problém s akomodáciou a adaptáciou na svetlo - mnohé zrakové diagnózy spôsobujú u ľudí so zrakovým postihnutím citlivosť na svetlo až svetloplachosť. Prechod z tmavej miestnosti na svetlo alebo naopak ich oslepuje a potrebujú čas, pokiaľ sa zrak dokáže prispôsobiť zmene pozerania sa do rôznych vzdialeností, ako aj zmeneným svetleným podmienkam.

2.3 Ako môžeme pomôcť?

Tlač a dokumenty by mali byť pripravované s použitím pravidiel jasnej tlače, ktorá je vhodná na čítanie nielen pre ľudí so zrakovým postihnutím, ale aj pre seniorov a všetkých tých, ktorí dbajú o svoj zrak. V praxi je však vhodne písanej tlače stále málo, a preto sa vo väčšine prípadov stretneme s tým, že človek so zníženou zrakovou ostrosťou používa na čítanie optické alebo elektronické lupy, ktoré mu text zväčšia, prispôsobia vhodný kontrast aj osvetlenie. V takomto prípade človeka nenáhlime a ponechajme mu dostatok času na prečítanie. Ak ide o nevidiaceho, spýtajme sa, či potrebuje našu pomoc s prečítaním textu. Ak predčítame úradné listiny alebo finančné doklady, dodržujme taktnosť a mlčanlivosť, čítajme celý text alebo sa riaďme požiadavkami nevidiaceho.
Písanie môže uľahčiť používanie čiernej fixky alebo pera s výraznejšou stopou. Častokrát pomôžu pri zaznamenávaní zvýrazňovače. Ak sa potrebuje človek so zrakovým postihnutím podpísať, často pomôže jednoduchá navigácia pričom mu ponúkneme pero, ktoré priložíme na miesto podpisu. Niektorí ľudia používajú šablónu, ktorú priložíme na miesto, kde sa majú podpísať.
Na rozlišovanie detailov v diaľke ako aj na blízko pomôže slabozrakým používanie kontrastov a dobré svetlo. To znamená, že ak chceme, aby človek so zrakovým postihnutím našiel napríklad šálku na bielom stole, vyberieme šálku tmavej farby. Určite ju zbadá skôr ako bielu šálku alebo sklenený pohár, ktoré splývajú s povrchom. Vhodné je použiť napríklad kontrasty pri stolovaní. Nevidiacim pri stolovaní môže pomôcť popis jedla na tanieri podľa hodinového ciferníka.
Pri stretnutí, nevidiaceho človeka oslovíme a predstavíme sa, aby vedel, s kým hovorí, a v rozhovore so slabozrakým dbáme, aby svetlo dopadalo skôr na našu tvár, priame svetlo by ho mohlo oslepovať.
Skôr než začneme pomáhať človeku so zrakovým postihnutím, opýtame sa, či našu pomoc potrebuje a rešpektujeme jeho slobodné rozhodnutie.

Toto je len pár jednoduchých návodov ako pomáhať ľuďom so zrakovým postihnutím, z ktorých sa môžu stať významné momenty prispievajúce ku skvalitneniu nielen ich života.

2.4 Zoznam použitej literatúry

Kimplová, T. – Kolaříková, M. 2014. Jak žít s těžkým zrakovým postižením? Souhrn (nejen) psychologické problematiky. Prague: Triton, 2014. ISBN 978-80-7387-831-3.
Moravcová, D. 2007. Zraková terapie slabozrakých. Jak efektivne využít slabý zrak. Prague: Triton, 2007. ISBN 8072549499.
ÚNSS, Príručka pre pracovníkov s mládežou i pre ZP lídrov.
ÚNSS, 2016. Sme medzi vami, formát PDF, 742 kB

Kapitola 3: Prístupnosť fyzického prostredia

Autori: Susanna Laurin, Esther Davidsen & Emil Gejrot, Funka, Švédsko, Pavol Korček, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Slovensko

3.1 Všeobecný prehľad potrieb, súvisiacich s prístupnosťou

Ako sa ľudia so zrakovým znevýhodnením/nevidiaci orientujú v priestore? Aké majú predpoklady k mobilite?

Na zabezpečenie prístupnosti budov, ciest, dopravy a verejných priestorov pre osoby so zrakovým znevýhodnením je potrebné:

Dodržiavať štandardy a nariadenia obsiahnuté na konci tejto kapitoly v časti „Legislatíva a nariadenia“.
Prístupnosť vždy overiť s používateľmi. Nie je dôležité, či navrhujete alebo budujete nové zariadenie, alebo či obnovujete staršie. Zapojenie ľudí so zrakovým znevýhodnením od začiatku procesu navrhovania má pre jeho úspešné dokončenie zásadný význam. Štandardy a nariadenia obsahujú minimálne množstvo požiadaviek, ale pre funkčnosť prostredia pre všetky skupiny používateľov je potrebné ho vyskúšať v reálnom živote.

Musíte si uvedomovať, ako sa jednotlivci so zrakovým znevýhodnením v priestore orientujú a aké majú predpoklady na mobilitu.

Pri značnom poškodení zraku jednotlivci strácajú prehľad o okolí, ktorí majú vidiaci ľudia. Preto nevidiaci alebo osoba s vážnou poruchou zraku je závislá od predvídateľnosti, poriadku a systematickosti vo všetkých oblastiach každodenného života, tak vo vonkajšom, ako aj vnútornom prostredí.

Vo všeobecnosti sa nevidiaci ľudia všeobecne spoliehajú na senzorické informácie z koncovky bielej palice v kombinácii so zvukovými informáciami.

Neočakávané prekážky môžu prístup sťažiť alebo znemožniť. Ide napríklad o popraskaný alebo nerovný povrch, ktorý spôsobuje neustále zasekávanie palice, proces môžu brzdiť aj predmety a neporiadok na povrchu, predmety nad úrovňou pásu, ktoré sa palicou nedajú zaznamenať, čo vedie ku stretu. Ľudia so zrakovým postihnutím môžu do istej miery niečo vnímať aj zrakom a pri orientácii ho využívať , napriek tomu však nemôžu zaznamenať predmety, ktoré sú veľmi blízko, vynárajú sa z prostredia, alebo nerovnosti na povrchu.

3.2 Doprava

Aké sú potreby ľudí so zrakovým znevýhodnením/nevidiacich v súvislosti s dopravou?

Aj ľudia so zrakovým postihnutím majú svoje potreby, rôzne alternatívne postupy a prijímajú jednotlivé rozhodnutia v súvislosti s dopravou.

Nevidiaci muž s bielou palicou a sprievodkyňou. Fotografia.

Niektorí využívajú pomoc vidiaceho priateľa, príbuzného alebo profesionála, to znamená, že sa držia ramena iného človeka. Jedni používajú dlhú bielu palicu, aby zaznamenali prekážky alebo zmeny výšky povrchu a vyhli sa im, druhí používajú vodiaceho psa. Časť využíva optické alebo elektronické pomôcky, sú však aj takí, ktorí nevyužívajú vôbec žiadnu pomoc.

Výber dopravy závisí od rozsahu a charakteru ich zrakového znevýhodnenia, osobných preferencií, osvetlenia a znalosti oblasti.

Pri nezávislom cestovaní majú veľký význam mnohé faktory. Ľudia so zrakovým znevýhodnením využívajú zrak v takom rozsahu, ako je to možné, využívajú zvukové a taktilné informácie alebo každú nadobudnutú znalosť oblasti, aby si udržiavali prehľad o svojej polohe a mohli v súvislosti s prepravou robiť príslušné rozhodnutia.

3.2.1 Vidiaci sprievodca

Väčšina ľudí so zrakovým postihnutím občas využije vidiaceho sprievodcu. V tomto prípade vidiaca osoba slúži ako sprievodca osobe so zrakovým znevýhodnením. Je dôležité uviesť, že sprievodca by mal ponúknuť svoj lakeť alebo rameno osobe so zrakovým znevýhodnením, aby sa ho držala, nie naopak. Tento postup zabezpečí, že človek so zrakovým postihnutím si sám určí rýchlosť a bude cítiť pohyby vodiacej osoby.

3.2.2 Klasická biela palica

Je úžasné stretnúť na ulici človeka so zrakovým postihnutím, ktorý sa pohybuje samostatne, bez pomoci a ako nástroj pri samostatnom pohybe používa bielu palicu . Palicu možno používať rôznymi spôsobmi a vyžaduje si to veľa prípravy. Najčastejšia technika pre nevidiacich je rozložiť palicu a pohybovať ňou zo strany na stranu v rytme chôdze, čím sa získavajú informácie o prostredí priamo pred sebou, napríklad o zmenách výšky alebo prekážkach. Pri inej technike, ktorú často využívajú slabozrakí, sa palica drží diagonálne pred telom s hrotom nad zemou. Palicu využívajú príležitostne na kontrolu povrchu predmetu alebo chodníka, keď si nie sú istí tým, čo vnímajú zrakom.

Vodiaci pes pri práci. Biely labrador s postrojom vedie nevidiaceho človeka. Fotografia.

3.2.3 Vodiaci pes

Vodiace psy sú starostlivo vycvičené služobné zvieratá, ktoré sa naučili pomáhať ľuďom so zrakovým znevýhodnením v ich každodennom živote, a to aj pri ceste verejnou dopravou a pohybe na ulici. Psy sú naučené reagovať na príkazy svojho psovoda, napríklad vpravo, vľavo a vpred. Vodiaci pes bude viesť psovoda okolo prekážok a zastaví pri obrubníkoch alebo schodiskách. Psovod však musí poznať cestu do cieľa cesty a musí urobiť rozhodnutia v súvislosti so správnym načasovaním prechodu cez vozovku. Vodiace psy volia smer v reakcii na podnety psovodov a sú cvičené neposlúchnuť príkazy v prípade hroziaceho nebezpečenstva.

3.2.4 Iné postupy pri orientácii a cestovaní

Nie všetci nevidiaci používajú bielu palicu alebo vodiaceho psa. Ľudia so zrakovým postihnutím sa pri orientácii a cestovaní často spoliehajú na zvyšky zraku a sluchové a hmatové podnety zo svojho okolia. Niektorí môžu využívať aj pomôcky ako napríklad teleskopické palice, ktoré majú svoje špecifiká.

3.2.5 Cvičenie orientácie a mobility

Ľudia so zrakovým znevýhodnením sa pod dohľadom odborníka zúčastňujú kurzov orientácie a samostatného pohybu.

Orientácia je schopnosť určiť svoju polohu v priestore, mobilita znamená bezpečný pohyb v tomto priestore. Cieľom väčšej časti cvičenia orientácie a samostatného pohybu je pripraviť osobu s vážnou poruchou zraku na pohyb v rôznych známych aj neznámych prostrediach, naučiť sa vnímať nové miesta, kde sa križujú cesty a využívať nové smery. Je dôležité poznamenať, že kurzy orientácie a pomoc nie sú poskytované pre každú cestu, ktorú osoba so zrakovým znevýhodnením musí absolvovať. Zamerané sú skôr na naučenie postupov na zvládnutie rôznych situácií, ku ktorým skôr či neskôr pri využívaní verejnej dopravy dôjde.

3.2.6 Stanice a zastávky

Pre samostatné cestovanie osoby so zrakovým znevýhodnením je prístupnosť staníc a zastávok nevyhnutná.

Stanice/značky zastavenia, lavičky a prístrešky by malo byť ľahké nájsť a mali by kontrastovať so svojím okolím.
Značenie musí byť veľké a mať vysoký kontrast.

Nasledujúce zastávky a iné informácie o ceste musia byť poskytnuté vo zvukovom formáte. Vyvýšené autobusové zastávky a povrchy na rovnakej úrovni zjednodušujú nastupovanie.

3.3 Verejné priestranstvá

Ako by mali vyzerať verejné priestranstvá, aby boli prístupné a umožňovali ľuďom so zrakovým znevýhodnením/nevidiacim uskutočniť náročnú úlohu orientácie?

Na verejných priestranstvách, kde sa na spoločnom priestore naraz vykonáva mnoho rôznych činností, sme všetci unesení. Aby osoby so zrakovým postihnutím mohli verejné priestranstvá využívať v rovnakej miere ako vidiaci ľudia, je potrebné navrhovať ich starostlivo a prístupným spôsobom.

Stáva sa, že okolité prostredie sa zo dňa na deň do najmenšieho detailu mení, čo pre človeka so zrakovým postihnutím môže byť veľmi náročné, často nebezpečné alebo odrádzajúce.

Nevidiaci muž s bielou palicou kráča veľmi blízko výkopu na chodníku. Fotografia

Výkopové práce, lešenia, bicykle rozmiestnené na chodníkoch a po ich okrajoch, uzamknuté o stĺpy osvetlenia alebo zábradlia, značky a stoly kaviarní, ktoré sú vystavené, aby prilákali zákazníkov a podobne. Toto všetko sú prvky zmeneného vzorca, ktoré najmä pre nevidiacich a ľudí so zrakovým znevýhodnením, ktorí sú v oblasti mobility pomerne noví, sťažujú pohyb vonku. Na bezpečný pohyb sa využívajú smerové navádzače a identifikačné značky, napríklad dlažobné kocky v chodníku, vjazdy z dlažobných kociek, zvuk hracieho hudobného automatu v kaviarni ako aj vedomosť o tom, ako dlho trvá cesta po chodníku k rohu ulice, autobusovej zastávke alebo ku vchodu do suterénu na ceste do predajného stánku. Prekážky, neočakávané situácie v prostredí, množstvo odložených bicyklov a podobné okolnosti narúšajú rytmus a systém, ktorým sa nevidiaci chodec orientuje, a môžu ho úplne vychýliť zo smeru.

3.3.1 Priestor pre chodcov a iných účastníkov premávky

Kvôli orientácii, nezávislosti a bezpečnosti musíte zaistiť jasné označenie predelu medzi priestormi určenými pre chodcov a tými, ktoré využívajú iní účastníci premávky. Toto označenie by malo byť vo vizuálnom aj taktilnom formáte. Vizuálne označenie je často vo vysoko kontrastných farbách, taktilné označenie sa môže líšiť v závislosti od okolitého povrchu.

Najúčinnejší spôsob označenia rozdielu medzi cestou a chodníkom je výška. Pre ľudí na invalidnom vozíku, ľudí s detským kočíkom alebo kuframi na kolieskach ako aj pre služobné vozidlá sa často budujú obrubníkové rampy. Toto riešenie však ľuďom so zrakovým znevýhodnením komplikuje vnímanie konca chodníka a začiatku cesty, čo vyvoláva stresové situácie.

3.3.2 Križovatky a priechody pre chodcov

Prístupnosť pre ľudí so zrakovým znevýhodnením môže predstavovať veľký problém pri prechode cez miesta s cestnou premávkou. Nevidiaci alebo slabozrakí môžu mať ťažkosti nájsť priamy smer na druhú stranu a neskončiť náhodne uprostred križovatky. Hluk motorov prechádzajúcich áut môže prekryť zvuk ďalšieho auta, a cyklistov zriedkakedy počuť. Ak v blízkosti nie sú iní chodci, človek so zrakovým postihnutím je úplne ponechaný na svoje zmysly. Na zabezpečenie dobrej prístupnosti a bezpečnosti pre nevidiacich a slabozrakých je preto mimoriadne dôležité plánovať a organizovať cestné uzly a riadené križovatky tak, aby bolo zrejmé kde a ako možno cez cestu bezpečne prejsť.

Nevidiaci muž s bielou palicou a vodiacim spom (čiernym labradorom) prechádza cez prechod pre chodcov Fotografia.

3.3.3 Prechody pre chodcov

Techniky a podnety používané pri prechádzaní cez ulicu sú rôzne a líšia sa v závislosti od druhu miesta a jednotlivca, od úrovne jeho zrakových schopností a uprednostňovaného postupu pri mobilite. Ľudia so zrakovým znevýhodnením často cestujú do neznámych oblastí s križovatkami a, aby sa vedeli bezpečne pohybovať, sú závislí od získavania informácií z dostupných zdrojov (na ceste).

Ak nevidiaci chodci poznajú križovatku, zvyčajne ju a ani systém kontroly dopravy nemusia zakaždým podrobne analyzovať. Stále však môže byť potrebné dostatočne dlho vnímať sluchom, aby si mohli byť istí, že sú na správnom mieste a že signálne zariadenie funguje ako zvyčajne. Nevidiaci chodci budú vždy musieť zaznamenávať ulicu, pripraviť sa na prechod, stanoviť interval možného prechodu chodcov cez cestu a udržať smer pri prechode. Prístupné signály pre chodcov (APS) sú užitočné pri určovaní intervalu „choď“ na známych a neznámych miestach. Prístupný signál pre chodcov (APS) je tlačidlo pre chodcov, ktoré nevizuálnym spôsobom oznamuje, kedy prejsť cez ulicu, napríklad zvukovými tónmi, hovorenými správami alebo vybrujúcimi povrchmi.

3.3.4 Štokholmský model

Príkladom riešenia tohto problému pri prechode cez vozovku je takzvaný „štokholmský model“. Ide o riešenie, ktoré spĺňa potreby ľudí so zrakovým i motorickým znevýhodnením. Na priechode pre chodcov s týmto modelom sú rovné povrchy pre kolesové kompenzačné pomôcky používané osobitne a taktilné povrchy, napríklad dlažobné kamene, sú umiestnené vedľa nich. Taktilná časť funguje ako prirodzené nasmerovanie pre ľudí so zrakovým znevýhodnením.

Prechod pre chodcov - Štokholmský model. Fotografia.

Elegantným riešením je aj rampa medzi úrovňou cesty a chodníka na jednej strane stĺpu a ponechaný okraj pre orientáciu na druhej strane stĺpu.

Štokholmský model pozostáva z týchto častí:

Betónové dosky s čiernobielou hrubozrnnou štruktúrou.
Biele, hladké betónové dosky, ktoré kontrastujú s čiernym asfaltom ulice.
Signálny stĺp alebo stĺp s dopravným značením, ktorý označuje priechod pre chodcov.
Vyrovnávacia rampa pre ľudí s kolesovými pomôckami.
Široké biele čiary, ktoré označujú prechod pre chodcov na asfalte.

Ľudia so zdravotným znevýhodnením sledujú orientačnou bielou palicou pri chôdzi obrubník alebo vnútorný okraj, ktorý smeruje, napríklad, ku priečeliu domu. Väčšina ľudí so zdravotným postihnutím má určitú ostrosť zraku, čo znamená, že pouličné kontrastné značenia na prechode pre chodcov zjednodušujú orientáciu (napríklad biele dlažobné kamene, ktoré označujú smer prechodu pre chodcov). Pre ľudí, ktorí pri orientácii využívajú hmat je označením prechodovej časti z chodníka na cestu zmena povrchu na chodníku a ostrý okraj.

Hlavná myšlienka štruktúry štokholmského modelu spočíva v tom, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením pri dosiahnutí konca chodníka vždy dorazili k okraju. Okraj slúži ako varovný signál: v tejto chvíli vchádzate na ulicu, kde premávajú autá. Preto sú rampy pre ľudí s kolesovými pomôckami mierne zošikmené na jednu stranu. Znamená to, že sú trochu mimo smeru chôdze. Rampa musí byť vždy na úrovni rampy na druhej strane priechodu pre chodcov. Pre mnohých ľudí s kolesovými pomôckami je rampa nevyhnutná, a tak je potrebné, aby služby zodpovedné za stav ciest udržiavali rampu v použiteľnom stave v rôznych poveternostných podmienkach. Prínosom je, že rampu využívajú aj menšie odhŕňače snehu.

Autobusová zastávka s kontrastnými vodiacimi líniami a taktilným povrchom. Fotografia.

3.3.5 Vodiace línie

Vodiaca línia je ucelená taktilná náterová vrstva, ktorá sa značne odlišuje od susediacich povrchov vďaka kontrastnému zafarbeniu, výške a povrchovej štruktúre. Správna inštalácia a integrácia vodiacich línií v prostredí predstavuje pre nevidiacich a ľudí so zrakovým postihnutím obrovskú pomoc. Kvalitná a funkčná vodiaca línia s integrovanými pozornostnými políčkami umožňuje zapájať sluchové aj zrakové zmysly. Vodiacu líniu musí byť možné sledovať zvyškami zraku, prostredníctvom orientačnej bielej palice a nášľapom (hmatom cez podrážku topánky). Mimoriadnou pomocou je, ak pri dotyku bielej palice s vodiacou líniou a okolitým povrchom dôjde aj ku zmene zvuku.

3.4 Budovy

Ako ľudia so zrakovým znevýhodnením/nevidiaci vstupujú do budov a orientujú sa v nich? Ako by mali vyzerať miestnosti?

3.4.1 Kontrast farieb

Ďalšou zásadnou súčasťou pri navrhovaní priestorov pre osoby so zrakovým znevýhodnením je kontrast farieb. Pre orientáciu vo fyzickom priestore je často veľmi dôležitá schopnosť rozlíšiť jednotlivé predmety . Na základe skúseností vieme, že aj napriek logickému rozvrhnutiu budovy so správnym využitím značenia a kvalitným osvetlením dochádza k dezorientácii, ak je kontrast farieb príliš nízky. Nikdy preto nezabúdajte na kontrast farieb. Ten je možné veľmi účinne využívať napríklad na dosiahnutie týchto cieľov:

upútanie pozornosti na značenie,
vymedzenie cesty alebo smeru – vodiace línie,
vymedzenie oblastí.

Veľmi účinné prostriedky na vymedzenie priestorov sú aj predmety s farebným kontrastom. Farebný kontrast na úrovni 70 % je vo všeobecnosti odporúčaný pri jasnom odlíšení napríklad týchto predmetov:

Tmavý rám dverí v kontraste so svetlými dverami a svetlou stenou.
Svetlá farba povrchu v kontraste s tmavým obvodom na svetlej stene.
Zábradlia vo farebnom kontraste s farbou neďalekej steny.
Schodiská musia mať kontrastný začiatok a koniec.
Nábytok s kontrastujúcou farbou voči povrchu a stenám pomáha pri identifikácii jeho umiestnenia.

Človek s bielou palicou kráča po chodníku. Využíva kontrastné vodiace línie. Fotografia

3.4.2 Taktilné povrchy

Rozpoznateľné povrchy sú veľmi užitočné dizajnové prvky prístupnosti, pretože upozorňujú osobu so zrakovým postihnutím na neďaleké nebezpečenstvo. Majú povrchovú štruktúru, ktorú je možné vnímať pod nohami alebo rozpoznať dlhou bielou palicou. Môžu sa používať na orientáciu alebo upozornenie v rôznych situáciách. Povrchová štruktúra môže byť vstavaná alebo nanesená neskôr, ale často funguje najlepšie, ak je súčasťou materiálu a nie pridaná neskôr s dodatočnými osobitnými značeniami, ktoré sú určené iba pre ľudí so zrakovým znevýhodnením.

Nikdy nezabúdajte, že taktilné povrchy môžu vytvárať prekážky ľuďom s motorickým znevýhodnením. Je preto potrebné používať ich spôsobom, ktorý je prínosom pre obidve skupiny.

3.4.3 Schodiská a zábradlia

Schodiská predstavujú pre nevidiacich a slabozrakých potenciálne nebezpečenstvo, k pádom na schodoch dochádza pomerne často. Je preto potrebné zabezpečiť, aby boli náležite označované a zakaždým boli doplnené o zábradlie.

Na okraj každého schodu je vždy potrebné pridať farebný kontrast alebo materiály s odlišnou povrchovou štruktúrou a zabezpečiť tak, aby ľudia vedeli identifikovať koniec každého nasledujúceho schodu. Ľudia s čiastočne oslabeným zrakom uvidia zmenu farby a nevidiaci môžu vnímať rozdielne povrchové štruktúry nohami alebo palicou.

Pri stavbe schodiska musíte zabezpečiť aj rovnakú výšku schodov a umožniť tak jednotlivcom so zrakovým postihnutím orientáciu na schodisku. Schody musia byť minimálne na miestach, kde treba zvýšiť pozornosť - pred aj za schodiskom - jasne označené. Ide napríklad o hmatateľné výčnelky alebo podložky s odlišnou povrchovou úpravou.

Zábradlia sú nevyhnutnosť. Musia byť umiestnené na obidvoch stranách schodiska a mali by byť neprerušované pozdĺž celej jeho dĺžky. Ak nie sú neprerušované, musia mať napriek tomu dostatočnú dĺžku na každom konci a umožniť tak používateľom nájsť cestu hore a dolu. Rovnako sa, prosím, uistite, že zábradlia majú oválne zakončenia alebo sa pripájajú k stenám alebo stĺpom na vrchu a v spodnej časti schodiska.

3.4.4 Značenie

Vždy by ste sa mali ubezpečiť, že značenie je dôsledne umiestnené v určitej výške a vzdialenosti od dverí ku ktorým navádza. Vo všeobecnosti by všetky písmená mali byť reliéfne, taktilné a vo farebnom kontraste voči podkladu. Samotné znaky by tiež mali byť vo farebnom kontraste voči povrchu okolitých stien a písomnému značeniu.

Pri značení miestností alebo priestorov ako sú auditóriá, kaviarne, toalety a pri číslovaní poschodí by ste mali používať Braillovo písmo vo vnútri výťahov aj mimo nich.

3.5 Akustika a osvetlenie

Aké sú potreby ľudí so zrakovým znevýhodnením a nevidiacich v súvislosti s akustikou a osvetlením?

3.5.1 Akustika

Nezabúdajte, že nevidiaci a ľudia so zrakovým postihnutím často využívajú na orientáciu v priestore svoj sluch. Zapojte ich, aby navrhli inteligentné a efektívne prostredie, ktoré ponúka dostatok orientačných záchytných bodov. Osoba so zrakovým postihnutím tak môže prostredníctvom odrazeného zvuku zistiť veľkosť miestnosti, umiestnenie chodieb a blízkosť stien alebo iných štrukturálnych bariér.

Venujte, prosím, pozornosť nebezpečným problémom ako sú vysoké úrovne ambientného zvuku alebo odrazu zvuku, ktoré môžu znemožniť orientáciu podľa sluchu. Toto je zoznam položiek na kontrolu zvuku pri navrhovaní a výstavbe budov:

Ľudia so sluchovým postihnutím sa ľahšie a istejšie orientujú v dôkladne vymedzených a akusticky živých priestoroch. Nezabudnite, že fyzické predmety ako napríklad pohyblivé schody, fontány a výťahy môžu v súvislosti s orientáciou vydávať užitočné zvuky. Odrazy zvuku sú často kvalitný zdroj zvukových informácií.
Koberce, akustické dlaždice a nábytok znižujú pravdepodobnosť odrazu zvuku. S cieľom zabezpečiť správnu odozvu by sa mali vykonávať používateľské testy, aby ľudia mohli nadobudnúť pocit priestoru.
Zdroje rušivého zvuku môžu zakrývať zvuky, ktorých cieľom je poskytovať smerové podnety. Ide napríklad o ventilačné potrubia alebo klimatizačné jednotky. Pri navrhovaní akustických vlastností a používateľských testoch nezabudnite na testovanie viacerými osobami.

3.5.2 Správne osvetlenie

Pri organizácii fyzického priestoru pre nevidiacich a ľudí so zrakovým znevýhodnením môže byť zabezpečenie správneho osvetlenia najdôležitejším bodom, ktorému je potrebné venovať pozornosť. Je pravda, že potreby v súvislosti s osvetlením sa v prípade nevidiacich alebo osôb so zrakovým postihnutím líšia v závislosti od konkrétneho stupňa poškodenia zraku. Istá úroveň svetla môže vyhovovať osobe s glaukómom, ale môže byť príliš nízka pre niekoho s degeneráciou makuly. Okrem toho, priveľká intenzita môže predstavovať značný problém pre osoby s viacerými druhmi poškodenia zraku, ako napríklad glaukómom, šedým zákalom a degeneráciou makuly. Preto je potrebné zohľadniť otázky smerovania svetla a jeho odrazu na lesklom povrchu a dôsledne ho testovať s dotknutými osobami. Problémy spôsobené priveľkou intenzitou môže zmierniť Použitie rôznych možností úpravy svetla, nepriameho osvetlenia a tienenia okien.

3.6 Legislatíva a nariadenia

Aké pravidlá v súvislosti s prístupnosťou zastavaného prostredia pre ľudí so zrakovým znevýhodnením a nevidiacich existujú?

K základným legislatívnym dokumentom týkajúcim sa prístupnosti fyzického prostredia patrí vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Požiadavky vzťahujúce sa na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sa uvádzajú najmä v štvrtej časti vyhlášky a v prílohe k vyhláške. V úvode tejto časti sa uvádzajú stavby, na ktoré sa požiadavky vzťahujú. Predmetná časť vyhlášky sa skladá z troch oddielov.

Oddiel 1 sa venuje zabezpečeniu prístupu, miestnej komunikácie a verejnej plochy. Oddiel 2 sa venuje riešeniu bytového domu a ostatných budov na bývanie, bytu osobitného určenia, rodinného domu osobitného určenia a stavby s chráneným pracoviskom. V treťom oddiele sa pojednáva o riešení nebytovej budovy a inžinierskej stavby v časti určenej na užívanie verejnosťou. Súčasťou vyhlášky je aj príloha, ktorá obsahuje všeobecné technické požiadavky zabezpečujúce užívanie na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Príloha sa delí na 3 časti. Prvá časť s názvom Komunikácia stanovuje požiadavky na úpravu povrchu, výškový rozdiel, schodisko a rampu, chodník, priechod a nástupište, vstup do stavby a výťah.

Vnútorný priestor je názov druhej časti. Zaoberá sa požiadavkami na okno, dvere, zdravotechnické zariadenie, manipulačný priestor a plochu a informačné zariadenie.

Tretia časť nesie názov Verejná plocha a popisuje požiadavky na parkovisko a odstavnú plochu, verejný telefónny automat, poštovú schránku a bankomat.

Ďalším predpisom je TP 048 – Technické podmienky – Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Technické podmienky podrobnejšie spracúvajú obsah vyhlášky 532/2002 Z. z., a to najmä v oblasti prístupnosti pozemných komunikácií.

Aj keď TP 085 – Technické podmienky – Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry sa primárne venujú cyklistickej doprave, zaoberajú sa aj prístupnými riešeniami situácií kríženia alebo dotyku pešej a cyklistickej dopravy.

Dôležitou súčasťou fyzického prostredia je aj doprava. Dôležité je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004.

V nariadení sa okrem iného uvádza, že zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, či už v dôsledku zdravotného postihnutia, veku, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, by preto mali mať možnosti využívať služby autobusovej a autokarovej dopravy porovnateľné s možnosťami, ktoré majú ostatní obyvatelia. S vyššie uvedeným nariadením súvisí zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Aj pre ďalšie druhy dopravy existujú nariadenia EÚ o právach cestujúcich (1107/2006 v leteckej doprave, 1371/2007 v železničnej doprave a 1177/2010 vo vnútrozemskej a námornej doprave).

3.7 Bariéry v prostredí

S akými fyzickými bariérami sa nevidiaci a slabozrakí stretávajú najčastejšie?

Ako je možné tieto bariéry odstrániť?

Hlavné bariéry v prostredí, s ktorými sa ľudia so zrakovým znevýhodnením stretávajú sú, samozrejme, veľmi individuálne. Okrem iného závisia od úrovne oslabenia zraku, vzdelávania a znalosti prostredia. Vo všeobecnosti však ľudia so zrakovým postihnutím za problematické bariéry najčastejšie považujú bezpečnú mobilitu a orientáciu.

Príklady častých problémov s prístupnosťou:

nedostatočné kontrastné značenie, najmä pri úrovňových rozdieloch, stúpadlách alebo schodoch,
nedostatočné varovné značenie,
predmety, ktoré je ťažké spozorovať (napríklad sklenené steny alebo dvere, nízko visiace predmety, bicykle na chodníkoch a podobne),
nedostatok zábradlí,
slabé osvetlenie,
slabé ozvučenie prostredia,
slabá rozmiestnenie orientačného značenia.

Veľké otvorené priestory, ktorými je potrebné prejsť, a dezorientujúce zvuky môžu zo zastavaného prostredia vytvoriť miesto, ktoré je pre cestujúcich so zrakovým postihnutím veľmi mätúce.

Pre ľudí so zrakovým znevýhodnením je často nemožné vnímať výlučne vizuálne znaky a signály, napríklad názvy ulíc, prechody typu „pelikán“ (s blikajúcim žltým svetlom) a varovania pred nebezpečenstvom.

3.8 Zhrnutie

Pri vytváraní prístupného fyzického prostredia pre ľudí so zrakovým postihnutím je mimoriadne dôležité zohľadniť niektoré okolnosti:

Bezpečnosť: priehľadné sklenené steny, visiace predmety a podobné prekážky musia byť jasne označené, aby sa predchádzalo nehodám.
Kontrast farieb pre orientáciu slabozrakých.
Taktilita pre orientáciu nevidiacich (uistite sa, aby ste nevedome nespôsobovali ťažkosti ľuďom, ktorí používajú invalidný vozík alebo chodítka).
Zvukové podnety pre orientáciu počujúcich so zrakovým znevýhodnením.

3.9 Zoznam použitej literatúry

Kapitola 4: Prístupnosť informácií

Autori: Radek Pavlíček, Svatoslav Ondra, Lukáš Hosnedl, Teiresiás – Středisko pro pomoc studentům se specifickými nároky, Masarykova univerzita v Brne, Česká republika, Peter Teplický, ÚNSS, Slovenská republika

4.1 Všeobecný prehľad o dôležitosti digitálnej prístupnosti pre ľudí so zrakovým znevýhodnením

4.1.1 Teória

Digitálna dostupnosť pre zrakovo postihnutých znamená, že bez ohľadu na to, s akou aplikáciou, webovou stránkou alebo dokumentom sa používateľ práve pokúša pracovať, mal by mať prístup ku všetkým dôležitým informáciám (kapitoly knihy, odseky a tabuľky dokumentu programu Word) a vykonávať relatívne jednoducho všetky akcie v aplikácii (meniť formátovanie odsekov a zarovnanie alebo veľkosť písma pri písaní vlastného dokumentu) a najmä s rovnakými výsledkami ako ich kolegovia bez zdravotných postihnutí. Ak má používateľ má potrebný čítač obrazovky alebo lupu a vie, ako ich používať, by mal byť schopný v ideálnom prípade otvoriť dokument alebo aplikáciu a začať pracovať okamžite, s minimálnou dobou učenia a bez akýchkoľvek väčších nedostatkov. Preto je veľmi dôležité, aby webové stránky, aplikácie a dokumenty čo najviac spĺňali všetky aktuálne štandardy prístupnosti, legislatívu a osvedčené postupy.

Ak je e-shop neprístupný, používatelia so zrakovým postihnutím nemôžu na rozdiel od vidiaceho používateľa dokončiť nákup potravín či elektroniky len preto, že napríklad tlačidlo na vloženie tovaru do košíka nie je prístupné z klávesnice.

4.1.2 Príklady

4.1.2.1 Príklad 1

Používateľ číta dokument prostredníctvom braillovksého riadku a čítača obrazovky. Môže vyvolať zoznam všetkých kapitol v dokumente a okamžite prejsť na ktorúkoľvek z nich a začať ju čítať. Môže sa tiež rýchlo pohybovať v dokumente pomocou nadpisov, preskakovať z jedného nadpisu na druhý alebo vyvolať osnovu dokumentu, ktorá obsahuje všetky nadpisy v dokumente v štruktúre podobnej obsahu. To mu umožňuje napríklad rýchlo preskakovať medzi kapitolami knihy. Ak nadpisy alebo tabuľky nie sú správne označené, používateľ ich buď vôbec nedokáže prečítať, alebo ich čítač obrazovky zobrazí len ako statický, obyčajný text bez akejkoľvek štruktúry. Predstavme si napr. dlhú tabuľku zamestnancov spoločnosti, v ktorej sú uvedené meno, priezvisko, e-mail, poštová adresa, vek, číslo pevnej linky, číslo mobilného telefónu, IČO a rodné číslo pre každého zamestnanca v účtovníctve. Ak tabuľka nie je správne označená ako skutočná tabuľka, pomocou zodpovedajúcich nástrojov programu, v ktorom bol dokument napísaný (nástroje na formátovanie tabuliek a štýly textu v programe Microsoft Word atď.), používateľ nemá možnosť zistiť, či informácie pre jedného zamestnanca sú uvedené v stĺpcoch jedného riadka alebo naopak v riadkoch jedného stĺpca. Ak tabuľka neobsahuje informácie o bunkách hlavičky, ktoré čítačom obrazovky povedia, ktorá bunka je počiatočnou bunkou riadka alebo stĺpca a aký druh údajov má obsahovať, používateľ nebude mať ani potuchy, ktoré dlhé nezrozumiteľné číslo je ktoré, a mohol by sa potenciálne pokúsiť zavolať osobe v práci pomocou jej čísla sociálneho zabezpečenia namiesto čísla pevnej linky. V najhoršom prípade, napríklad v dokumente PDF, v ktorom chýba textová vrstva a softvér na čítanie PDF musí na prenos obsahu používateľovi použiť OCR (optické rozpoznávanie znakov), môže čítač obrazovky dokonca nesprávne interpretovať medzery medzi slovami a ukončením riadkov, čítaním nekonečného 20-miestneho čísla, opäť bez toho, aby používateľ vedel, kde jedno číslo končí a kde začína ďalšie.

4.1.2.2 Príklad 2

Ak ešte nie je elektronická kniha správne štruktúrovaná a vybavená všetkými mechanizmami prístupnosti, ako sú textové popisy fotografií, mala by byť upravená tak, aby vyhovovala pravidlám prístupnosti (napr. tlačená kniha musí byť prerozprávaná do zvukovej podoby alebo digitalizovaná cez OCR), a teda aby v nej bola označená skutočná sémantická štruktúra (nadpisy, zoznamy, odkazy, tabuľky), vrátane textových popisov obrázkov a grafiky tam, kde je to relevantné, čo používateľovi umožní vedomý a efektívny pohyb v knihe, aby sa vždy presunul na konkrétnu časť, ktorá ho momentálne zaujíma. Ak je daná kniha učebnicou, referenčnou príručkou alebo manuálom, je obzvlášť dôležité, aby sa na navigáciu mohli využívať jej štrukturálne prvky. Často býva veľmi tenká hranica medzi príliš krátkym alebo príliš dlhým alternatívnym textom pre obrázok, najmä keď to robí osoba, ktorá nemá predchádzajúce skúsenosti s podobnými vecami. Tu je užitočné dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

Nepoužívajte slová ako „obrázok“; čítač obrazovky používateľa informuje, že sa jedná o obrázok.
Na druhej strane, ak je obrázok naskenovaný text, užitočný popis bude napríklad „Text, ktorý hovorí: Nič o nás bez nás“.
Pre logá a podobné obrázky stačí vo väčšine prípadov napísať „logo Microsoftu“. Ak je potrebný dlhší popis, môžete pristúpiť k verbalizácii, aké predmety, tvary a farby logo obsahuje.
Vyhnite sa popisom „modrá šípka smerujúca nadol“. Namiesto toho použite výrazy ako „ďalší mesiac“ (v aplikácii kalendár) alebo „ďalšia stránka“ pri stránkovaní webu atď.
V príručke k spotrebiču, napríklad práčky, môže byť pre používateľa niekedy užitočné vedieť, ako príslušné tlačidlo vyzerá, a to buď preto, že mu ešte ostali nejaké zbytky videnia a na pozretie si displeja používa zväčšenie, alebo preto, že sa učí ako prvýkrát nastaviť a ovládať spotrebič s pomocou vidiaceho. Ak teda napríklad tlačidlo na spustenie cyklu vyzerá ako vyplnený kruh, bude vhodné ho takto opísať na stránke, ktorá popisuje displej a ovládací panel zariadenia. Ďalej v texte jednoducho použite popis „tlačidlo štartovacieho cyklu“.

4.1.2.3 Príklad 3

Používateľ s čítačom obrazovky sa pokúša pomocou aplikácie stiahnuť video zo služby YouTube. Aplikácia však nebola vytvorená tak, aby podporovala ovládanie prostredníctvom klávesnice. To znamená, že všetky jej tlačidlá a ovládacie prvky sú dostupné iba pomocou myši – v aplikácii nie je naprogramovaná žiadna kontrola zamerania. Po veľkom úsilí sa tomuto pokročilému používateľovi čítača obrazovky podarí pohybovať myšou prostredníctvom príkazov čítača obrazovky na simuláciu pohybu kurzora myši. To vedie len k tomu, že objaví ďalšiu prekážku v prístupnosti: Našiel tlačidlo na spustenie sťahovania, ale je to grafické tlačidlo bez akéhokoľvek textového označenia. Čítač obrazovky po presune na tlačidlo prečíta „grafické tlačidlo“. Používateľ vyvolá funkciu OCR zabudovanú do čítačky obrazovky, aby počul, že obrázok vedľa tlačidla obsahuje text „Spustiť sťahovanie“. V mnohých skutočných prípadoch však používateľ túto fázu pomocou čítača obrazovky nedosiahne ani po veľkom úsilí. Častokrát je používateľ tak frustrovaný, že aplikáciu odinštaluje a pokúsi sa hľadať alternatívne riešenie. To však často nie je možné alebo uskutočniteľné z rôznych dôvodov, napríklad kvôli nedostatočnej informovanosti používateľa o iných existujúcich riešeniach.

4.1.3 Odkazy na ďalšie zdroje

Ďalšie zdroje nájdete v iných kapitolách tohto toolkitu.

4.2 Ako používatelia so zrakovým postihnutím používajú weby/aplikácie/dokumenty

Kľúčovými pomôckami pre používateľa so zrakovým postihnutím sú čítač alebo zväčšovač obrazovky, ktoré zameriavajú pozornosť používateľa na miesto v dokumente alebo aplikácii, kde sa aktuálne niečo deje, a pomáhajú pri orientácii na obrazovke. Nestačí však, aby si používateľ nainštaloval čítač obrazovky podľa vlastného výberu a očakával, že od tohto momentu bude zvládať každú úlohu rovnako ako vidiaci človek. Používateľ sa musí naučiť ovládať aj samotný čítač alebo zväčšovač obrazovky a efektívne ich používať v reálnych situáciách, čo si niekedy vyžaduje roky praxe a vedomého úsilia. Aby bol používateľ čítača obrazovky čo možno najefektívnejší, musí si podvedome zapamätať prekvapivo veľký počet klávesových skratiek (až niekoľko desiatok).

Ani táto odbornosť získaná učením alebo pokusom a omylom automaticky nezaručuje, že sa používateľovi podarí vytvoriť komplexnú tabuľku, výročnú správu o činnosti spoločnosti, ospravedlniť dieťa zo školy kvôli chorobe alebo mu dokonca kúpiť narodeninový darček online. Častejšie je prekážkou nejaký konkrétny problém v oblasti prístupnosti - napríklad odkaz „návrat na domovskú stránku“ je vyjadrený len obrázkom loga spoločnosti bez alternatívneho textu (popis alt=“logo Cool Software” musí byť obsiahnutý v kóde odkazu). Niekedy je zas problém na strane používateľa, ktorý nie je dostatočne zručný v používaní čítača obrazovky, a nevie, že rozbaľovacie pole možno rozbaliť nielen kliknutím (stlačením medzerníka), ale aj pomocou klávesovej skratky alt+šípka nadol. Od používateľov sa však nemôže očakávať, že budú vždy vedieť používať pokročilé funkcie čítača obrazovky, ako je navigácia myšou alebo OCR (Optical Character Recognition), ktoré sú do čítača obrazovky zabudované len ako náhradné mechanizmy na obídenie neprístupných prostredí a nie vždy poskytujú spoľahlivé alebo konzistentné výsledky.

4.2.1 Ako funguje zväčšovač obrazovky

Ak je používateľ stále schopný vnímať vizuálne informácie z obrazovky, môže použiť zväčšovač obrazovky:

Zväčšovač obrazovky zväčšuje buď celú obrazovku, alebo konkrétnu časť, ktorá je zameraná.
Používateľ si prispôsobí parametre zväčšenia podľa svojho postihnutia, napriklad si zväčší celú obrazovku 5-násobne, čo znamená, že bude musieť rolovať oveľa častejšie, alebo si zväčší ovládací prvok keď sa naň presunie kurzorom myši a ostane na ňom aspoň 1 sekundu.
Používateľ určí zameranie podľa potreby, zvyčajne pohybom kurzora myši.
Zameranie môže buď nasledovať ovládací prvok, ktorý je momentálne na obrazovke aktívny, s ktorým používateľ interaguje, alebo kurzor, ktorý voľne presúva na ľubovoľné miesto na obrazovke.
Farby sú nastavené podľa preferencií užívateľa tak, aby výsledok zväčšovač obrazovky zobrazoval dostatočne kontrastne a komplexne.
Voliteľne si používateľ môže nechať prečítať zameraný text aj pomocou hlasovej syntézy.

4.2.1.1 Videá

Čím väčšie je použité zväčšenie, tým menšia je plocha obrazovky, ktorú je možné zamerať a vidieť, preto je potrebné väčšie zväčšenie pre navigáciu v dokumentu alebo v rozhraní aplikácie.

4.2.2 Ako funguje čítač obrazovky

Ak používateľ nie je schopný vnímať vizuálne informácie z obrazovky akýmkoľvek zmysluplným spôsobom, pretože nemá zvyšky zraku, používa čítač obrazovky:

Sleduje aktívny prvok na obrazovke a popisuje jeho typ, stav a obsah prostredníctvom hlasovej syntézy alebo braillovského displeja. Napríklad, keď sa zameranie presunie na začiarkávacie políčko, čítač obrazovky povie napríklad: „Súhlasím s podmienkami licenčnej zmluvy, začiarkávacie políčko, nezačiarknuté“. T.j. oznamuje skutočný text (obsah) ovládacieho prvku, potom skutočnosť, že aktuálne zameraný ovládací prvok je začiarkávacie políčko (typ), a nakoniec jeho stav – či je momentálne začiarknuté alebo nezačiarknuté.
Neustále monitoruje udalosti na pozadí, aby zistil, či sa na obrazovke neobjavilo niečo, čo si vyžaduje okamžitú pozornosť používateľa, a následne ho upozorní vždy, keď sa to stane. Napríklad počas práce na dokumente sa na systémovej lište zobrazí upozornenie, ktoré čítač obrazovky prečíta ako: „Nové upozornenie, Dropbox: Váš Dropbox je takmer plný, tooltip.
Používateľovi zjednodušuje ovládanie zariadenia, pretože nevidiaci používateľ zvyčajne nepoužíva myš ani dotykové gestá na počítačoch s dotykovým ovládaním na priamu prácu s dotykovým rozhraním. Napr. používateľ má povolené tipy na interakciu, ako napríklad: „Najnovšie dokumenty, podponuka so 4 položkami“.
Pomáha pri navigácii v obsahu a štruktúre dokumentu. Napr. pri prehliadaní webu používateľ narazí na rozbaľovacie pole (rozbaľovací zoznam), v ktorom môže byť začiarknutých viacero možností súčasne, čo čítač obrazovky oznámi ako: „Vyberte všetky relevantné možnosti, rozbaľovacie pole s viacerými výbermi, zbalené.“

Keď sa používa čítač obrazovky, zameranie sa obmedzuje na správu, ktorú práve číta alebo zobrazuje v braillovom písme, pričom braillovský displej zvyčajne dokáže zobraziť v priemere len približne 40 znakov naraz. Neexistuje spôsob, ako by používateľ čítača obrazovky mohol efektívne používať na navigáciu myš. Používateľ prechádza prvkami na obrazovke postupne po riadkoch, zľava doprava, zhora nadol. Tento spôsob navigácie je zdĺhavý a pokiaľ používateľ nemá záujem čítať napr. celý článok od začiatku, je dokonca nežiadúce prechádzať cez prvky, ktoré pre neho aktuálne nie sú relevantné alebo dôležité. Z tohto dôvodu čítač obrazovky disponuje ďalšími doplnkovými príkazmi:

Preskočenie skupiny prvkov, ktoré sú pre danú situáciu irelevantné – ako napríklad preskočenie dlhého zoznamu položiek ponuky.
Zúženie obsahu len na prvky určitého typu – napr. vytvorí zoznam všetkých odkazov, nadpisov a pod. Takýto obsah je oveľa výstižnejší a v prípade nadpisov poskytne používateľovi zhrňujúci obsah, čo výrazne pomáha pri orientácii. Používateľ si môže takto filtrovaný zoznam prezerať a vybrať si, na ktorý z prvkov chce prejsť.

4.2.2.1 Videá

4.2.3 Bežný systém práce používateľa čítača obrazovky

Pri prvom otvorení neznámej webovej stránky, si ju väčšina používateľov s čítačom obrazovky zvyčajne prečíta celú, zhora nadol, pretože nedokážu vizuálne vnímať bežné vizuálne konvencie používané v rozložení webových stránok, ako je hlavička webovej stránky, že päta je zvyčajne úplne dole, že hlavný navigačný panel je zvyčajne buď priamo pod logom alebo v užšom stĺpci vľavo a oblasť hlavného obsahu zvyčajne zaberá najväčšiu časť obrazovky (výrez) viac-menej v strede. Počas tohto prvého čítania sa budú podvedome snažiť zapamätať si vzťahy medzi časťami stránky, ich logickú štruktúru (t.j. čo je navigácia, čo je banner, kde je vyhľadávacie pole, kde je hlavná obsahová oblasť), pokiaľ je štruktúra v kóde správne označená (nadpisy, odkazy, zoznamy, orientačné body atď.), a keď kliknú na odkaz na ďalšiu stránku, budú hľadať konzistencie a nezrovnalosti, ktoré im pomôžu vytvoriť si predstavu o rozložení webovej stránky (šablóna) a aký je skutočný obsah. V ideálnom prípade, ak je webová lokalita dostatočne prístupná a konzistentná, rýchlo zistia, že vyhľadávacie pole je prvé textové pole v hornej časti stránky (nezabudnite, že používateľ môže stlačením jediného klávesu prejsť z nadpisu na nadpis, z odkazu na odkaz, z textového poľa na ďalšie textové pole atď.), že odkaz na domovskú stránku je vždy úplne prvý odkaz zhora a hlavný navigačný panel začína hneď pod ním, že hlavný obsah začína nadpisom a že je to vždy druhý nadpis z hornej časti stránky... Na základe prvotného prehľadu a určitých konvencií sa budú môcť používatelia rýchlejšie a efektívnejšie pohybovať počas navigácie na webovej lokalite a nie je nezvyčajné, že skúsený používateľ čítača obrazovky prejde známu a prístupnú webovú stránku ešte rýchlejšie ako v niektorých prípadoch vidiaci používateľ s myšou.

Popísali sme tu zásadný koncept pre tvorcov webových stránok, ktorí sa snažia svoje webové stránky čo najviac sprístupniť: Čítač obrazovky sa väčšinou nezaujíma o vizuálne rozloženie, pretože nemá žiadne rozumné prostriedky, ako ho sprostredkovať používateľovi zrozumiteľným spôsobom. Namiesto toho čítač obrazovky prechádza obsahom webovej lokality lineárnym spôsobom, pričom ho vykresľuje na základe poradia kódu, nie na základe vizuálneho rozloženia. Napríklad ak je päta stránky v kóde z nejakého dôvodu umiestnená priamo pod hlavičkou a na koniec webstránky bola umiestnená iba pomocou CSS (technológia, ktorá definuje vizuálnu pozíciu a vzhľad oddelene od skutočného obsahu), čítač obrazovky v skutočnosti prečíta pätu tak, že je priamo pod hlavičkou, a nie na konci stránky.

Používateľ čítača obrazovky, ktorý sa prvýkrát pokúša pracovať s novou aplikáciou, sa bude snažiť v nej pohybovať prostredníctvom tabulátora, klávesov so šípkami a možno aj klávesu F6. Vyskúšajte napríklad kláves F6 v programe Microsoft Word: zistíte, že presúva zameranie medzi hlavnou (textovou) oblasťou dokumentu, panelom s nástrojmi (ktorý je ovládacím prvkom, ktorý nahradil pôvodnú rozbaľovaciu ponuku v posledných verziách balíka Office) a stavovým riadkom (kde sa zobrazuje počet znakov, strán atď.). Získa tak prvú približnú predstavu o rozložení hlavného okna aplikácie a o tom, kde sú najdôležitejšie ovládacie prvky, alebo o tom, že v najhoršom prípade neexistujú žiadne označené a klávesnicou zamerateľné tlačidlá a ovládacie prvky.

Potom by sa pravdepodobne pokúsil otvoriť ponuku aplikácie pomocou klávesu Alt, aby si prezrel hlavnú ponuku, ako napr. Súbor, Upraviť, Zobraziť a Nástroje, a ak sú k dispozícii klávesové skratky, pokúsiť sa zapamätať si aspoň niektoré na najviac používané funkcie. Takmer každá aplikácia v operačnom systéme Windows bežne používa Ctrl+n na vytvorenie nového súboru, Ctrl+o na otvorenie predtým uloženého súboru, Ctrl+s na uloženie aktuálneho súboru, Ctrl+p na jeho vytlačenie atď. V najprístupnejšom prípade sa používateľ už nebude musieť pokúšať obísť ovládanie aplikácie pomocou pokročilých, ale záložných funkcií čítača obrazovky opísaných vyššie (navigácia myšou, OCR atď.).

4.2.4 Odkazy na ďalšie zdroje

Everything you need to know to write effective alt text

Ďalšie zdroje nájdete v iných kapitolách tohto toolkitu.

4.3 Asistenčné technológie (prehľad, praktické príklady)

4.3.1 Úvod

Existuje mnoho rôznych druhov asistenčných technológií s rôznymi aplikáciami, vrátane špecializovaných hardvérových zariadení a softvérových riešení, ktoré pokrývajú potreby používateľov s rôznym postihnutím a poruchami.

Asistenčné technológie pre ľudí so zrakovým postihnutím existujú vo forme externých aplikácií tretích strán, ktoré je potrebné nainštalovať samostatne, aby bol dovtedy neprístupný operačný systém alebo prostredie prístupnejšie; v podobe natívnych riešení zabudovaných do príslušných operačných systémov, špecializovaných hardvérových zariadeniach ako napr. ako braillovské displeje, špeciálnych mobilných aplikácií, nositeľných zariadení alebo bežných riešení, ktoré zlepšujú celkovú použiteľnosť a prístupnosť vo všeobecnosti.

4.3.2 Čítače obrazovky

Komerčné čítače obrazovky (napríklad Jaws pre Windows) alebo zväčšovače obrazovky (ZoomText) pre operačný systém Windows. Po desaťročia to bol jediný schopný prístup k sprístupneniu operačných systémov pre ľudí so zrakovým postihnutím po softvérovej stránke.
V poslednej dobe výrobcovia operačných systémov začali do svojich produktov zaraďovať natívne vstavané riešenia, ktoré poskytujú zrakovo postihnutým používateľom viac či menej efektívne možnosti čítania obrazovky zadarmo. Patrí medzi ne čítač obrazovky Moderátor v systéme Windows, VoiceOver na všetkých hlavných platformách Apple alebo čítač obrazovky TalkBack v systéme Google Android. Všetky vyššie uvedené hlavné platformy obsahujú aj vstavaný zväčšovač obrazovky. Podarilo sa to vďaka tomu, že výrobcovia OS zabudovali priamo do svojich systémov potrebné vrstvy prístupnosti, ktoré môžu asistenčné aplikácie následne využiť.
Dokonca aj tretie strany začali ponúkať bezplatné riešenia na čítanie obrazovky, ako je napr. čítač obrazovky NVDA (Non-Visual Desktop Access) pre Windows, Orca pre Linux alebo Jieshuo Screen Reader International (pôvodne nazvaný Commentary Screen Reader) pre Android.
Existuje aj softvér, ktorý kombinuje čítač obrazovky s alternatívnym používateľským rozhraním bežiacim nad operačným systémom. Medzi takýto softvér patrí aj slovenský Corvus kit pre Android, ktorý je kombináciou čítača obrazovky a sady špecifických jednoúčelových aplikácií (telefón, správy, pošta, webový prehliadač a všetko ďalšie podstatné apôikácie pre smartfón), ktoré boli vytvorené s dôrazom na potreby ľudí so zrakovým postihnutím a rozhranie je preto jednoduchšie na navigáciu a v niektorých prípadoch prístupnejšie ako operačný systém. Podobným riešením pre Android je aj český BIG Launcher, ktorý sa zameriava na slabozrakých alebo starších ľudí. Zdôrazňuje väčší, ľahko čitateľný text a aplikácie, ktoré čo najviac eliminujú zbytočný informačný šum. Takéto riešenia môžu byť mimoriadne vhodné pre používateľov, ktorí nie sú technicky zdatní.

4.3.3 Harvérové asistenčné technológie

Braillovské riadky (ako napríklad Freedom Scientific Focus Blue, riadky HumanWare alebo Orbit Reader).
Špeciálne dotykové klávesnice s menovkami pre jednotlivé písmená v brailli alebo prenosné bezdrôtové klávesnice určené predovšetkým na ovládanie smartfónov (Rivo, Orbit Writer)
Hardvérové lupy a menšie zariadenia, ako sú rozpoznávače farieb, detektory svetla, lokalizátory a označovače vecí a OCR zariadenia na čítanie fyzických kníh a dokumentov.

4.3.4 Mobilné aplikácie zlepšujúce prístupnosť so špecifickým zameraním

Voice Dream Reader (dokáže čítať elektronické knihy a digitálne dokumenty),
Voice Dream Scanner rozpozná text na fyzickom dokumente pomocou OCR,
Microsoft Seeing AI alebo Envision AI ponúkajú viac funkcií v jednej aplikácii (vrátane OCR, rozpoznávania farieb, detekcie svetla, rozpoznávania scény a objektov…),
špecializované navigačné aplikácie ako napríklad BlindSquare, Ariadne GPS, Lazarillo alebo Right Hear, ktoré používajú GPS na zistenie polohy používateľa a poskytujú informácie s dôrazom na to, čo je dôležité pre používateľa so zrakovým postihnutím (napríklad popis križovatiek, blízke body záujmu a tiež priebežnú navigáciu),
alebo aplikácia Cash Reader, ktorá slúži na rozpoznávanie bankoviek tucta globálnych mien, a pod.

4.3.5 Nositeľné zariadenia

Trh s nositeľnými zariadeniami rýchlo rastie, a rastie preto aj snaha využívať nositeľné zariadenia ako asistenčné technológie pre ľudí so zrakovým postihnutím. Známym príkladom (najmä kvôli silnému marketingu) je zariadenie OrCam My Eye, momentálne v druhej generácii, čo je vlastne kamera namontovaná na okuliaroch a potenciálne spárovaná so sprievodnou aplikáciou pre smartfóny, ktorá dokáže čítať nahlas text (údajne vrátane rukopisu) používateľovi pomocou syntetickej reči, identifikujte vopred nacvičené predmety a tváre, identifikuje bankovky v niekoľkých hlavných menách, popíše farbu oblečenia atď., a to všetko v rámci jedného zariadenia. V niektorých situáciách je toto zariadenie mimoriadne užitočné, pretože používateľovi ponecháva voľné ruky na iné aktivity, čím sa eliminuje potreba vytiahnuť a fyzicky manipulovať so smartfónom, na ktorom je spustená aplikácia, ktorá dokáže v podstate urobiť to isté (pozri Seeing AI a Envision AI vyššie). Hlavnou nevýhodou tohto riešenia pre úplne nevidiacich ľudí je však to, že kamera sa do značnej miery spolieha na navedenie na objekt záujmu predtým, ako ho opíše, buď pohľadom priamo v jeho smere na sekundu, alebo namierením prsta na objekt. Vďaka tomu je dané zariadenie príťažlivejšie pre slabozrakých používateľov, ľudí, ktorí už mali vizuálnu skúsenosť, a starších ľudí, ktorí nemajú záujem o pokročilejšie alebo univerzálnejšie technologické riešenia, ale pre úplne nevidiaceho človeka je prakticky nepoužiteľná. Spoločnosť Envision, ktorá bola už skôr spomenutá kvôli svojej aplikácii pre smartfóny Envision AI, nedávno vyvinula konkurenčné riešenie pre OrCam My Eye s názvom Envision Glasses. Okuliare Envision sú v porovnaní s OrCam My Eye podstatne lacnejšie, základom je hardvér Google Glass, čo im dáva oveľa väčšiu flexibilitu a škálovateľnosť do budúcnosti, a najmä využívajú rovnaký základný rámec strojového učenia ako aplikácia Envision AI, čo znamená, že často dokážu rozpoznať viac položiek alebo spoľahlivejšie ako je to u konkurencie.

Ďalšou nositeľnou asistenčnou technológiou pre ľudí so zrakovým postihnutím je zariadenie Sunu Band, čo je náramok, ktorý využíva ultrazvuk, aby upozornil používateľa na prekážky v ceste pomocou vibračnej spätnej väzby, dokáže tento princíp do určitej miery úspešne aplikovať aj na upozornenia na budíky, tiež upozorní na smer z navigačnej aplikácie spustenej na spárovanom smartfóne.

Sú vyvíjané inteligentné palice, ktoré sa pokúšajú zmodernizovať a vylepšiť klasickú, staromódnu, mechanickú a zatiaľ neprekonateľnú bielu palicu, a ktoré využívajúcu sluchové alebo haptické signály na upozorňovanie na prekážky nad výškou pása atď. Zatiaľ si žiadna z týchto palíc nezískala výraznú obľubu a nie je ani prakticky používaná ľuďmi so zrakovým postihnutím.

4.3.6 Crowdsourcing pomocou ľudských dobrovoľníkov

Crowdsourcing času dobrovoľníkov na celom svete sa tiež ukázal ako veľmi účinná stratégia, ktorá pomáha ľuďom so zrakovým postihnutým prekonávať bariéry, s ktorými sa stretávajú v každodennom živote, čo dokazujú aplikácie ako Be My Eyes alebo Aira. Ak zrakovo postihnutý používateľ aplikácie potrebuje pomoc vidiaceho pri riešení problému, napr. nájdenie nesprávne umiestnených kľúčov, prečítanie chybového hlásenia na neprístupnom displeji domáceho spotrebiča, ako je práčka, chladnička alebo vysávač, alebo zistenie ingrediencií na varenie vo fľašiach podobných tvarov a veľkostí, môžu jednoducho kliknúť na tlačidlo a zavolať prvého dostupného dobrovoľníka v aplikácii Be My Eyes. Aplikácia potom vyberie dobrovoľníka na základe časového pásma volajúceho a ďalších faktorov. Dobrovoľník dostane upozornenie na svoje zariadenie a môže na žiadosť odpovedať alebo ju ignorovať. Keď dobrovoľník odpovie, môže nielen počuť volajúceho, ale aj vidieť video z kamery jeho zariadenia v reálnom čase, čo mu umožňuje naviesť volajúceho, aby nasmeroval kameru podľa potreby, a tak mu efektívne a anonymne pomôcť s jeho problémom. Medzi volajúcim a pomáhajúcim sa nikdy nezdieľajú žiadne osobné údaje ani kontaktné informácie. Aira v podstate funguje na rovnakom princípe, ale kľúčový rozdiel je v tom, že personál odpovedajúci na hovory, takzvaní agenti Aira, sú v skutočnosti vyškolení v komunikačných, sociálnych a mobilitných zručnostiach pre prácu so zrakovo postihnutými. To je dôvod, prečo je služba v súčasnosti platená pomocou predplatného a zatiaľ je obmedzená iba na hlavné anglicky hovoriace krajiny.

4.3.7 Odkazy na ďalšie zdroje

4.4 Pravidlá pre tvorbu webového obsahu (Web Content Accessibility Guidelines - WCAG)

Metodológia Web Content Accessibility Guidelines (WCAG), ktorá bola prvýkrát vyvinutá konzorciom World Wide Web Consortium (W3C) v 90-tych rokoch 20. storočia a neustále sa vyvíja až do súčasnosti, sa vo všeobecnosti považuje za najbežnejšie používaný, najúplnejší a najuniverzálnejší súbor pravidiel prístupnosti používaný pri tvorbe webov. Vo väčšine krajín sú miestne právne predpisy odvodené od týchto pravidiel, čo z nich robí viac-menej oficiálne uznávaný štandard prístupnosti na celom svete.

Legislatíva v mnohých krajinách (ako napríklad ADA (americký zákon pre ľudí so zdravotným postihnutím) alebo európska norma EN 301-549, formát PDF, 2,2 MB) má v skutočnosti odvodené svoje požiadavky na prístupnosť a hodnotiace postupy v súdnych sporoch priamo na kritériách WCAG.

4.4.1 Princípy

Štyri hlavné princípy WCAG 2.1: webový obsah musí byť vnímateľný, ovládateľný, zrozumiteľný a robustný, aby bol prístupný ľuďom so zdravotným postihnutím.

Vnímateľný – Informácie a prvky používateľského rozhrania musia byť pre používateľov prezentovateľné spôsobom, aby ich vedel vnímať. To znamená, že používatelia musia byť schopní vnímať zobrazené informácie: nemôžu byť nedostupné pre všetky ich zmysly.
Ovládateľné: Prvky používateľského rozhrania a navigácia musia byť funkčné: Rozhranie nemôže vyžadovať interakciu, ktorú používateľ nemôže vykonať. To znamená, že napr. odkaz musí byť prístupný pomocou myši aj cez klávesnicu.
Zrozumiteľný: Informácie a fungovanie používateľského rozhrania musia byť zrozumiteľné: Používatelia musia byť schopní porozumieť informáciám, ako aj fungovaniu používateľského rozhrania. To znamená, že obsah webovej stránky by mal byť napísaný s použitím vysoko kontrastných farieb, responzívneho dizajnu (prispôsobí sa akejkoľvek veľkosti zobrazenia), musí byť stručný a čitateľný, rešpektovať typografické konvencie pre použitý jazyk atď.
Robustný: Obsah musí byť dostatočne robustný, aby ho mohla spoľahlivo interpretovať široká škála používateľských nástrojov vrátane asistenčných technológií: Hoci sa technológie a používateľské nástroje vyvíjajú, obsah by mal zostať prístupný. V praxi to znamená, že tá istá stránka sa v ideálnom prípade vykresľuje a správa rovnako, bez ohľadu na to, akú kombináciu webového prehliadača a čítača obrazovky alebo zväčšovača používateľ používa.

4.4.2 Silné a slabé stránky

4.4.2.1 Silné stránky

Robustný, osvedčený, rešpektovaný a univerzálny systém.
Súčasný štrukturálny prístup (rozdelenie na usmernenia, pravidlá a kritériá) im umožňuje reagovať na nové techniky a štandardy v oblasti vývoja webových aplikácií, a preto pretrváva ich aktuálnosť.
Venujú sa potrebám prístupnosti rôznych skupín používateľov, vrátane tých so zrakovým znevýhodnením, nepočujúcich a nedoslýchavých, používateľov s motorickým postihnutím, kognitívnymi poruchami alebo problémami s porozumením jazyka. Za predpokladu, že všetky pravidlá WCAG uplatňuje správne, je z dlhodobého hľadiska táto všeobecná použiteľnosť prínosom pre všetkých používateľov danej webovej stránky.
Aj napriek tomu, že sa týkajú pomerne širokej škály tém a otázok, ich štruktúra a presun záťaže vysvetľovania ďalších podrobností v rámci sprievodných dokumentov namiesto hlavného dokumentu im umožňuje zachovať si pomerne stručnú a otvorenú podobu.
Uznávajú a súvisia s inými zásadami a usmerneniami osvedčených postupov, napríklad so špecifikáciou WAI-ARIA, čo vzdelanému vývojárovi webových aplikácií umožňuje dosiahnuť veľmi pokročilú úroveň prístupnosti a zároveň zachovať moderný, dynamický a bohatý dizajn webových stránok.
Boli preložené do mnohých jazykov.
Majú zálohu, podporu a záštitu najdôveryhodnejšej autority na webe, jeho zakladateľa.

4.4.2.2 Slabé stránky

V súčasnosti nepokrývajú všetky moderné stránky mobilných zariadení, počítačov alebo dokumentov a iných foriem súčasnej digitálnej prístupnosti (pozri nižšie).
Proces zahrnutia novej techniky alebo štandardu v rámci metodológie trvá dlho, pretože si pred celosvetovým prijatím vyžaduje dôkladné preskúmanie a schválenie.
Neposkytujú mnoho praktických, každodenných a na používateľa orientovaných príkladov aktuálnych otázok, s ktorými by sa daný typ používateľa stretol na webovej stránke, keby nevyhovovala konkrétnemu kritériu (bez hlbšieho preskúmania štruktúry sprievodného súboru dokumentov).
Jednoduchý súlad s usmerneniami WCAG nie je spoľahlivý a všeobecný spôsob zabezpečenia úplnej a dostatočnej prístupnosti. Z dôvodu ich základného prístupu, ktorým je poskytovať všeobecné usmernenia a nie prísne a dogmatické pravidlá, webová stránka môže vyhovovať mnohým kritériám WCAG, ale v viacerých ohľadoch bude úplne neprístupná. Preto kvôli zabezpečeniu prístupnosti a praktickej využiteľnosti sú stále potrebné rozsiahlejšie previerky prístupnosti a užívateľské testovanie.
Samotné usmernenia WCAG nie sú zákonom pre prístupnosť v hlavných svetových jurisdikciách akými sú Spojené štáty americké alebo EÚ. To znamená, že neposkytujú žiadne povinné zákonné možnosti –vymožiteľnosti prístupnosti alebo sankcionovania jej nedostatku.

4.4.3 Ekosystém WCAG

Usmernenia WCAG podporujú dodatočné dokumenty (napríklad „Ako porozumieť WCAG“, „Ako spĺňať WCAG“ a „Techniky WCAG“), ktoré vysvetľujú jednotlivé pravidlá v praktických súvislostiach ako aj iné metodológie, napríklad usmernenia UAAG (Usmernenia prístupnosti užívateľského agenta), ktoré sa venujú spôsobu, akým by softvér, napríklad webové prehliadače a asistenčná technológia, mali používateľovi poskytovať informácie o prístupnosti. a usmernenia ATAG (Usmernenia prístupnosti autorského nástroja), ktoré sa venujú tomu, ako by editori obsahu a vývojové prostredia mali uplatňovať funkcionality pre vytváranie prístupného obsahu vo svojich frontend.

V súčasnosti sú usmernenia WCAG v procese skúmania a rozšírenia, aby zahŕňali dokumenty, mobilné zariadenia, počítače a iné súčasné formy požiadaviek na digitálnu prístupnosť.

Ďalšia zásada prístupnosti, ktorá je stále veľmi nová, neustále a rýchlo sa rozvíja, veľmi úzko súvisí s usmerneniami WCAG a na aktuálnych webových stránkach sa široko využíva, je WAI-ARIA (Iniciatíva webovej prístupnosti – Aplikácie prístupného interaktívneho internetu). WAI je pracovná podskupina konzorcia W3C, ktorá sa zaoberá skúmaním otázok prístupnosti a normovaním požiadaviek a opatrení. Cieľom je tieto otázky vyriešiť, a to od úplných začiatkov fungovania usmernení WCAG. Aj napriek tomu, že iniciatíva WAI-ARIA je stále v procese vytvárania, verzia 1.0 špecifikácie už bola schválená pre použitie bežnej verejnosti a mnoho webových prehliadačov a asistenčných technológií ju už rozoznáva a uplatňuje.

Touto zásadou sa zavádza pomerne rozsiahly súbor osobitných charakteristík prístupnosti uvedený vyššie, ktorý by vývojári mali využívať, zvlášť v rámci webového obsahu a iných dôležitých oblastí s cieľom poskytnúť pokročilejšie informácie o neštandardných ovládacích prvkoch (napríklad grafických tlačidlách, ovládacích prvkoch (widgets), animáciách, menu, mriežkach alebo takzvaných modálnych oknách), ktoré nie je inak možné sémanticky vyjadriť pomocou bežného jazyka HTML alebo JavaScript.

Tak ako pri správnej sémantike jazyka HTML a napriek znalostiam o správnom uplatňovaní jednotlivých pravidiel usmernení WCAG, aj značkový jazyk ARIA musí byť používaný správne a poskytovať tak užitočné doplnkové informácie a nie prezentovať dobrý úmysel, ktorý v skutočnosti spôsobí v súvislosti s prístupnosťou problémy. Ak sú vlastnosti jazyka ARIA náležite uplatňované, poskytujú asistenčné technológie s bohatými informáciami o názve prvku, úlohe, stave a hodnote presne tak, ako keby sa štandardný prvok (napríklad tlačidlo) natívny v rámci operačného systému používal namiesto bežného neštandardného uplatňovania.

Ak ešte len začínate s myšlienkou vývoja inkluzívnej a prístupnej webovej stránky (statická webová prezentácia a nie veľmi komplexná a dynamická aplikácia alebo služba), aby ste sa vyhli zahlteniu normami, technickými detailmi a požiadavkami, odporúčame najskôr začať bez ARIA a pokúsiť sa implementovať čo najviac obsahu a čo najviac ovládacích prvkov a konvencií rozhrania najskôr bez nej, s použitím iba natívnych webových technológií, ako sú HTML, CSS, PHP, MySQL, SVG alebo JavaScript.

4.4.4 Odkazy na ďalšie zdroje

4.5 Prístupnosť v praxi

4.5.1 Vnímateľné informácie

Správne štruktúrovaná textová informácia je forma vnímania digitálnych informácií, ktorú nevidiaci používateľ čítača obrazovky uprednostňuje a ktorej rozumie, zatiaľ čo slabozraký používateľ zväčšovača obrazovky môže relatívne jednoducho upraviť veľkosť, písmo a pozadie tak, aby informáciám porozumel ľahšie a pohodlnejšie bez toho, že sa zmení ich význam alebo účel.

4.5.1.1 Textové alternatívy - obrázky a grafy

Je bežnou praxou, že dokumenty aj aplikácie zobrazujú grafiku, ako aj jej textové alternatívy, a je na používateľovi, aby si vybral, ktoré informácie uprednostňuje. Spomenúť môžme nasledujúce grafické prvky:

Jednoduchý grafický symbol: Jeho vhodnou grafickou alternatívou je textový popis, z ktorého vyplýva jeho význam – napr. „Ďalší mesiac“ v aplikácii kalendára alebo „ďalšia stránka“ pri stránkovaní webu atď. Text nemá opisovať vzhľad samotnej grafiky – napr. „šípka smerujúca doprava“.
Fotografia: Dá sa popísať aj textom, je však dôležité zvážiť, čo sa fotografia snaží sprostredkovať a či nejde len o ilustračnú fotografiu, ktorá nie je dôležitá na pochopenie celkového významu prezentovaných informácií.
1. Ak sa na stránke hovorí o výcviku vodiacich psov, a v pozadí je použitá fotografia modrej oblohy bez toho, aby sa v texte čokoľvek hovorilo o oblohe, popis tejto fotografie môžeme úplne vynechať.
2. Ak odsek v texte popisuje individuálne osobnostné črty konkrétneho psa, ktorý je práve vo výcviku, a je k nemu pripojená fotografia, na ktorej je pes lapajúci po dychu od radosti s otvorenou tlamou, uveďte napr. nasledujúci popis: „Samec zlatého retrievera vzhliada v očakávaní a vzrušene dýcha s otvorenými ústami“.
Dekoratívna grafika: Symboly alebo fotografie, ktoré dopĺňajú vizuálny vnem, ale nie sú dôležité pre pochopenie významu, by mali mať vlastnosť alternatívneho textu prázdnu, aby čítače obrazovky nerozprávali zbytočne (pozri vyššie).
Grafy: Zložitejšie grafické tvary, ako sú grafy, by mali byť popísané v samostatnom texte alebo ešte lepšie prostredníctvom externe prepojenej tabuľky, pretože tabuľka je zvyčajne základom pre vytvorenie grafu a používateľ ju môže použiť podľa svojich potrieb.

Vo svojich nástrojoch na vytváranie obsahu buď hľadajte možnosť vložiť alternatívny (alt) text, menovku na prístupnosť alebo popisný text, alebo umiestnite odkaz na tabuľku do bezprostrednej blízkosti grafiky. Táto, aj keď je popísaná externe, by mala byť stále vybavená aspoň krátkym alternatívnym popisom a samozrejme samotná externá tabuľka musí byť správne štruktúrovaná a ako taká označená (pozri predchádzajúce kapitoly).

4.5.1.2 Multimédiá a titulky

Multimediálny obsah je prezentovaný buď ako zvuk, video alebo obe stopy sú synchronizované. Ak takýto obsah chcete sprístupniť, zvážte nasledovné:

Ak je konkrétna informácia poskytovaná len vo forme zvuku alebo videa, mala by mať aj vrstvu alternatívneho prístupu – titulky k zvukovej stope alebo zvukové popisy k videu. Titulky sú čoraz lacnejšie a rýchlejšie sa vytvárajú pomocou automatických generátorov, napr. pri online stretnutí pomocou aplikácie Zoom sú k dispozícii automatické titulky v reálnom čase v angličtine. Aj YouTube poskytuje automaticky generované titulky pre angličtinu, ak je daná funkcia aktivovaná, a tiež možnosť vložiť druhú zvukovú stopu na záznam audiokomentára (ľudský hlas, ktorý verbálne opisuje, čo sa deje na obrazovke synchrónne so scénami).
Ak je multimediálny obsah doplnený textovým obsahom, ktorý vysvetľuje jeho význam, alternatívna forma nie je potrebná. Napr. videonávod o tom, ako vytvoriť tabuľku v dokumente Google, ktorý je dovysvetlený aj hovorenými pokynmi počas videa.
Ak nie je možné poskytnúť alternatívne formy multimédií, ktoré sú zvyčajne náročnejšie na prípravu najmä pri živom vysielaní, uveďte kontaktné údaje v bezprostrednej blízkosti multimediálneho obsahu, kde môže používateľ s zdravotným postihnutím požiadať o doplňujúce informácie.

4.5.1.3 Odlíšenie dôležitých informácií od pozadia

Je žiadúce navrhnúť dokument, aplikačné rozhranie alebo multimediálny obsah tak, aby bol pre používateľa atraktívny. Táto príťažlivosť sa často dosahuje prostredníctvom doplnkových dizajnových prvkov, ktoré slúžia ako pozadie, ako napríklad farba pozadia. Toto pozadie nesmie byť v žiadnom prípade tak agresívne, aby ovplyňovalo význam dôležitej informácie. Vyberajte si preto také doplnkové nástroje, ktoré sú v súlade s pravidlami prístupnosti (frameworky alebo knižnice tretích strán), ktoré zbytočne nezaťažujú používateľa ale sú zároveň esteticky príťažlivé. Je potrebné zvážiť dve kľúčové oblasti:

Dostatočný kontrast medzi popredím (prezentovaná informácia, napr. text) a pozadím (farba alebo grafický obrázok atď.).
Pomer okamžitej hlasitosti hovorených dialógov k hudbe v pozadí alebo hluku v nahrávke.

Používanie natívnych technológií (HTML na webe, natívneho rozhrania API operačného systému (Windows) v aplikáciách a správnych štýlov a formátovanie textu v textových editoroch) by malo byť dostatočné v prípadoch, keď sa nepoužije externá knižnica alebo framework.

4.5.1.4 Čitateľnosť textu a responzívny obsah

Vo väčšine prípadov nie je možné zaručiť podmienky a veľkosť displeja alebo zariadenia, ktoré sa použije na prezeranie obsahu, a či bude používateľ potrebovať zväčšiť určité objekty (najmä text) alebo nie. Opatrenia, ktoré možno v tejto oblasti použiť, majú zabezpečiť možnosť prispôsobiť obsahu a efektívne využitie zobrazovanej oblasti (dostupná časť obrazovky), aj keď sú určité časti obsahu zväčšené.

Textový obsah má byť vykreslený v súlade s typografickými konvenciami, so správnym využitím príslušných funkcií editorov obsahu. Typografia do značnej miery závisí od použitého jazyka, no vo väčšine prípadov by malo postačovať použitie správnej interpunkcie, odsekov a najmä štýlov textu. Používanie štýlov textu zabezpečuje, že nadpis alebo zoznam nie sú ako také označené len vizuálne, ale ak sa použije správny štýl nadpisu alebo zoznamu, tieto informácie sú dostupné aj pre čítače obrazovky a iné asistenčné technológie, čo znamená, že čítač obrazovky bude informovať že daný text je nadpisom alebo zoznamom. To zabezpečí prístupnosť, použiteľnosť, čitateľnosť, zrozumiteľnosť a jednoduchosť používania na viacerých úrovniach – nielen typograficky alebo z hľadiska odozvy obsahu, ale aj štrukturálne, čo umožňuje efektívnejšiu navigáciu používateľov čítača obrazovky alebo iných asistenčnchc technológií(pozri predchádzajúce kapitoly).
Aspoň v predvolenom rozložení dokumentu alebo aplikácie by ste mali používať relatívne merné jednotky (napr. %). Na webe sa to dosahuje pomocou CSS (kaskádového štýlu – pozri vyššie). Napr. v textovom procesore, ako je Microsoft Word alebo Google Docs, nastavenie môžme použiť buď na celú definíciu štýlu aktuálneho odseku v príslušnom dialógovom okne, alebo lokálne na časť textu pri zmene veľkosti písma.
Mali by ste použiť štandardné spôsoby centrovania objektov a zarovnania textu s rovnakými technikami, aké sú vysvetlené vyššie.
V ideálnom prípade by ste sa mali oboznámiť s funkciami vášho editora alebo vývojového prostredia, ktoré umožňujú škálovateľnosť obsahu. Škálovaný obsah sa dokáže lepšie prispôsobiť ploche výrezu, napr. počet stĺpcov. To sa nazýva responzívny dizajn, ktorý sa používa najmä na webe.

4.5.2 Štruktúrované informácie

4.5.2.1 Landmarky, nadpisy a zoznamy

Používateľ, ktorý nedokáže vnímať rozloženie dokumentu alebo rozhranie aplikácie, potrebuje orientačné body, ktorých cieľ možno určiť z ich typu, označenia alebo iných vlastností. Asistenčné technológie, ako sú čítače obrazovky, môžu používateľovi poskytnúť prvky, ktoré sú takýmto spôsobom označené, kvôli jednoduchšej navigácii. Je nevyhnutné vytvoriť kvalitnú štruktúru, pretože to tiež zvyšuje vnímateľnosť prezentovaných informácií. Aby ste potrebnú štruktúru dosiahli v editoroch a vývojových nástrojoch, hľadajte funkcie, ktoré umožňujú vkladať objekty so špecificky určenou sémantikou (nadpisy, zoznamy, navigačné panely atď.). Pri vytváraní dokumentov pomáha aj používanie preddefinovaných štýlov, ktoré obsahujú informácie o použitej úrovni nadpisu alebo typu odrážky zoznamu. Nenechajte sa odradiť, ak predvolený vzhľad štýlov a vložených objektov nespĺňa vaše očakávania. Je zvyčajne veľmi jednoduché upraviť štýly tak, aby sa vytvorila kvalitná štruktúra dokumentu, ktorá vyzerá prijateľne aj vizuálne.

4.5.2.2 Role, stavy a vlastnosti

Správanie ovládacích prvkov aplikácie a vlastnosti prvkov dokumentu sú často vizuálne jasné, napríklad tlačidlo prvku ponuky s okrajom a so šípkou, ktorá označuje možnosť rozbalenia podponuky. Takéto vlastnosti však nie sú prístupné pre všetkých užívateľov, preto je potrebné využiť sadu vlastností, ktoré budú odrážať to, čo na sémantickej úrovni prezrádza vzhľad prvku. Používateľ asistenčnej technológie sa potom bude danými vlastnosťami riadiť. Môžu nastať dva hlavné scenáre:

Komponent je vložený do obsahu z galérie vzorov, ktoré ponúka editor alebo vývojové prostredie. Ak používate nástroj, ktorý zohľadňuje prístupnosť, stačí ho nakonfigurovať raz a potom už nie je potrebné ho ďalej upravovať. Napr. pri vkladaní tabuľky do dokumentu programu Word pomocou dialógového okna na „vloženie tabuľky“ môžeme definovať všetky vlastnosti, ktoré čítač obrazovky potrebuje na úspešné prečítanie tabuľky, ako je popis tabuľky (kontaktné údaje zamestnanca) a bunky hlavičky pre jednotlivé stĺpce (meno, priezvisko, telefón atď.). Ak chceme neskôr zmeniť vizuálny vzhľad tabuľky, môžme to urobiť cez rovnaké dialógové okno alebo dialógové okno štýlov, a nie napríklad vložením pár medzier do bunky, aby bola lepšie zarovnaná. Vloženie pár medzier by fungovalo na našom vlastnom displeji s našimi vlastnými nastaveniami písma atď., ale môže to úplne rozbiť celé zarovnanie, keď sa iní používatelia pokúsia zobraziť našu tabuľku s vlastnými nastaveniami.
Ak nevyhovuje žiadny z poskytnutých komponentov alebo publikačná platforma neponúka toľko možností (zvyčajne pokročilé webové ovládacie prvky, ako je vyššie spomínané tlačidlo ponuky), je potrebné najať expertného vývojára, ktorý implementuje vlastný prvok podľa nášho dizajnu, vrátane špecifikácií prístupnosti. Nemôžeme vynechať ani interakciu s klávesnicou. Napr. ak naša webová stránka používa vlastné tlačidlo na rozbalenie navigačnej ponuky s farebnou štýlovou animáciou, nestačí len naprogramovať tlačidlo s ikonou, ktorá sa mení po kliknutí na tlačidlo. Do vlastného ovládacieho prvku je potrebné pridať atribúty WAI-ARIA, ktoré vysvetlia, že ide o rozbaľovacie tlačidlo, ktoré je momentálne zbalené (dynamicky sa mení na rozbalené pri prvom kliknutí na tlačidlo a naopak) a s textovou menovkou „hlavná navigácia“.

4.5.2.3 Dátové tabuľky

Pochopenie tabuliek môže predstavovať veľkú výzvu pre mnohých používateľov so zrakovým postihnutím, pretože nemusia byť schopní vnímať dostatok informácií o koreláciách medzi jednotlivými bunkami tabuľky, ak tieto neobsahujú všetky náležitosti prístupnosti. Aby používateľ mohol efektívne používať tabuľku, je potrebné zvážiť nasledujúce pravidlá:

Tabuľky sú určené pre na sebe závislé údaje, nie na usporiadanie obsahu do mriežky. Väčšina editorov ponúka na tento účel rôzne funkcie. Inými slovami, bez ohľadu na to, či píšete dokument programu Word alebo vytvárate webovú stránku, neumiestňujte obsah do tabuľky len preto, aby bol zarovnaný, ak ide napr. len o dva novinové články vedľa seba v dvoch stĺpcoch.
Mali by byť vytvorené správne hlavičky stĺpcov a v prípade zložitejších tabuliek by mali byť spojené aj s rozsahom súvisiacich hodnôt. Ak editor neumožňuje konkrétne priradenie hlavičiek, zvážte použitie menších tabuliek alebo prezentáciu informácií v inej forme. Pozrite si príklad tabuľky v kapitole o dôležitosti digitálnej prístupnosti.
Vyhnite sa vnáraniu tabuliek do seba a kombinovaniu viacerých hodnôt do jednej bunky, pretože to znižuje úroveň zrozumiteľnosti a orientácie v tabuľke.
Zoskupenia buniek by sa mali používať iba v odôvodnených prípadoch, ale nikdy nie z dôvodov vzhľadu.

Pre všetky príklady spomenuté vyššie ponúka väčšina editorov a vývojových prostredí štandardne vhodné funkcie, ktoré by sa mali využívať čo možno najviac (pozri vyššie).

4.5.2.4 Identifikácia jazyka

Väčšia časť úlohy porozumieť písanému obsahu je na samotnom používateľovi a neexistujú žiadne automatizované nástroje, ktoré by umožnili vyjadriť informácie vo forme, ktorá by zodpovedala jeho vzdelaniu, intelektu, spoločenskému postaveniu alebo životnej skúsenosti. Z tohto dôvodu by mala byť cieľová skupina vždy vopred určená a obsah prispôsobený jej príslušným potrebám. Existujú však prípady, keď je možné text doplniť o samovysvetľujúce prvky. Základom je špecifikácia jazyka textu. Toto nastavenie ovplyvňuje správanie hlasových syntetizátorov a iných aplikácií na získavanie textu, ako sú napr. vyhľadávacie nástroje. Ak vytvárame učebnicu taliančiny pre anglicky hovoriacich, je zrejmé, že väčšina obsahu bude napísaná v angličtine, aspoň v prvých lekciách. Ak je to možné, text v angličtine a taliančine by mal byť takto označený aj v kóde web/aplikácie. Na webe sa to dosiahne pomocou atribútu lang v príslušnom odseku, nadpise, položke zoznamu, bunke tabuľky alebo inej časti textu. Zoberme si napríklad tabuľku slovnej zásoby s talianskymi slovami vľavo a anglickými slovami vpravo. V tejto tabuľke je napr. nasledujúci riadok:

La donna

a woman

V tomto prípade by mal mať ľavý stĺpec atribút „lang=it“ a pravý stĺpec by mal mať atribút „lang=en“. Tým sa zabezpečí, že čítač obrazovky, ak ho používateľ správne nakonfiguruje, bude môcť čítať talianske slovo talianskym hlasom a anglické slovo anglickým hlasom.

4.5.3 Interaktívny obsah a formuláre

4.5.3.1 Identifikácia zamerania

Hoci je najbežnejším nástrojom interakcie myš alebo dotyková obrazovka, ani jedna z týchto možností nie je ideálnou platformou pre prístupnú interakciu, keďže obe ponúkajú viacero možností dosiahnutia daného prvku. Používateľ, ktorý má problémy s orientáciou v rozhraní, však potrebuje jasné pravidlá a v podstate sekvenčný proces navigácie k prvku. Práve to ponúka interakcia s klávesnicou. Tu vstupuje do hry zameranie pomocou klávesnice, čo znamená zvýraznenie aktuálneho komponentu, ktorý prijíma klávesové príkazy, napr. možnosť stlačiť zamerané tlačidlo. V najjednoduchšom prípade používateľ prechádza z komponentu na komponent (takzvané tab poradie), kým sa nepresunie na požadovaný prvok. Vzhľadom na dôležitosť zamerania pomocou klávesnice nie je vhodné znižovať jeho viditeľnosť alebo ho akýmkoľvek spôsobom ho rušiť.

4.5.3.2 Navigácia prostredníctvom klávesnice

Navigácia prostredníctvom klávesnicu má dve úrovne – zameranie daného prvku a následná interakcia s ním. Aj keď asistenčné technológie ponúkajú sofistikované metódy navigácie zamerania, v podstate stačí vedieť, že sa dá navigovať v sekvenčnom poradí – prvok po prvku. Je tiež užitočné vedieť, že pri zobrazovaní alebo skrývaní obsahu, ktorý očakáva interakciu s používateľom, by sa malo zameranie presunúť do danej oblasti alebo mimo nej (t. j. napr. späť do okna hlavnej úrovne po zrušení kontextového okna alebo modálneho okna). Napr. aplikácia internetového bankovníctva sa môže používateľa spýtať, či je stále aktívny, ak do 5 minút nestlačil žiadne tlačidlo alebo nepohol myšou, pričom povie, že ak toto dialógové okno nezruší, používateľ bude do minúty odhlásený. Pri zatváraní dialógového okna kliknutím na tlačidlo OK je dôležité presunúť zameranie späť tam, kde bolo pred zobrazením tohto dialógového okna. V našom prípade povedzme, že používateľ prestal pracovať na tlačidle na dokončenie transakcie, keď naposledy stlačil kláves a objavilo sa dialógové okno s potvrdením aktivity.

Keď už má používateľ zameraný požadovaný prvok a pozná jeho typ, stav a označenie (napr. informácia o editačnom poli a texte, ktorý je v ňom zadaný), vystačí si so základnou sadou kláves, ktoré sa používajú na ovládanie prvku:

Medzerník - stlačenie tlačidla, prepnutie stavu tlačidla prepínača atď.
Klávesy so šípkami - výber položky v mriežke alebo zozname, pohyb kurzora v textovom poli atď.

Uvedené klávesové skratky stoja za zváženie pri vytváraní vlastnej implementácie prvku, akým je napríklad prístupná mriežka kalendára.

4.5.3.3 Menovky ovládačov

Niektoré prvky sú štandardne označené (štandardné tlačidlá s textovými menovkami), zatiaľ čo iné je potrebné doplniť alternatívnym textom alebo menovkami prístupnosti (grafické tlačidlá). Ostatné prvky, väčšinou formulárové polia (napr. textové polia), majú svoju menovku oddelenú od samotného ovládacieho prvku, ktory sa nachádza v jej bezprostrednej blízkosti. Aj keď je vzťah medzi ovládacím prvkom a jeho menovkou zrejmý z rozloženia rozhrania, programové previazanie musí byť určené explicitne, na priradenie príslušných vlastností prístupnosti môžeme použiť vlastnosti vývojového prostredia. Pri zameraní ovládacieho prvku potom používatelia asistenčných technológií (napríklad čítača obrazovky) získajú nielen informáciu o tom, ktorý prvok je zameraný, ale aj jeho menovku. Napr. vo formulári žiadosti o zamestnanie sú polia pre krstné meno, priezvisko atď. Polia sú zarovnané napravo a naľavo od nich sú príslušné riadky textu „meno“, „priezvisko“ atď. Ak však nie je prítomný prvok HTML (na webe), ktorý prepája menovku so skutočným vstupným poľom, čítač obrazovky po stlačení tabulátora po presune z jedného vstupného textové poľa na ďalšie povie iba „pole úprav, pole úprav, pole úprav“. Ak je menovka previazaná so vstupným textovým poľom, čítač bude hovoriť „Krstné meno: pole úprav, priezvisko: pole úprav“ atď., čo je požadované správanie.

4.5.3.4 Ovládacie prvky odkazov a formulárov - štandardné a vlastné

Už tu bolo spomenuté, že štandardné prvky používateľského rozhrania už majú príslušné vlastnosti nakonfigurované. Tieto špecifikujú typ prvku, ako odvodiť jeho menovku a ako prezentovať jeho stav alebo hodnotu používateľovi – napríklad „začiarkávacie políčko začiarknuté súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov“.

Poslednou zásadnou požiadavkou je označenie zamerateľnosti prvku, t. j. že ho možno zamerať. Štandardné prvky už toto označenie obsahujú. Keď sa rozhodnete postaviť prvok na mieru, mal by spĺňať všetky vyššie uvedené aspekty vrátane zamerateľnosti. Vývojár vlastných prvkov alebo widgetov sa tiež musí postarať o spracovanie možných stavov, ktoré sa vyskytnú. Ako príklad použijeme mriežku kalendára:

Používateľ klikne ľavým tlačidlom myši = daný deň je vybraný a potvrdený.
Používateľ stlačí kláves šípky = výber sa posunie v danom smere - horizontálne po dňoch, vertikálne po týždňoch, čo je indikované nielen zmenou farby, ale aj príslušným atribútom (aria-current).
Používateľ stlačí kláves enter = potvrdí sa aktuálne zvolený deň.

4.5.3.5 Odosielanie formulárov a oprava chýb

Pri navrhovaní formulára by nielen mali mať všetky prvky správne priradené menovky, ale aj proces vypĺňania formulára by mal byť logický a intuitívny. Ak sa užívateľ pomýli napr. nevyplní v príslušnom poli e-mailovú adresu v požadovanom formáte, mal by byť upozornený na chybu a mala by mu byť daná možnosť chybu ihneď opraviť bez toho, aby to malo vplyv na ostatné údaje, ktoré sú už správne vyplnené.

Nástroje na vývoj formulárov poskytujú možnosti, ako sa vysporiadať s chybami pri vstupe používateľov a je len na vás, aby ste zvážili, či je spôsob informovania o chybe a spôsob jej opravy vhodný. Niektoré situácie môžu vyžadovať profesionálny zásah vývojárov. V takýchto prípadoch by sa mali dodržiavať tieto pravidlá:

Ak sa má chybové hlásenie zobraziť v bezprostrednej blízkosti vypĺňaného poľa, tak pole musí mať označenie nesprávneho vyplneného príslušného atribútu (ária-invalid na webe), a to nielen vizuálne - napr. s farbou ale aj textovo.
Chybové hlásenie môže byť umiestnené pred samotným formulárom, avšak musí byť špecifikované, ktorého poľa sa týka. V tomto prípade platí aj požiadavka správneho označenia poľa obsahujúceho chybu (vlastnosť aria-describedby na webe).
Ak sa formulár po odoslaní overuje (skontroluje sa, či je vyplnený správne), najlepšie je presunúť zameranie priamo do prvého poľa, ktoré obsahuje chybu. Napr. po kliknutí na tlačidlo Odoslať sa stránka znova načíta a čítač obrazovky ju s najväčšou pravdepodobnosťou začne čítať od začiatku. Ak boli polia pre meno, priezvisko, telefón a adresu vyplnené správne a chyba je iba v poli e-mail, presun zamerania priamo do tohto poľa ušetrí používateľovi veľa času, ktorý by inak strávil zisťovaním, prečo sa formulár nepodarilo odoslať a kde je chyba.
Ak sa formulár overuje počas vypĺňania (ešte pred odoslaním), chybové hlásenie by malo byť označené takým spôsobom, aby o tom bol používateľ okamžite informovaný. Aby to bolo splnené, boli definované špecifické vlastnosti prístupnosti, ktoré sú monitorované asistenčnými technológiami. Na základe predchádzajúcich príkladov techník využívajúcich atribúty aria-invalid a aria-describedby, ak sú tieto správne implementované, malo by stačiť presunúť zameranie priamo späť do nesprávne vyplneného poľa, ak sa používateľ pokúsi prejsť na ďalšie pole (napr. pomocou tabulátora).

4.5.4 Odkazy na ďalšie zdroje

4.6 Hodnotenie prístupnosti webu a dokumentov

Rôzne druhy nástrojov, ako robiť hodnotenie, automatické, asistované, manuálne testy…

Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako pristupovať k procesu testovania toho, do akej miery je váš web alebo dokument prístupný, respektíve akým cieľovým skupinám a za akých okolností je prístupný, pretože ako sme stručne spomenuli v predchádzajúcich kapitolách (najmä tá o pravidlách prístupnosti webového obsahu), skutočnú 100 % prístupnosť nemožno nikdy v reálnom svete v kontexte webu dosiahnuť.

Ako sa vyvíja vaša webová lokalita a jej obsah, vrátane služieb, ktoré propaguje, alebo produktov, ktoré predáva, a ako sa menia požiadavky vašich zákazníkov alebo návštevníkov, menia sa aj základné webové technológie a štandardy, ktoré boli použité pri tvorbe webového sídla. Pripravuje sa pravidlá WCAG verzie 3, ktoré pomerne výrazne zmenia hodnotenie, na základe ktorého sa určí konečné hodnotenie prístupnosti webu. Prístupnosť by mala byť neustálym procesom, záväzkom a myslením, ktoré by sa v ideálnom prípade mali stať jednou zo základných hodnôt a princípov v rámci celého vášho vývojového tímu a nie iba jednorazovou prácou.

Každý zo spôsobov testovania prístupnosti opísaných nižšie je platný a používaný, má svoje klady a zápory, ale len málo z nich je spoľahlivým riešením pokrývajúcim všetky možné prípady použitia a scenáre, na ktoré sa možno spoľahnúť samostatne, bez toho, aby boli v kombinácii s ostatnými.

4.6.1 Testovanie prístupnosti s automatickými nástrojmi

Existuje niekoľko automatizovaných nástrojov, ktoré sa pokúšajú pomôcť odstrániť niektoré z najbežnejších a zvyčajne najjednoduchšie riešiteľných problémov s prístupnosťou, ktoré sa vyskytujú na webe, ako napríklad WebAIM WAVE, Deque Systems axe alebo Google Lighthouse. WebAIM aj Deque Systems sú celosvetovo dôveryhodné expertné poradenské spoločnosti v oblasti prístupnosti, ktoré poskytujú nielen priame klientske služby, ale aj užitočné články o vývoji v oblasti prístupnosti webu a prieskumy o neustále sa meniacich trendoch medzi používateľmi a vývojármi. Spoločnosť Google, ktorá je jednou z najvýznamnejších svetových technologických značiek, za posledných niekoľko rokov preukázala trvalý a stále rastúci záväzok k funkčnej prístupnosti.

Tieto nástroje sa dajú bezpečne používať v praktickom kontexte, pretože existujú a aktívne sa vyvíjajú už niekoľko rokov a poskytujú odkazy na ďalšie informácie o princípe a charakteristikách každého problému, ktorý sa objaví na vašich webových stránkach. Z praktických skúseností sa medzi týmito nástrojmi najviac odporúča WAVE, pretože beží plne automaticky bez potreby inštalácie rozšírenia do webového prehliadača (na stránke nástroja len zadáte adresu svojho webu), okrem toho bol okrem angličtiny preložený do viacerých jazykov, a predovšetkým sa snaží formulovať každý problém, ktorý nájde, ako varovanie, ktoré stojí za zváženie, a nie ako dogmatické, prísne pravidlo bez výnimiek.

Tento prístup je dôležitý najmä pri praktickej prístupnosti, pretože napr. obrázok bez atribútu alt (alternatívny text) nemusí byť vždy skutočný problém. Dekoratívna grafika, ako bolo vysvetlené vyššie, je v skutočnosti pre používateľov čítačky obrazovky prístupnejšia, ak im zostane prázdny atribút alt. Keďže dekoratívne obrázky neposkytujú žiadne ďalšie zmysluplné informácie k obsahu stránky, ponechanie prázdneho atribútu alt inštruuje čítač obrazovky, aby s nimi zaobchádzal ako s dekoratívnymi obrázkami, t. j. vôbec sa ich nesnažil popísať. Úplné vynechanie atribútu alt sa neodporúča, pretože čítač obrazovky by sa v tomto prípade pokúsil automaticky odvodiť popis takéhoto obrázka. Zvyčajne by namiesto popisu len prečítal názov súboru skutočného obrázka, čo nemusí byť vôbec užitočné a zmysluplné.

WAVE poukáže na to, že chýbajúci atribút alt popíše ako skutočný problém s prístupnosťou, ale na druhej strane vám dáva vedieť, že možno budete chcieť upraviť popisy obrázkov, ak je pri nich prázdny atribút alt. To môže pomôcť vývojárom s určitými skúsenosťami z minulosti pripomenúť si veci, ktoré jednoducho zabudli riešiť, ale vyhnete sa tým zahlcovaniu nepotrebnými upozorneniami na nesprávnych miestach alebo vytváraniu falošných poplachov, čím trpí mnoho iných automatizovaných nástrojov na testovanie prístupnosti.

Pri testovaní problémov s prístupnosťou pomocou automatizovaných nástrojov je potrebná opatrnosť, znalosti a zdravý rozum. Môžu byť skvelou pomôckou, podobne ako zyvšujú nástroje počítačom podporovaného prekladu (CAT) produktivitu, ale nemožno sa na ne spoliehať, že vytvoria vysokokvalitný použiteľný preklad dokumentu na prvý pokus bez akéhokoľvek zásahu používateľa, ale nikto by si nemal myslieť, že na vyriešenie problémov s prístupnosťou stačí spustiť audit prístupnosti vašej webovej stránky prostredníctvom automatického nástroja. Len asi 20 % všetkých problémov s prístupnosťou, ktoré sa vyskytnú v reálnom svete, možno spoľahlivo nájsť pomocou týchto nástrojov.

Dôkladná optimalizácia vášho webu pomocou spoľahlivo merateľných metrík a pomocou responzívneho dizajnu, SEO, UX a ďalších osvedčených postupov a štandardov, ako je byť v zhode s WCAG, je vždy lepším riešením ako slepé spoliehanie sa na výstupy z automatizovaného nástroja, aj keď je to samozrejme prístup, ktorý si vyžaduje oveľa viac práce a odhodlania. Z tohto dôvodu je tiež dôležité spomenúť, že niektoré validátory kódu môžu v skutočnosti odporovať prístupnosti. WAVE je možné použiť ako celkom efektívny HTML validátor, ktorý tiež do veľkej miery rešpektuje osvedčené postupy prístupnosti, ale mnoho ďalších automatických validátorov, nedokáže rozpoznať napr. atribúty WAI-ARIA ako správny a platný kód.

4.6.2 Asistované testovanie

4.6.2.1 Testovanie s pluginmi webového prehliadača a nástrojmi pre vývojárov

Axe a Lighthouse, spomenuté vyššie, sú skvelé poloautomatické nástroje na testovanie prístupnosti. Najväčšou výhodou takýchto nástrojov je, že vám môžu skutočne pomôcť aj počas vývoja a upozorniť vás na problémy s prístupnosťou v kóde hneď, ako sa vyskytnú, a nie až po spustení webového sídla, rovnako ako môže byť spustená kontrola prístupnosti od Microsoftu v Office alebo Microsoft 365 na pozadí a automaticky vyhľadávať problémy s prístupnosťou vo vašom dokumente, počas toho, ako na ňom pracujete. Tieto nástroje musia byť do vášho webového prehliadača nainštalované ako rozšírenia a je potrebné sa s nimi naučiť pracovať, aby ste si osvojili zručnosť používať tieto nástroje efektívne a takým spôsobom, aby boli skutočne užitočné. Rovnako ako pri každom nástroji, ktorý poskytuje určitý stupeň automatizácie, musíte byť opatrní, aby ste sa vyhli falošným pozitívnym výsledkom (pozri vyššie). Axe dokonca poskytuje platenú verziu Pro, pri ktorej jej vývojári tvrdia, že dokáže vyriešiť viac problémov a dokonca vykonať audit celého vášho webu v plnom rozsahu.

Ďalšími skutočne užitočnými nástrojmi, ktoré môžu pomôcť pri testovaní prístupnosti, sú nástroje pre vývojárov webu, ktoré sú natívne zabudované do každého zo známych webových prehliadačov. Nepodceňujte ich. Používanie konzoly pre vývojárov webu alebo skúmanie individuálnych objektov, tak ako sa objavujú v DOM (document object model), môže byť veľmi užitočné pri objavovaní niektorých zložitejších problémov, pretože DOM je to, čo používajú čítače obrazovky ako primárny prostriedok na preskúmanie a vykreslenie webovej stránky svojim používateľom, čo znamená, že ak objavíte a opravíte chybu, nekonzistentnosť alebo zlú implementáciu v DOM, ako napríklad dynamické pridávanie, odstraňovanie a premiestňovanie prvkov za behu pomocou JavaScriptu, pomôže to zároveň zlepšiť prístupnosť daného webu.

Nakoniec existuje niekoľko veľmi užitočných pluginov prehliadača, ktoré je možné nainštalovať okrem spomenutých nástrojov, a opäť, ak sa používajú správne, s ich zamýšľaným účelom, môžu byť nápomocné vo vašom testovacom procese. Patria medzi ne najmä Color Contrast Analyzer, headersMap, Landmark Navigation prostredníctvom klávesnice alebo vyskakovacieho okna, NerdeFocus alebo rozšírenie Web Developer Toolbar pre Google Chrome. Ekvivalenty existujú aj pre iné prehliadače, najmä Mozilla Firefox.

Color Contrast Analyzer dokáže zmerať všetky farebné kombinácie na vašom webe naraz, tak aby bol dostatočný kontrast, čím sa eliminuje potreba manuálneho vyhodnocovania každej jednej kombinácie.

HeadingsMap generuje prehľad všetkých nadpisov na stránke, čo vám umožňuje skontrolovať, či sú v správnej hierarchii a konzistentné. Toto je obzvlášť dôležité, pretože väčšina používateľov čítačov obrazovky stále používa nadpisy ako prvý, najintuitívnejší a najspoľahlivejší mechanizmus rýchlej a efektívnej navigácie. Navigácia pomocou landmarkov robí to isté pre takzvané landmarky, čo je ďalší vynikajúci a užitočný navigačný mechanizmus pre používateľov čítačov obrazovky. Za normálnych okolností nemajú vidiaci používatelia klávesnice alebo myši ekvivalentný mechanizmus na testovanie, pokiaľ nie je spustený čítač obrazovky.

Indikátor zamerania generuje ohraničenie okolo zamerania pri pohybe po stránke, čo je ďalšia funkcia užitočná pre slabozrakých používateľov, ktorú možno zapnúť vo väčšine čítačov obrazovky. Pomáha to otestovať dostatočnú viditeľnosť zamerania na vašom webe.

Web Developer Toolbar je komplexné rozšírenie, ktoré poskytuje mnoho užitočných nástrojov pre vývojárov webu vo všeobecnosti, ale samozrejme ho možno použiť aj na testovanie prístupnosti.

Opäť platí, že tieto nástroje, aj keď môžu byť používané v kombinácii, dokážu odhaliť len relatívne malé percento skutočných prekážok prístupnosti, s ktorými sa môžu používatelia stretnúť pri používaní vašej webovej stránky. Na žiadny z nich sa nemožno spoliehať ako na jediný prostriedok testovania prístupnosti. Môžu však byť celkom spoľahlivé, ak hodnotíte len súlad svojho webu s pravidlami WCAG.

4.6.2.2 Testovanie s čítačom obrazovky

Aj keď je to ďalší prístup k testovaniu, ktorý nie je spoľahlivý a sám osebe 100% spoľahlivý, vzdelaný vývojár môže stále predísť mnohým problémom s prístupnosťou jednoduchým testovaním svojej webovej stránky pomocou JAWS alebo NVDA, čo sú dva najpoužívanejšie čítače obrazovky pre Windows. Ak je webové sídlo prístupné pomocou týchto nástrojov, pre používatelia iných čítačov obrazovky na iných platformách (vrátane mobilných zariadení) by malo byť dané sídlo tiež prístupné.

Tento prístup môže pomôcť odstrániť nielen problémy špecifické pre čítače obrazovky, ale aj problémy s prístupnosťou prostredníctvom klávesnice vo všeobecnosti, čo opäť zabezpečuje súlad s mnohými kritériami WCAG. Na to, aby bolo takéto testovanie vôbec spoľahlivé, je však nevyhnutná aspoň základná znalosť princípov, na ktorých čítače obrazovky fungujú. Nemôžete očakávať, že jednoducho nainštalujete a spustíte napr. NVDA, načítate svoju webovú stránku, niekoľkokrát stlačíte kláves tabulátor a okamžite zistíte, či je vaša webová stránka prístupná pomocou čítača obrazovky alebo nie. Odporúčaná je kombinácia výsledkov z testovania s čítačom obrazovky s inými automatizovanými testovacími nástrojmi, a najmä používateľským testovaním.

4.6.3 Manuálne testovanie

4.6.3.1 Testovanie s reálnymi používateľmi

Predpokladáme, že väčšina z nás súhlasí s tým, že súlad s normami a legislatívou je jedna vec, ale skutočná, funkčná prístupnosť, použiteľnosť a pekný responzívny dizajn pre reálnych koncových používateľov môže byť úplne iná záležitosť. Zatiaľ čo automatizované nástroje môžu viac-menej uspokojivo pomôcť s tým prvým, zapojenie skutočných používateľov so zdravotným postihnutím alebo špeciálnymi požiadavkami (inými slovami skutočných ľudí, pre ktorých bola webová stránka alebo aplikácia sprístupňovaná) v tomto procese výrazne pomôže prístupnosti pre koncových používateľov.

Obrovskou pridanou výhodou zahrnutia reálnych používateľov do testovania je, že sme svedkami toho, ako pracuje skutočný používateľ s asistenčnou technológou a ako dosahuje svoje ciele na webe, čo môže poskytnúť viac lepšie chápanie, prečo je potrebné pri vývoji webovej stránky či aplikácie zabezpečiť ich prístupnosť, než čítanie desiatok teoretických kníh a článkov bez akéhokoľvek praktického kontextu.

Musíte si však uvedomiť, že ani skutoční používatelia, bez ohľadu na to, ako dobre ovládajú príslušný čítač alebo zväčšovač obrazovky, nedokážu spoľahlivo zachytiť 100 % potenciálnych problémov s prístupnosťou, a aj keby mohli, nie vždy dokážu navrhnúť najefektívnejšie riešenie na ich nápravu, pokiaľ nie sú skutočnými konzultantmi a odborníkmi v oblasti prístupnosti. Postihnutie a potreba používať samotnú asistenčnú technológiu nerobí z používateľa automaticky odborníka v danej oblasti. Pre mnohých používateľov je používanie mnohých webových stránok, aplikácií a dokumentov skutočným problémom a nie od všetkých by sa malo vyžadovať alebo očakávať, že budú technicky zdatní len preto, že používajú čítač alebo zväčšovač obrazovky. Aby sme tento problém popísali jasnejšie, ak pacient podstúpi operáciu slepého čreva, ešte to z neho nerobí kvalifikovaného chirurga.

Napríklad používatelia zvyčajne vedia, čo potrebujú alebo čo nefunguje, ale nemusia vždy vedieť, ako to opraviť, alebo dokonca môžu očakávať, že na základe riadne implementovaných pravidiel prístupnosti bude schopná webová stránka napr. automaticky čítať chybu po odoslaní formulára na webe.

4.6.3.2 Najímanie profesionálov na napísanie auditu prístupnosti

Toto riešenie môže byť veľmi lákavé, pretože väčšinu únavnej a opakujúcej sa testovacej práce môžete efektívne outsourcovať, hoci aj táto stratégia má svoje nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť pred jej výberom (pozri nasledujúcu časť).

Správny audit prístupnosti by mal vždy zahŕňať:

Mená auditorov a ich krátke životopisy vysvetľujúce ich kvalifikáciu vykonávať takýto audit.
Kontaktné údaje zodpovednej osoby, na ktorú sa môžete obrátiť v prípade akýchkoľvek ďalších otázok.
Všetky kombinácie operačného systému, webového prehliadača a čítača či zväčšovača obrazovky, pomocou ktorých bola webová lokalita kontrolovaná; testovanie v niekoľkých rôznych prostrediach je dôležité, pretože webová lokalita môže s niektorými konfiguráciami fungovať dobre, ale s inými menej.
Presné znenie požiadaviek a podmienok auditu, za ktorých sa na ňom obe strany dohodli, aby sa vyjasnili prípadné komunikačné problémy alebo nedorozumenia.
- To zahŕňa aj používateľské scenáre, ktoré boli testované, ak nejaké boli poskytnuté; ich uvedenie vo vašej špecifikácii auditu je odporúčané; najmä v prípadoch komplexnej aplikácie, ako je internet banking alebo knižničný katalóg a rezervačný systém, sa musíte ubezpečiť, že používateľ asistenčných technológií môže skutočne vykonávať všetky dôležité úlohy, ktoré očakávate od všetkých návštevníkov vašej webovej stránky.
Všetky presné stránky, kroky a časti (ako je odoslanie kontaktného formulára, ktorý môže mať niekoľko krokov na jednej stránke) vášho webu, ktoré boli skontrolované.
Podrobné popisy všetkých problémov s prístupnosťou a prekážok, ktoré boli objavené.,
- Vrátane praktických aj technických krokov na ich opravu.
Stručné (približne jednu štandardizovanú stránku) zhrnutie, ktoré popisuje hlavné hlavné oblasti vášho webu, ktoré majú problémy menej technickým a stručnejším a zrozumiteľnejším spôsobom, napr. pre váš manažment.
A uznanie všetkých aspektov, ktoré sú už primerane prístupné tak, ako sú, alebo dokonca mimoriadne dobre implementované z hľadiska prístupnosti, vrátane základov, ako je jedinečný názov pre každú stránku, správna sémantická štruktúra (nadpisy, odkazy, zoznamy...) atď.

4.6.3.3 Dlhodobá spolupráca s konzultantmi pre prístupnosť

Jedinou väčšou a možno dosť podstatnou nevýhodou používania auditov prístupnosti ako takých je, že tak ako implementácia prístupnosti by mala byť sama osebe kontinuálnym procesom a mentalitou, tak by mala byť v maximálnej možnej miere zabezpečená aj spolupráca s externými subjektmi (po ich kontaktovaní). V praxi sa často stáva, že spoločnosť si objedná a dostane rozsiahly audit prístupnosti len preto, aby ho prečítala a umiestnila niekde hlboko v zásuvke stola, manažér si odškrtol položku kontrolného zoznamu s názvom Prístupnosť a naboli vykonané žiadne skutočné opravy prekážok prístupnosti zistených v audite. Niektoré konzultačné spoločnosti v oblasti prístupnosti v skutočnosti prevádzkujú celkom pekný biznis založený na tejto mentalite, najmä v USA a iných krajinách, kde sa súdne spory pre nedostatočnú prístupnosť stali bežnou praxou a prakticky neexistujú pozitívne zmeny v oblasti prístupnosti zamerané na skúsenosti koncových používateľov asistenčných technológií.

Ak máte k dispozícii audity prístupnosti, nezabudnite čo možno najrýchlejšie opraviť problémy, na ktoré audit poukazuje. Opätovné testovanie a ďalšie konzultácie s poskytovateľom auditu po implementácii počiatočnej dávky opráv sú skvelou príležitosťou, ako sa ubezpečiť, že máte vylepšenú prístupnosť aj v reálnom živote, nielen na papieri alebo v kontexte zákona, alebo že sa vám pri pokuse o nápravu už existujúcich problémov ste v skutočnosti nepodarilo zaviesť žiadne regresie prístupnosti alebo nové problémy, ktoré predtým neexistovali.

Z tohto dôvodu model kontinuálnej dlhodobej spolupráce s poradenskou spoločnosťou v praxi vychádza v záujme vašej spoločnosti najlepšie, ako aj vašich koncových používateľov vo väčšine prípadov najlepšie. Nezabudnite si najať spoločnosť, ktorá zamestnáva skutočných používateľov asistenčných technológií, ako aj vzdelaných a skúsených odborníkov na prístupnosť.

Ak vaša vybraná konzultačná spoločnosť môže vašim zamestnancom poskytnúť aj workshopy a školenia o osvedčených postupoch prístupnosti, je to samozrejme ešte lepšie. Nezabúdajte, že prístupnosť by mala v najlepšom možnom prípade znamenať príjemnejší a použitelnejší zážitok pre všetkých vašich koncových používateľov, nie len pekný self-promo materiál pre váš manažment, marketing či PR tím.

4.6.4 Opätovné testovanie po prepracovaní alebo v hlavnej fáze vývoja

Akýkoľvek redizajn, významná nová funkcionalita alebo vývojový míľnik je dobrou príležitosťou na opätovné otestovanie nielen z hľadiska funkčnosti, kompatibility alebo estetického hľadiska, ale aj z hľadiska prístupnosti. Ak sa ocitnete v takejto situácii, pamätajte na odporúčania uvedené v časti audit prístupnosti a dlhodobá spolupráca s konzultantmi.

4.6.5 Testovanie prístupnosti dokumentov

Na rozdiel od webu možno prístupnosť statických dokumentov (Word, Dokumenty Google, PDF atď.) zvyčajne otestovať pomerne jednoduchým a spoľahlivým spôsobom aj pomocou automatických nástrojov.

Vyššie uvedený nástroj Accessibility Checker v Microsoft Office / 365 zvyčajne dokáže z väčšej časti odviesť dostatočne dobrú prácu, pričom kontroluje problémy aj v pokročilejších štruktúrach, ako sú tabuľky alebo grafy. V najnovších verziách a najmä v angličtine môže tento nástroj dokonca za používania editora navrhovať strojovo generované popisy, ktoré možno použiť ako alternatívny text obrázkov, hoci ručne napísaný je vždy zmysluplnejší a užitočnejší ako automaticky generovaný. Ak chcete vytvoriť PDF tak, že vytvoríte dokument napr. Word a potom ho uložíte ako PDF, čo býva pre používateľov čítača obrazovky často veľmi problematický formát súboru, výsledky by mali byť okamžite veľmi dobre prístupné, ak aj v tomto prípade použijete kontrolu prístupnosti.

Pre komplexnejšie dokumenty ako sú napr. interaktívne dotazníky a formuláre vo Worde alebo PDF, dokumenty obsahujúce veľa zložitých tabuliek či grafov, alebo napr. právne dokumenty alebo výročné správy spoločností obsahujúce finančné údaje, aby sme zabezpečili čo najväčšia prístupnosť, najlepšie výsledky možno dosiahnuť aj testovaním so skutočnými používateľmi asistenčných technológií, najlepšie spolu s poradenskou spoločnosťou v oblasti prístupnosti.

4.6.6 Odkazy na ďalšie zdroje

4.7 Iné zdroje (elektronické knihy, online kurzy…)

Existuje mnoho ďalších zdrojov, ktoré by sme mohli odporučiť na učenie sa vlastným tempom. Tu sú niektoré, ktoré vám môžu pomôcť začať s prístupnosťou.

4.7.1 Elektronické knihy

4.7.1.1 Heydon Pickering, Inkluzívne dizajnové vzory (Inclusive Design Patterns), a Inkluzívne komponenty (Inclusive Components)

Inkluzívne dizajnové vzory (Inclusive Design Patterns) sa zaoberá problémami s dizajnom spojenými s implementáciou mnohých prvkov, ako sú preskočené odkazy, štítky, tlačidlá atď., ktoré sú potrebné pre prístupnosť. Inkluzívne komponenty (Inclusive Components) pokračuje tam, kde Inclusive Design Patterns skončili, so zameraním na presné pokyny, ako vziať lego, ktoré ste sa naučili používať v prvej knihe, a postaviť z nich palác.

4.7.1.2 Laura Kalbag, Prístupnosť pre každého (Accessibility for Everyone)

Web urobíte inkluzívnejší pre každého a kdekoľvek, keď ho tvoríte s ohľadom na prístupnosť. Nechajte Lauru Kalbagovú, aby vás previedla krajinou prístupnosti: pochopte problémy so zdravotným postihnutím a poruchami; budete mať prehľad o dôležitých zákonoch a usmerneniach; naučíte sa plánovať, hodnotiť a testovať prístupný dizajn. Využijete nástroje a techniky ako jasné copywriting, dobre štruktúrované IA, zmysluplné HTML a premyslený dizajn, aby ste vytvorili solídny súbor osvedčených postupov. Či už ste v tejto oblasti nováčik alebo skúsený profesionál, určite vykročte na ceste k navrhovaniu s prístupnosťou.

4.7.2 Online kurzy

4.7.2.1 Úvod do webovej prístupnosti (W3C WAI)

V tomto kurze sa dozviete o medzinárodných štandardoch pre webovú prístupnosť z W3C – vrátane Web Content Accessibility Guidelines (WCAG) a WAI-ARIA pre Accessible Rich Internet Applications – a prvé kroky ako ich uplatňovať.

Kurz pozostáva z 5 modulov pokrývajúcich nasledujúce témy:

Modul 1: Čo je prístupnosť webu
Modul 2: Ľudia a digitálne technológie
Modul 3: Prípadové štúdie a výhody
Modul 4: Princípy, normy a kontroly
Modul 5: Začíname s prístupnosťou

4.7.2.2 Základy prístupnosti (Microsoft)

Technológia môže ľuďom umožniť dosiahnuť viac, posilniť možnosti vzdelávania a spríjemniť pracovisko a urobiť ho inkluzívnejším pre ľudí so zdravotným postihnutím. Keďže je na svete viac ako 1 miliarda ľudí so zdravotným postihnutím, spoločnosť Microsoft verí, že prístupnosť a začlenenie sú nevyhnutné na splnenie nášho poslania umožniť každému človeku a každej organizácii na planéte dosiahnuť viac. Po dokončení každého modulu nezabudnite zdieľať svoje ocenenia na sociálnych sieťach!

Moduly v tomto vzdelávaní:

Úvod do problematiky zdravotného postihnutia a prístupnosti
Funkcie a nástroje Microsoft Accessibility
Vytváranie prístupného obsahu s Microsoft 365
Digitálna prístupnosť

4.7.2.3 Úvod do prístupnosti a inkluzívneho dizajnu (University of Illinois at Urbana-Champaign)

Tento kurz predstavuje niektoré zo základných princípov prístupnosti a pripravuje študentov na ďalšie štúdium prístupnosti a inkluzívneho dizajnu. Študenti majú príležitosť preskúmať hlavné typy postihnutia a súvisiace asistenčné technológie a adaptívne stratégie, najvýraznejšie prvky právneho prostredia a hlavné princípy, ktorými sa riadi univerzálny dizajn a tvorba prístupného obsahu.

4.7.2.4 Kurz prístupnosti od spoločnosti Google

V tomto kurze získate praktické skúsenosti so sprístupňovaním webových aplikácií. Pochopíte, kedy a prečo používatelia potrebujú prístupnosť. Potom sa ponoríte do „ako“: zabezpečenie správneho fungovania stránky s čítačmi obrazovky a zamerania vstupu (napr. zvýraznenie, ktoré vidíte pri prechádzaní formulára.) Pochopíte, čo „sémantika“ a „sémantické označenie“ znamená pre webové stránky a pridáte značku ARIA, aby ste umožnili navigáciu v rozhraní s množstvom asistenčných zariadení. Nakoniec sa naučíte techniky úpravy, ktoré pomôžu slabozrakým používateľom spoľahlivú navigáciu na vašich stránkach.

4.8 Certifikácia prístupnosti (IAAP)

Medzinárodná asociácia profesionálov v oblasti prístupnosti (The International Association of Accessibility Professionals (IAAP)) je nezisková organizácia založená na členstve pre jednotlivcov a organizácie, ktoré sa zameriavajú na prístupnosť alebo sú v procese budovania svojich zručností a stratégií prístupnosti. Cieľom je pomôcť odborníkom na prístupnosť rozvíjať a napredovať v ich kariére a podporovať organizácie pri integrácii prístupnosti do ich služieb, produktov a infraštruktúry.

Poslaním IAAP je celosvetovo definovať, podporovať a zlepšovať profesiu prístupnosti prostredníctvom certifikácie, vzdelávania a vytvárania sietí s cieľom umožniť vytváranie prístupných produktov, obsahu a služieb. IAAP buduje medzinárodnú komunitu profesionálov v oblasti prístupnosti a ponúka:

Certifikačné programy, ktoré ponúkajú medzinárodne uznávané overenia a porovnávajú zručnosti a znalosti.
Programy profesionálneho rozvoja pre jednotlivcov a organizácie.
Vzdelávacie iniciatívy a osvetové programy pre ľudí vo všetkých rolách a organizácie všetkých veľkostí a typov.

Certifikácie IAAP sú indikátormi vášho záväzku k profesii prístupnosti, priemyslu a komunite. IAAP ponúka nasledujúce certifikácie, z ktorých každá má svoj vlastný súbor vedomostí:

Certifikovaný profesionál v základných kompetenciách prístupnosti (Certified Professional in Accessibility Core Competencies (CPACC)): certifikát IAAP Certified Professional in Accessibility Core Competencies (CPACC) je základnou certifikáciou IAAP, ktorá predstavuje široké, medziodborové koncepčné znalosti o
1. zdravotných postihnutiach,
2. prístupnosti a univerzálnom dizajne, a
3. normy, zákony a stratégie riadenia týkajúce sa prístupnosti.
Špecialista na webovú prístupnosť (Web Accessibility Specialist (WAS)): S adopciou WCAG 2.1 v mnohých krajinách vzrástol dopyt po webových vývojároch, dizajnéroch a iných profesionáloch so znalosťami noriem a smerníc prístupnosti webu. S týmto rastom prichádza aj potreba objektívne overenej úrovne odbornosti. Skúška Web Accessibility Specialist poskytne jednotlivcom a zamestnávateľom schopnosť posúdiť kompetenciu v oblasti webovej prístupnosti.
Certifikovaný profesionál v oblasti prístupnosti webu (Certified Professional in Web Accessibility (CPWA)): Označenie CPWA získavajú jednotlivci, ktorí úspešne absolvujú skúšku Certified Professional in Accessibility Core Competencies (CPACC) a skúšku Web Accessibility Specialist (WAS).
Špecialista na prístupnosť dokumentov (Accessible Document Specialist (ADS)): Skúčka Accessible Document Specialist (ADS) je určená pre profesionálov v oblasti prístupnosti, ktorí majú schopnosť vytvárať prístupné elektronické dokumenty. Na účely IAAP ADS môžu byť elektronické dokumenty vytvorené v nástrojoch na tvorbu textu, ktorými sú textové procesory, tabuľky, prezentácie alebo programy na publikovanie na počítači.
Certifikovaný profesionál v oblasti prístupného fyzického prostredia (Certified Professional in Accessible Built Environments (CPABE)): CPABE stavia na základnej certifikácii IAAP – Certified Professional in Accessibility Core Competencies (CPACC) – a identifikuje úspešných žiadateľov ako pridružených, pokročilých alebo expertných profesionálov v oblasti prístupnosti. Program CPABE ponúka tri úrovne certifikácie:
1. Úroveň 1 - Pridružený profesionál v oblasti prístupnosti (Associate Accessibility Professional)
2. Úroveň 2 - Pokročilý profesionál v oblasti prístupnosti (Advanced Accessibility Professional)
3. Úroveň 3 - Expertný profesionál v oblasti prístupnosti (Expert Accessibility Professional)

Viac informácií o certifikácii IAAP možete nájsť na stránke certifikácie IAAP.

4.9 Prístupnosť informácií – legislatíva v Slovenskej republike

4.9.1 Vývoj legislatívy týkajúcej sa prístupnosti informácií

Problematika sprístupňovania elektronických informácií na webových stránkach verejnej správy bola v Slovenskej republike spomenutá už v Národnom programe rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 590 z 27. júna 2001. Následne správa o plnení tohto programu za rok 2004 a o úlohách na rok 2005 schválená uznesením vlády č. 692/2005 obsahovala úlohu: „Legislatívne zaviesť povinnosť navrhovať a udržiavať web stránky v súlade s predpismi EÚ tak, aby boli prístupné zdravotne postihnutým osobám. Túto povinnosť uložiť štátnym a samosprávnym orgánom, štátnym a verejnoprávnym inštitúciám."

Na základe tohto uznesenia bol v roku 2006 prijatý zákon č. 275 z 20. apríla 2006 o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prostredníctvom výnosu č. 1706/M-2006 priniesol na Slovensko prvú právnu normu vymedzujúcu povinné požiadavky pre prístupnosť webových stránok. Daný výnos obsahoval medzi povinnými požiadavkami niekoľko bodov z medzinárodných pravidiel pre prístupnosť obsahu webových stránok Web Content Accessibility Guidelines 1.0 a tiež obsahoval dodržiavanie zásad tvorby prístupných webových stránok podľa materiálu Blind Friendly Web pod názvom Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím. (1)

Ďalšou právnou normou, nahradzujúcou výnos č. 1706/M_2006 sa stal výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z roku 2008 č. MF/013261/2008-132, ktorý povinné požiadavky uvádzal v paragrafe 14 „Prístupnosť webových stránok“, ďalej špecifikovaných v prílohe č. 1. Poslednou ucelenou právnou normou platnou pred súčasným stavom bol výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. V rámci prístupnosti sa do výnosu implementovali zmeny, ktoré sa zamerali na „proaktívnu harmonizáciu s pripravovanou európskou smernicou ohľadom prístupnosti webových sídiel a predpokladaným dodržiavaním úrovne AA medzinárodného štandardu pre prístupnosť WCAG 2.0“. (2)

4.9.2 Legislatíva týkajúca sa prístupnosti informácií na Slovensku – súčasný stav

Čo sa týka prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií verejného sektora je aktuálne na Slovensku platný zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (3), z ktorého vychádza vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy (4). Vyhláškou sa ustanovujú povinné štandardy pre informačné technológie verejnej správy. Ich dodržiavanie okrem iného zaručuje prístupnosť informačných systémov verejnej správy i pre osoby so zdravotným postihnutím. Do uvedeného zákona a príslušnej vyhlášky boli transponované ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. 10. 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (5). Z hľadiska štandardov prístupnosti vyhláška č. 78/2020 Z. z. stanovuje dodržiavanie pravidiel úrovne A a AA medzinárodného dokumentu Pravidlá pre prístupnosť webového obsahu 2.1 (Web Content Accessibility Guidelines - WCAG 2.1 (6)). Okrem toho prináša Povinné vyhlásenie o prístupnosti webového sídla / mobilnej aplikácie s konkrétnymi bodmi, ktoré je potrebné vo vyhlásení vždy uviesť (7).

Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Medzi subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie a dodržiavať ustanovenia zákona, patria i obce, mestá a samosprávne kraje a zákon zaručuje prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii. Fyzická osoba so zmyslovým postihnutím je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou, v prípade nevidiacej osoby v Braillovom písme, v prípade slabozrakej osoby zväčšeným typom písma. Zvlášť dôležité je ustanovenie §16 ods. 7 umožňujúce žiadateľovi a povinnej osobe dohodnúť sa aj na inom spôsobe sprístupnenia informácie. Ide najmä o informácie vo forme prístupného elektronického dokumentu, ktorá sa stáva užitočnou pre stále viac osôb so zrakovým postihnutím.

4.9.3 Zoznam použitej literatúry

Chapter 5: Medziľudská komunikácia

Autorka: Eva Metonová, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Slovenská republika

Táto kapitola ponúka klientskemu pracovníkovi odpovede na efektívnu komunikáciu s človekom so zrakovým postihnutím. Spozná pravidlá osobnej aj telefonickej komunikácie, techniky na sprevádzanie a spoločný pohyb a dostane pár tipov na to, ako vhodne upraviť skupinové aktivity, ak sa ich zúčastňujú klienti so zrakovým postihnutím.

Zrakové postihnutie je široký pojem, ktorý v sebe zahŕňa:

navidiacich,
prakticky nevidiacich, a
slabozrakých.

Aby sme čo najzrozumiteľnejšie opísali oba póly skupiny ľudí, ktorí majú problém so zrakom, použijeme nasledujúcu charakteristiku. Z hľadiska funkčného sa za nevidiaceho považuje človek, ktorý síce vie zrakom identifikovať svetlo, ale nedokáže určiť jeho zdroj. Za človeka prakticky nevidiaceho či slabozrakého človeka ten, ktorý napriek optimálnej optickej korekcii (okuliarom) má stále problém s vykonávaním zrakovej práce.1) (Corn, A.,XXX). Človek prakticky nevidiaci môže v mnohých situáciách fungovať viac ako nevidiaci, napriek tomu, že sú situácie, kedy zrak využíva, ale vo všeobecnosti zrak nie je to jeho dominantným zmyslom, na ktorý sa môže vždy spoľahnúť.

Z hľadiska medziľudskej komunikácie obe skupiny – nevidiaci, aj tí, čo majú zachované zvyšky zraku – majú vlastné špecifiká, ktoré, ak ich poznáme, obojstranne spríjemnia a uľahčia spoluprácu.

5.1 Ako správne komunikovať?

Pokiaľ nemáte priamu skúsenosť z kontaktu s ľuďmi so zrakovým postihnutím, nemáte istotu, či sa môžete nevidiaceho klienta opýtať: „Videli ste?“, „Vidíte tu?“ alebo pozdraviť „Dovidenia nabudúce”. Ako mu môžete skutočne pomôcť? Ako máte identifikovať, s čím má pri videní problém prakticky nevidiaci človek, ktorého vzhľad a správanie je také prirodzené?

Vo všeobecnosti vždy odporúčame najmä prirodzené správanie. Ak máte vnútornú neistotu či otázku, nebojte sa ju vysloviť nahlas. Určite dostanete odpoveď a usmernenie a toto „otvorenie“ zvyčajne otvorí cestu k vzájomnej bezprostrednejšej komunikácii.

Nižšie ponúkame niekoľko rád. Dodržiavanie týchto zásad správnej komunikácie sa týka najmä osôb nevidiacich a sčasti i osôb prakticky nevidiacich, ktoré síce zrak využívajú, ale vo veľa situáciách sa naň nedokážu spoľahnúť.

5.1.1 Osobný kontakt

Ak sa v osobnom kontakte po prvýkrát stretávame s nevidiacim klientom, prvou zaskakujúcou situáciou je podanie ruky. Štandardné (bezmyšlienkovité) nastavenie ruky na podanie pri predstavení nebýva vždy na strane človeka s problémom zraku prijaté ústretovo. Neváhajte svoje podanie ruky aj slovne okomentovať, keď vidíte, že vaše konanie bude asi jednostranné. Napr. „Dobrý deň, moje meno je X.Y. a nech sa páči, tu je moja ruka.“ alebo „...a podávam vám ruku.“ Prelomí to ľady a pomôže aj nevidiacemu človeku prekonať jeho vlastné neistoty a rozpaky, či ruku nebude podávať nakrivo, do prázdna, príliš vysoko, príliš nízko, príliš „zvädnuto“ a pod. Podanie ruky je pre zrakovo postihnutého človeka nečitateľnou neverbálnou komunikáciou. Podobné obavy, ako boli opísané vyššie, majú hlavne ľudia, ktorí sa s problém so zrakom narodili.
Pri každom osobnom či telefonickom stretnutí je potrebné sa vždy predstaviť, aby nevidiaci poznal, s kým komunikuje. Samozrejme, nevidiaci časom pozná podľa hlasu, s kým sa rozpráva, takže túto zásadu treba určite dodržiavať najmä pri počiatočných stretnutiach a pokračovať v predstavovaní sa aj v situácii, ak sa so zrakovo postihnutým človekom síce stretávame pravidelne, ale nie veľmi často. Ak už informáciu o vašom mene nevidiaci nepotrebuje, určite vám to povie.
Nevidiaceho je treba pred každým kontaktom osloviť, aby vedel, že chceme hovoriť práve s ním. Dôležité je to najmä pri skupine osôb, kedy nevidiaci nemusí identifikovať, že hovoriaci chce nadviazať kontakt práve s ním alebo otázka je položená práve jemu. Pre nevidiaceho je totiž veľmi náročné a vyčerpávajúce neustále sledovať všeobecnú konverzáciu a usudzovať, čo sa týka jeho osobne a čo niekoho iného v skupine.
Pri komunikácii hovoríme vždy priamo na nevidiaceho.
Ak je prítomná aj sprevádzajúca osoba, je potrebné sa na úvod klienta so zrakovým postihnutím opýtať, či chce riešiť uvedené záležitosti aj v prítomnosti sprevádzajúcej osoby alebo iba individuálne. Ak nemá námietky, aby sprevádzajúca osoba bola prítomná pri komunikácii, vždy komunikujeme a otázky kladieme zásadne človeku nevidiacemu/ prakticky nevidiacemu, nie sprevádzajúcej osobe.
Pri rozhovore nemusíme mať obavy používať slová súvisiace s názornosťou a videním, napr. „pozrite sa“, „všimnite si“, „videli ste“ a pod. Aj zrakovo postihnutí ľudia ich medzi sebou bežne používajú.
Pri popisoch alebo pri pokynoch pre premiestňovanie je potrebné dôsledne používať konkrétne smerové pojmy (napr. vľavo, vpravo, dole), nie neurčité spresnenia typu „tam“, „tadiaľto“. Ak opisujete dlhší úsek trasy k presnému smeru nezabudnite pridať aj jednoznačný východiskový bod (napr. „ak stojíte čelom k vrátnici, sú to druhé dvere doprava“ a pod.). Ľuďom, ktorí majú zvyšky zraku pri pohybe významne pomáhajú výrazné kontrastné body, ktoré môžete pre nich použiť ako orientačné prvky (napr. „na druhých dverách je vľavo veľká žltá menovka“)
Nevidiaceho informujeme vždy, keď sa v priebehu komunikácie chystáme vzdialiť alebo odísť; nie je preňho práve príjemné, ak zistí, že hovorí do „prázdna“.
Vidiaci musí mať na pamäti, že nevidiaci nemôže reagovať na jeho neverbálne prejavy v komunikácii, pokiaľ nie je doplnený slovným alebo zvukovým vyjadrením. Nevidiaci môžu síce cítiť pohyby vzduchu od vašej gestikulácie, ale nedokážu ich interpretovať. Nebojte sa opisovať, čo robíte alebo čo neverbálne robí iný účastník vašej spoločnej komunikácie.
Prakticky nevidiaci ľudia síce používajú zrak, čo môže byť pre vás veľmi mätúce, ale často vôbec nevidia na váš výraz v tvári. Vidia obrys tváre, ale detaily už nie (záleží od miery zrakového postihnutia). Aj im veľmi pomôže opis neverbálnej komunikácie.
V prípade, že od klienta potrebujete podpis najprv sa ho opýtajte, ako sa zvykne podpisovať. Každý z nich už má zaužívaný vlastný spôsob. Časť klientov používa podpisovú šablónu. Je to plastový rámik s výrezom na veľkosť štandardného podpisu. Výrez sa priloží na miesto, na ktoré je potrebné doplniť podpis a pre nevidiaceho sa stáva ohraničeným miestom, do ktorého sa podpisuje. Časť klientov vás požiada o nastavenie prstu na začiatok riadku, na ktorom má byť podpis. Vtedy je vhodné sa ho dopýtať, či sa popisuje vedľa prsta alebo nad prstom, aby ste rozhodli o najlepšom umiestnení jeho prstu vo vzťahu k miestu, ktoré treba podpísať. Časť klientov je zvyknutá sa podpisovať do prstami vytvorenej jednoduchej šablóny. Dva vedľa stojace prsty vytvoria písmeno „V“ a spodná hrana písmena „V“ skopíruje riadok, na ktorom má byť podpis.
Ak klient u vás podpisuje dokumenty alebo si potrebuje niečo sám prečítať (napr. svojou optickou pomôckou) je veľmi nápomocné, ak mu vytvoríte podmienky uľahčujúce jeho zrakovú prácu:
1. svetlo z okna by malo dopadať určite zboku na sledovaný text,
2. malo by ísť o rozpýtlené svetlo (priveľa priameho svetla môže blokovať zrakovú prácu),
3. ak je to možné, je vhodné text skontrastniť pridaním stolového osvetlenia, ktoré dopadá priamo na text, ktorý sa číta.
Ak klient so zrakovým postihnutím k vám prichádza na podpis materiálov, s ktorými sa nemohol oboznámiť vopred a nie je ani so svojim pracovným asistentom, je dôležité, aby ste ho oboznámili, aby ste mu prečítali všetky informácie, ktoré podpisuje. Predčítanie, aby bolo zrozumiteľné, sa má realizovať v tichom prostredí (napr. kancelária, v ktorej ste vy s klientom ale nie vstupná chodba, kde je hluk a stály pohyb).
Ak si váš klient so zrakovým postihnutím potrebuje zaznamenať údaje, ktoré s vami rieši, aj to každý môže robiť inak. Časť nevidiacich klientov si zaznamenáva informácie na diktafón, časť poprosí napísať. Ak píšete informácie prakticky nevidiacemu klientovi, napíšte ich väčším písmom a kontrastnou fixkou (svetlý papier, tmavá fixka). Ceruzka a pero nemajú dostatočnú hrúbku na vytvorenie kontrastu, ktorý mu uľahčuje čítanie. Ak tlačíte informácie pre prakticky nevidiaceho klienta, neváhajte sa do dopredu opýtať, aká veľkosť písma je pre neho čitateľná. Zväčšenie je možné jednoducho nastaviť pri kopírovaní na každej kopírovacom zariadení.
Je vysoko odporúčané si pri klientoch so zrakovým postihnutím osobne overili a zaznamenali, akú formu sprístupnenia informácií preferujú – či je to predčítanie priamo u vás, či predčítanie jeho osobným asistentom či členom rodiny alebo či je vhodné mu zasielať podklady na jeho email, popr. či môžete s ním komunikovať napr. cez sms, či využíva sociálne siete a internet alebo či vie pracovať s materiálmi z USB. U ľudí s užitočnými zvyškami zraku je potrebné si zaznamenať aj to, ako si zaznamenáva - akú veľkosť písma a typ kontrastu preferuje. Vďaka týmto informáciám viete aj to, nakoľko sú pre tohoto vášho konkrétneho klienta prístupné aktivity vášho úradu v digitálnom priestore a aký typ sprístupnením informácií potrebuje priamo od vás pri návšteve a ako mu ich môžete poslať na preštudovanie v predstihu. Ak máte digitálne gramotného klienta, neváhajte ho motivovať k sledovaniu stránok a sociálnych sietí úradu a k zapojeniu sa napr. do hlasovacích, skupinových alebo iných aktivít vášho úradu. Ak venujete tomuto klientovi viac času a pomôžete mu zorientovať sa v štruktúre úradu a jeho digitálnych komunikačných kanálov s občanmi, bude si vedieť vždy sám poradiť pri nahlasovaní návrhov a svojich podnetov na riešenie, s ktorými sa stretáva. Mnohí z nich by uvítali, ak by mohli dostávať aj informačné sms z oddelení, ktoré ich pre občanov pripravujú, ale o tejto možnosti často netušia. Na druhej strane viete od týchto občanov dostať spätnú väzbu na prístupnosť stránok, e-dotazníkov a e-hlasovacích formátov, s ktorými úrad komunikuje s verejnosťou.
Ak sa terénni pracovníci úradu stretávajú s občanmi so zrakovým postihnutím a chcú pracovať s nimi individuálne na zvyšovaní kvality ich života – na osamostatňovaní v pohybe a v bežných zručnostiach, odporúčame nadviazať spoluprácu so špecialistami na tieto oblasti z organizácií pracujúcich s ľuďmi so zrakovým postihnutím. Oblasti budovania zručností v samostatnom pohybe (priestorová orientácia a samostatný pohyb) a zručností v samostatnom živote (sebaobsluha) vyžadujú špecifické vzdelanie a nadväzné skúsenosti, ktoré nie sú súčasťou vzdelanie sociálnych pracovníkov.

5.1.2 Telefonický kontakt

Pri komunikácii so zrakovo postihnutými klientami sa niekedy stáva, že vás klienti zahrnú množstvom informácií a podrobností a čiastočne odbiehajú od záležitostí, ktorú s nimi riešite a predlžujú čas, ktorý máte pre nich vyčlenený. Odporúčame vám taktne podporovať smerovanie komunikácie napr. sumarizáciou toho, čo ste do určitého bodu stihli spolu doriešiť. Ak podstatné body a dohody vášho rozhovoru na záver ešte raz klientovi zhrniete, prinesie to úžitok obom stranám.
Overte si, či si zrakovo postihnutý klient stihol potrebné informácie z telefonického rozhovoru zaznamenať. Časť klientov si informácie píše (do papierovej či elektronickej podoby), niektorí si dôležité informácie nahrávajú, iní ich diktujú blízkym.
Neváhajte povzbudiť vášho klienta, aby si svoje otázky na vás dopredu zaznamenal.
Ak je to možné, pošlite dokumenty, s ktorými by mal byť oboznámený, vopred. (Elektronická či papierová forma)

5.2 Ako efektívne pomôcť pri pohybe?

Ak sa vyskytne prípad, že klientsky pracovník potrebujete nevidiacu či prakticky nevidiacu osobu sprevádzať na iné miesto, ponúkame pár základných zásad pohybu osôb so zrakovým postihnutím so sprievodcom. Väčšina nevidiacich je pripravená svojho sprievodcu správne inštruovať, ako si má pri sprevádzaní počínať.

K základným technikám sprevádzania patrí:

Chôdza vo dvojici „nevidiaci – sprievodca“ – nevidiaci sa drží sprievodcu vzadu za pažu pri lakti; ide pol kroka za sprievodcom, nikdy nie pred ním.
Chôdza zúženým priestorom – sprievodca pohne pažou, za ktorú ho nevidiaci drží, mierne dozadu, za chrbát. Pre nevidiaceho je tento pohyb pokynom, aby sa zaradil za sprievodcu.
Chôdza po schodoch – pri chôdzi po schodoch a zo schodov (týka sa to i obrubníkov) sprievodca pohybom paže hore alebo dolu signalizuje nevidiacemu smer pohybu (klesanie alebo stúpanie; pri nezohratých dvojiciach je žiadúce upozorniť nevidiaceho i slovne na začiatok a koniec schodiska alebo na kraj obrubníka a doplniť smer pohybu; ideálne je vždy krátko zastať pre zmenou – začiatok/ koniec schodiska, aby ju nevidiaci človek mohol identifikovať pod.).
Prechádzanie dverami – dvere otvára sprievodca, prechádza dverami ako prvý a po prechode dvere zatvára nevidiaci.

5.3 Dobrá rada nad zlato

Nižšie popisujeme ešte niekoľko situácií, v ktorých vám môžu pomôcť aj nasledovné rady:

Usádzanie na stoličku, za stôl – sprievodca položí ruku, ktorej sa drží nevidiaci, na operadlo stoličky, nevidiaci svojou rukou ľahko zíde po sprievodcovej paži a nájde operadlo stoličky. Samotné usadnutie už potom nevidiaci bez problémov zvládne sám.
Ak by ste potrebovali pomôcť svojmu klientovi s nastupovaním do automobilu stačí, že sprievodca položíte svoju ruku na kľučku dverí. Pri nastupovaní by si nevidiaci mal kontrolovať jednou rukou dvere a druhou hornú hranu dverí na aute, aby mal čo najväčšiu kontrolu nad priestorom, do ktorého vstupuje. Neváhajte mu ukázať hornú hranu otvorených dverí, ak to nerobí. Ak si nevidiaci nájde kľučku a hornú hranu dverí, samotné nastupovanie už opäť zvládne sám.
Každá informácia o priestore a prekážkach na trase pred ním pre nevidiaceho či prakticky nevidiaceho zvyšuje jeho bezpečnosť pri pohybe a je vždy vítanou informáciu.
Ak sa v nejakom prostredí nevidiaci alebo prakticky nevidiaci pohybuje pravidelne, je vhodné, aby sa s ním bližšie oboznámil - vďaka tomu sa bude vedieť v danom prostredí v rámci možností samostatne pohybovať a nebude stále odkázaný na pomoc inej osoby a vyhne sa pre neho „nebezpečným“ miestam, kde by v krajnom prípade mohlo dôjsť k úrazu. Pri popise takýchto priestorov je potrebné oboznámiť nevidiaceho nielen s tým, kde sa čo nachádza, ale upozorniť aj na to, kde by sa mohol zraniť (napr. zle upevnené otvárajúce sa dvierka na elektrických skrinkách, znížený strop alebo poličky vo výšky hlavy, informačné tabule na „jeho“ trase a pod.) a popr. upozorniť na to, čo by mohol nechtiac zhodiť.
Pre nevidiaci v sú nebezpečné nasledujúce prekážky:
1. vo výške hlavy (napr. vysunuté police, otvorené skrinky),
2. do úrovne pása a na zemi (neupevnené, alebo pokrčené koberce, konferenčné stolíky, ale aj napr. tašky, o ktoré je možné zakopnúť),
3. prekážky pozdĺž vodiacej línie, napr. popri stene (kvetináče, pútače, pootvorené dvere).

5.4 Pravidlá pre úpravu práce v skupine so zrakovo postihnutým členom

Ak je v rámci komunikácie o občanmi súčasťou vašej aktivity aj práca v skupine, využite niektoré z ponúknutých možností ako zapojiť aj účastníka so zrakovým postihnutím. Pri plánovaní a realizácii aktivít musíte pamätať na niekoľko vecí:

5.4.1 Miesto

Na úvod je potrebné si urobiť koncept priestoru pre skupinové aktivity. Človek so zrakovým postihnutím – ak aktivita trvá celý deň - musí byť s priestorom oboznámený, aby sa v ňom vedel samostatne pohybovať. Netreba zabúdať, že ak sa pri dlhšie trvajúcich skupinových aktivitách premiestňuje nábytok, je potrebné o tom informovať nahlas, aby si nevidiaci účastník stíhal „aktualizoval“ v hlave mapu meniacej sa miestnosti, v ktorej sa pohybuje. Ak ide o jednorázovú aktivitu, ideálne, ak požiadate niekoho z účastníkov o pomoc pre zrakovo postihnutého človek pri oboznamovaní sa s priestorom. Potrebné je zabezpečovať disciplínu pri zatváraní dverí a okien, okien, aby sa pre nevidiaceho účastníka nastali prekážkou (tu ide najmä o prekážky v úrovni hlavy, ktoré palica nedokáže zachytiť).

5.4.2 Príprava skupiny

Je dôležité riadiť diskusie tak, aby sa jej účastníci pri diskusných príspevok vždy na začiatku predstavili menom. Takto si zrakovo postihnutý človek dokáže vytvárať prepojenia, ktorý hlas patrí ktorému človeku a ak by chcel s daným diskutujúcim rozvinúť pokračovanie diskusie, vie už koho má hľadať a osloviť. Na rozdiel od všetkých ostatných v skupine je človek so zrakovým postihnutím odkázaný na rozoznávanie ľudí výlučne podľa sluchu.

5.4.3 Materiály

Ak pripravuje skupinovú aktivitu pre komunikáciu s občanmi, pre ľudí so zrakovým postihnutím je vždy ideálne, ak si majú možnosť preštudovať materiály ešte pred danou aktivitou, ktorej sa plánujú zúčastniť. Digitálna komunikácia – cez webstránky úradu alebo cez sociálne siete úradu, osobná komunikácia cez emaily s občanmi – toto je už pre veľkú časť občanov so zrakovým postihnutím najjednoduchšou a najprístupnejšou formou komunikácie.

Pre časť občanov so zrakovým postihnutím – najmä starších občanov – ktorí nemajú digitálnu gramotnosť, zdrojom aktuálnych informácií stále ostáva najmä predčítanie (osobnej alebo telefonicky). Ak chcete, aby materiály, ktoré napr. rozdávate priamo na aktivite s občanmi, boli „čitateľné“ aj pre prítomných občanov nevidiacich alebo prakticky nevidiacich, je potrebné ich obsah počas prezentácie všetkým slovne sprostredkovať.

Ak vo svojich skupinových aktivitách máte zahrnutú prezentáciu, na ktorej prezentujete náčrty plánov, tabuľky s rozpočtami, grafy či fotografie, je potrebné, aby ste ich pri výklade dostatočne opísali. Čo znamená dostatočne? V prvom rade, nemeňte svoj prirodzený slovník a nevyhýbajte sa slovám, ktoré bežne používate (ako napr. „tu vidíte“, „všimnite si“, „pozrite si to bližšie“). Pravidlo je, že všetko je potrebné nahlas uvádzať a stručne opísať. V prezentáciách máme často jednotlivé témy zhrnuté do bodov, čo je zrakovo veľmi prehľadné, ale pre človeka s poškodeným zrakom môže byť táto prehľadnosť (napr. vplyvom príliš detailného výkladu školiteľa) nejasná. Ideálne je to, čo je zhrnuté v prezentácii do bodov, na záver zopakovaním ústne „vyboldovať“ - zdôrazniť. Pri výklade je potrebné zachovať mieru v opisnosti a prirodzenosť, aby komentovanie vizuálnych informácií neskĺzlo do ich nadmerného zdôrazňovania. Určite nie je vhodné komentovať výklad, že táto informácia je určená pre prítomných občanov so zrakovým postihnutím.

Podrobnejšie informácie o tom, ako musia byť upravené parametre web stránok a dokumentov, aby boli funkčné (napr. elektronické dotazníky a formuláre) a plne prístupné (čitateľné) aj ľuďom so zrakovým postihnutím rozoberá štvrtá kapitola o Prístupnosti informácií. Pravidlá e-prístupnosti má spísaná každá organizácia venujúca sa ľuďom so zrakovým postihnutím. 4-7) Pri vytáraní podkladov pre prácu s verejnosťou, kde predpokladáme účasť aj ľudí so zrakovým postihnutím - je vhodné dodržiavať zásady jasnej tlače 8) (typ písma, kontrastnosť, zväčšenie), pretože tieto zásady uľahčujú videnie aj starším občanom.

5.5 Záver

Veríme, že aplikovaním informácií z predchádzajúcich kapitol o prístupnosti fyzického prostredia (tretia kapitola) a spôsoboch vhodného sprístupnenia informácií a materiálov (štvrtá kapitola), v kombinácii s využitím informácií tejto kapitoly sa vám podarí nastaviť si efektívne pravidlá komunikácie s človekom so zrakovým postihnutím a budete ho vedieť aj efektívnejšie zapojiť do skupinových aktivít, ktoré sú ponúkané pre všetkých vašich občanov.

Ak sa vám vynorili ďalšie otázky, odpoveď na ktoré ste v tejto príručke nenašli, neváhajte sa s nimi obrátiť na organizácie, ktoré u vás s touto cieľovou skupinou pracujú.

5.6 Zoznam použitej literatúry

Sme medzi vami. Kol. autorov. Bratislava: Slovak Blind and Partially Sighted Union, 2016.
Měchura, Milan: Efektívna komunikácia a sprevádzanie osôb so zrakovým postihnutím - Príručka pre pracovníkov s mládežou.
Corn, A. and Alan J.Koening: Foundation of Low Vision. New York, AFB Press, 1996
Prístupnosť informácií, web ÚNSS
Metodická príručka pre tvorbu elektronických dokumentov. Kol. autorov. Bratislava: Slovak Blind and Partially Sighted Union, 2007.
Lecký, P.: Tvorba prístupných elektronických dokumentov. Bratislava: Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami – Univerzita Komenského v Bratislave.
Web Content Accessibility Guidelines (WCAG)
Jasná tlač