Príručka v oblasti prístupnosti pre lídrov so zrakovým postihnutím

Obsah

1. kapitola: Úvod do prístupnosti
1. 1.1 Zoznam použitej literatúry
2. 1.2 Zoznam odborných termínov
2. kapitola: Legislatíva
3. kapitola: Sebaobhajoba alebo najlepšia obrana nie je útok
4. kapitola: Prístupnosť prostredia
5. kapitola: Prístupnosť informácií

1. kapitola: Úvod do prístupnosti

Autori: Michaela Hajduková, Branislav Mamojka, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Slovenská republika

Prístupnosť pre ľudí so zdravotným postihnutím znamená takým spôsobom navrhnuté výrobky, zariadenia, služby či prostredie, ktoré títo ľudia dokážu samostatne používať, čo, samozrejme, nevylučuje používanie kompenzačných pomôcok a asistenčných technológií tam, kde je to nevyhnutne potrebné.(1) Podľa všeobecného komentára č. 2 Prístupnosť Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prístupnosť „... pre osoby so zdravotným postihnutím nevyhnutným predpokladom, aby mohli samostatne žiť a začleniť sa do spoločnosti v plnom a rovnakom rozsahu. Bez prístupu k fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a komunikácii, vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším zariadeniam a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti nebudú mať osoby so zdravotným postihnutím rovné príležitosti účasti na živote v príslušných spoločnostiach.“ (2)

Dôležité je aj rozlišovať medzi prístupnosťou, teda javom, ktorý sme definovali v predošlom odseku (po anglicky accessibility), a dostupnosťou (po anglicky availability), čo znamená, že daný výrobok, službu, internetovú stránku máme na dosah alebo k dispozícii. Ak je niečo pre človeka so zdravotným postihnutím dostupné, ešte to neznamená, že je to aj prístupné, napríklad kniha známeho japonského autora je preložená do slovenčiny, teda je dostupná, ale nie v prístupnom formáte (zvukovej alebo elektronickej forme). Nevidiaci človek si ju preto nemôže prečítať.

Definície teda máme, ako to však funguje v realite? Teoreticky by to malo byť tak, že človek so zdravotným, teda v našom prípade so zrakovým postihnutím by mal mať vytvorené podmienky na plnohodnotný život tak ako ktorýkoľvek iný človek. Rozhodne sa nevidiaci Peter naučiť po švédsky? Jediným jeho problémom by malo byť to, či niekde otvárajú jazykový kurz pre začiatočníkov. Ak vhodný kurz nájde, organizátor v spolupráci s niektorou z organizácií, ktoré sa venujú ľuďom so zrakovým postihnutím by mali pripraviť také podmienky, aby sa Peter na kurze cítil príjemne a aby mu dával presne to, čo ostatným účastníkom (učebnice, pracovné listy a pod.). Aby to bolo možné, štát, obchodník, zamestnávateľ, poskytovateľ služieb a podobne by mal zabezpečiť takzvané primerané úpravy, čo znamená, že by mal potrebné prostredie (fyzické, informačné, respektíve služby a faktory týkajúce sa komunikácie s človekom so zrakovým postihnutím) prispôsobiť tak, aby bolo pre človeka so zrakovým postihnutím prístupné. Napríklad stránka aj internetového obchodu by mala byť naprogramovaná tak, aby sa na nej vedel nevidiaci človek pomocou asistenčnej technológie bez problémov zorientovať a nakúpiť tovar, o ktorý má záujem.

Aká je úloha samotných nevidiacich a slabozrakých v celej tejto spleti informácií? Nuž taká, že práve vy, „zrakáči“, ste lakmusovými papierikmi prístupnosti v prostredí, v ktorom žijete. Môžete oponovať, že neprístupnosť nie je váš problém, že za to môžu tí „iní“, ktorí vám hádžu polená pod nohy. Áno, možno máte pravdu. Príslušní ľudia zrejme nepoznajú zákony, nevedia, čo je ich povinnosť a čo je vaše právo a obvykle to nie je úmysel, ale skôr neznalosť a možno aj nezáujem.

Viete to však vy sami? Dôležité je nielen kritizovať, ale ak druhá strana problém nevníma, lebo pre ňu to problém nie je, aj naňho slušne poukázať. Ak neprichádza Mohamed k hore, musí ísť hora k Mohamedovi. A práve preto je veľmi dôležité, aby ste sa naučili, alebo zdokonalili v tom, ako rozpoznať prístupnosť či neprístupnosť, ako ju „diagnostikovať“ z právneho hľadiska a ako sa dožadovať svojich práv.

V našej príručke prístupnosť rozdelíme na tri skupiny:

prístupnosť fyzického prostredia a dopravy (ozvučený semafor, hlásenie zastávok v MHD)
prístupnosť informácií (letáčik vo zväčšenej čiernotlači, reliéfne ohraničený QR kód na tlačenom materiáli, pomocou ktorého si nevidiaci môže cez internet pozrieť obsah materiálu)
prístupnosť v rámci medziľudskej komunikácie (pomoc klientského pracovníka pri podpisovaní, upozornenie na informácie vizuálneho charakteru počas komunikácie).

Aby ste rozumeli tomu, na základe čoho sa môžete prístupnosti dožadovať, potrebujeme mať základný prehľad v legislatíve – teda zbrane v rukách. Aké sú to zbrane sa podrobnejšie dočítate v 2. kapitole o legislatíve súvisiacej s prístupnosťou.

A keď už budete mať v rukách zbrane, treba sa zdokonaliť aj v boji a pekne elegantne, bez ujmy na ktorejkoľvek strane dotlačiť súpera tam, kam chcete. Toto umenie sa volá sebaohajoba a viac informácii o nej obsahuje tretia kapitola.

Hovoríme o boji, ale nemyslíme naozaj vojnu, boj proti všetkým a hľadanie nepriateľov. Náš úspech veľmi závisí od dostatku presvedčených a kvalitných spojencov. Preto pri sebaobhajobe musíme zdôrazňovať, aká je prístupnosť užitočná pre všetkých, pre seniorov, rodičov s kočíkmi, ľudí s ťažkou batožinou, ľudí dočasne chorých a po úrazoch v zmysle hesla „Pre nás nevyhnutné, pre vás užitočné“.

A aby ste si vedeli prepojiť svoje životné skúsenosti a odborné poznatky z oblasti prístupnosti, prečítajte si o všetkých vymenovaných kategóriách prístupnosti, pristavte sa pri detailoch a veríme, že po preštudovaní príručky z vás budú odborníci z radov samotných ľudí so zrakovým postihnutím, ktorí budú vedieť kvalifikovane bojovať za svoje právo žiť život na čo najvyššej úrovni pocitovej aj materiálnej.

1.1 Zoznam použitej literatúry

Henry, Shawn Lawton; Abou-Zahra, Shadi; Brewer, Judy (2014). The Role of Accessibility in a Universal Web. Proceeding W4A '14 Proceedings of the 11th Web for All Conference Article No. 17. ISBN 978-1-4503-2651-3. Retrieved 2014-12-17.
https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/vseobecny-komentar-c-2-vyboru-osn-prava-osob-so-zdravotnym-postihnutim-k-cl-9-pristupnost.doc

https://www.un.org/development/desa/disabilities/convention-on-the-rights-of-persons-with-disabilities.html
https://www.ohchr.org/EN/HRBodies/CRPD/Pages/GC.aspx

1.2 Zoznam odborných termínov

Prístupnosť
Dostupnosť
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
Všeobecný komentár k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
Primerané úpravy
Sebaobhajoba

2. kapitola: Legislatíva

Základný prehľad o legislatíve a ďalších súvisiacich predpisoch určujúcich pravidlá a zodpovednosti v oblasti prístupnosti je nevyhnutný na pochopenie toho, na základe čoho, v ktorých oblastiach a kedy sa môžete prístupnosti dožadovať, u koho a ako ju presadzovať.

Prístupnosť prostredia, dopravy, informácií, služieb a tovarov sa reguluje slovenskou legislatívou, legislatívou EU a medzinárodnými zmluvami. Táto regulácia má značne rozdielny dosah a obsah pre rôzne oblasti prístupnosti. Týka sa nielen technickej a prevádzkovej stránky prístupnosti, ale aj práva na prístupnosť a jeho vymožiteľnosti.

Aké predpisy regulujú oblasť prístupnosti?

Na celosvetovej úrovni sú to medzinárodné zmluvy, ako je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo Charta základných a ľudských práv.

Na úrovni EÚ sú to nariadenia a smernice.

Nariadenia sú vlastne zákony rovnako platné pre všetky členské štáty tak, ako sú napísané a nemôžu sa v rámci legislatívy jednotlivých štátov meniť. Sú to napríklad nariadenia EÚ o právach cestujúcich v jednotlivých druhoch dopravy.

Smernice sú predpisy určujúce minimálne požiadavky, ktoré musia byť zapracované – transponované – do legislatívy jednotlivých štátov. Toto zapracovanie nemusí byť jednotné, ale minimálne požiadavky stanovené smernicou musia byť splnené v legislatíve každého členského štátu. Príkladom je smernica EÚ 2016/2102 o prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora.

Na národnej úrovni prístupnosť regulujú zákony, vykonávacie vyhlášky k zákonom, nariadenia vlády, opatrenia ústredných orgánov štátnej správy, všeobecne záväzné nariadenia orgánov verejnej správy a ďalšie predpisy.

Samostatnú skupinu tvoria normy/štandardy, tie obsahujú odporúčania na konkrétne technické riešenia. Stávajú sa záväznými, až keď požaduje ich splnenie konkrétny legislatívny predpis (zákon, vyhláška, ...) alebo zmluva medzi odberateľom a dodávateľom.

Základný rozsah uznávaných práv osôb so zdravotným postihnutím vrátane práva na prístupnosť je deklarovaný v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“). Dohovor neprináša nové práva, ale zhromažďuje existujúce základné a ľudské práva. Usporadúva a konkretizuje ich z hľadiska ľudí so zdravotným postihnutím. Slovenská republika ratifikovala dohovor v roku 2010 a podľa Ústavy SR má dohovor prednosť pred slovenskou národnou legislatívou. To znamená, že v prípade rozporu medzi slovenskou legislatívou a dohovorom sa musí postupovať podľa dohovoru.

Prístupnosť je prierezovým princípom dohovoru, prakticky sa vyskytuje vo všetkých jeho článkoch týkajúcich sa rôznych oblastí práv. Špeciálne sa jej venujú najmä články 9 Prístupnosť, 19 Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, 21 Sloboda prejavu a presvedčenia a prístup k informáciám a 30 Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe.

Spresnenia výkladu vybraných článkov dohovoru vydáva Výbor OSN formou tzv. všeobecných komentárov. Pre problematiku prístupnosti má zásadný význam Všeobecný komentár č. 2 k čl. 9 Prístupnosť, ale aj Všeobecný komentár č. 5 k článku 19 Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti (najmä jeho odseky 14, 16.b, 78).

Slovensko ratifikovalo aj Opčný protokol k dohovoru. Tým priznalo právo občanom SR a ich organizáciám obracať sa podaniami na Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „výbor OSN“), ak sú presvedčení, že došlo k porušeniu ich práv v rozpore s dohovorom. Takéto podanie však môže výbor OSN prijať len vtedy, ak sú vyčerpané všetky možnosti odvolaní sa proti rozhodnutiam slovenských súdov. Výbor OSN nemá právo trestať štáty v prípade porušenia práv osôb so zdravotným postihnutím. Môže od nich žiadať len vysvetlenie, zúčastniť sa prešetrenia podania a požadovať prijatie nápravných opatrení. Aj to sú však veľmi silné zbrane a štáty obyčajne pristupujú k opatreniam výboru OSN konštruktívne a ústretovo.

V prípade porušenia práv, a to najmä s charakterom diskriminácie, je možné obrátiť sa aj na Európsky súd pre ľudské práva, opäť po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov. Tento má už aj možnosť uložiť trest, napr. priznať žalujúcej strane finančné odškodnenie. Oba procesy sú dosť náročné a je potrebné využiť služby skúseného právnika.

Na vnútroštátnej úrovni je významným orgánom komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý sa podieľa na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom podpory a presadzovania práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takou zmluvou je predovšetkým už spomínaný Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Postavenie a kompetencie komisára sú určené zákonom č 176/2015 Z.z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj v prípade podaní komisárovi vo veci porušovania práv je potrebné dodržiavať predpísaný postup. Ak sa obrátite priamo na komisára so záležitosťou, ktorú je kompetentná riešiť miestna alebo regionálna verejná správa alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (príspevky na kompenzácie, sociálne služby, ...), len si predlžíte konanie, lebo komisár vám musí odporučiť riešiť váš problém s príslušným orgánom alebo mu ho priamo postúpi. Na komisára by ste sa mali obracať až v momente, keď podľa vášho názoru došlo k porušeniu vašich práv štandardným rozhodovaním o vašej žiadosti vrátane odvolaní voči rozhodnutiam nižších orgánov.

V prípadoch nedodržania alebo narušenia podmienok prístupnosti je potrebné obracať sa najprv na prevádzkovateľa zariadenia a na poskytovateľa služby:

v prípade stavieb je to majiteľ alebo prevádzkovateľ stavby;
v prípade dopravy je to dopravca (železničný, autobusový, letecký alebo lodný) a prevádzkovateľ železničnej alebo autobusovej stanice, letiska či prístavu;
v prípade informácií je to majiteľ alebo prevádzkovateľ webového sídla (mestský úrad, ministerstvo, ...), prevádzkovateľ informačného systému (daňový úrad, orgán verejnej správy, ...);
v prípade služby jej poskytovateľ a podobne.

Ak neuspejete u týchto priamo zodpovedných inštitúcií, môžete sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu – všeobecný orgán trhového dozoru v ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu, v prípade dopravy a služieb, na stavebné orgány v prípade stavieb, na ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatiku v prípade webových sídiel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora. Samozrejme, potom sú ešte k dispozícii aj súdy a vyššie spomínané nadnárodné orgány.

Nové stavby, dopravné a informačné systémy a služby sa často budujú s finančnou podporou z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Z hľadiska prístupnosti je dôležité, že obyčajne patrí medzi tzv. ex-ante kondicionality, teda predbežné podmienky, ktoré musí projektová žiadosť spĺňať ešte pred schvaľovaním. Prístupnosť býva vylučovacou podmienkou, čo znamená, že ak nie sú splnené požiadavky na prístupnosť žiadosť sa vylúči z posudzovania, a je tak zamietnutá. Ďalším dôležitým faktom je skutočnosť, že vylučovacia podmienka sa uplatňuje nezávisle od toho, či projektovú žiadosť predkladá inštitúcia z verejného alebo privátneho sektora. Napriek tomu sa stáva, a to najmä v prípade stavieb, že výsledný produkt nespĺňa všetky kritériá prístupnosti. Realizátori sa niekedy vyhovárajú, že úpravy vedúce k sprístupneniu stavby nemôžu vykonať, lebo stavba bola realizovaná s podporou z EŠIF. Pravda je však, že úpravu môžu vykonať, ale len za vlastné peniaze, a nesmú zmeniť účel stavby. Preto sa v takýchto prípadoch určite treba obracať na riadiace orgány EŠIF.

Dôležitým nástrojom na presadzovanie prístupnosti je verejné obstarávanie, ktoré sa uplatňuje pri zákazkách financovaných z verejných zdrojov a z prostriedkov EŠIF. Zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní umožňuje do obstarávacích podmienok zapracovať aj požiadavky na prístupnosť. Aj keď mnohé z nich sú už súčasťou všeobecne záväzných predpisov, je potrebné zapracovávať ich do obstarávacích podmienok vrátane plnenia príslušných štandardov.

Najdôležitejšie právne predpisy v oblasti prístupnosti platné na Slovensku sú tieto:

2.1 Fyzické prostredie

V oblasti prístupnosti fyzického prostredia je dôležitá vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Požiadavky vzťahujúce sa na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sú uvedené najmä v 4. časti vyhlášky a v prílohe k vyhláške.

Pozemné komunikácie, cyklistickú infraštruktúru a ich prístupnosť upravujú TP 048 – Technické podmienky – Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách a TP 085 – Technické podmienky – Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry.

2.2 Doprava

Prístupnosť v oblasti autobusovej a autokarovej dopravy upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004.

Na toto nariadenie nadväzuje zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Prístupnosť v oblasti dopravy upravujú aj ďalšie Nariadenia EÚ o právach cestujúcich (1107/2006 v leteckej doprave, 1371/2007 v železničnej doprave a 1177/2010 vo vnútrozemskej a námornej doprave). Na prístupnosť autobusových a železničných staníc, letísk a prístavov a vzťahuje aj už vyššie spomenutá vyhláška č. 532/2002.

2.3 Informácie

Pokiaľ ide o prístupnosť informácií, je potrebné poznať zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zvlášť dôležitá je vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy. Vyhláškou sa ustanovujú povinné štandardy pre informačné technológie verejnej správy. Ich dodržiavanie zaručuje okrem iného prístupnosť informačných systémov verejnej správy i pre osoby so zdravotným postihnutím.

Ďalším významným právnym predpisom v tejto oblasti je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora, ktorej ustanovenia boli zapracované (transponované do vyššie spomínanej vyhlášky 78/2020.

Pri vymenúvaní legislatívy v oblasti prístupnosti informácií nesmieme opomenúť ani zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Medzi subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie a dodržiavať ustanovenia zákona, patria i obce, mestá a samosprávne kraje a zákon zaručuje prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

Fyzická osoba so zmyslovým postihnutím je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou, v prípade nevidiacej osoby v Braillovom písme, v prípade slabozrakej osoby zväčšeným typom písma. Zvlášť dôležité je ustanovenie §16 ods. (7) umožňujúce žiadateľovi a povinnej osobe dohodnúť sa aj na inom spôsobe sprístupnenia informácie. Ide najmä o informácie vo forme prístupného elektronického dokumentu, ktorá sa stáva užitočnou pre stále viac osôb so zrakovým postihnutím.

Každý človek so zdravotným postihnutím, ktorému záleží na tom, aby sa jeho práva uplatňovali, by mal sledovať život okolo seba a ak dôjde k porušeniu práv, upozorniť na to. Práve z tohto dôvodu je priam nutné, aby sme sa vo vyššie spomínaných právnych dokumentoch vedeli orientovať a v prípade potreby ich vedeli využiť.

3. kapitola: Sebaobhajoba alebo najlepšia obrana nie je útok

Autorka: Dušana Blašková, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Slovenská republika

Hľadáte liek na to, ako jasne, presvedčivo a zrozumiteľne vyjadriť svoje stanoviská, potreby, požiadavky a pocity? Ako sa zbaviť strachu z konfrontácie? Ako zotrvať na svojom a necúvnuť, ak sú argumenty oponenta podporované „nedovolenými zbraňami“? Ako udržať na uzde svoje emócie i emócie druhej strany? Ako si zachovať sebaúctu aj vtedy, keď vás opantáva úzkosť? Ako pri rozhovore neskĺznuť do agresivity či manipulácie? Na recept vám napíšeme jediné slovo – sebaobhajoba.

V pozadí efektívnej komunikácie, adekvátneho vyjadrovania, vyjednávania, presadzovania názorov seba samých či skupiny ľudí stojí znalosť a osvojenie si rôznych komunikačných techník. Tieto zručnosti nedostane do vienka nikto z nás, každý si ich musí nahonobiť postupne, v procese socializácie, každý sa musí zdokonaľovať vhodným tréningom, vlastnou praxou, uliať sa nevyplatí ani pri preberaní životných skúseností druhých.

Pri sebaobhajobe neplatí „mňa sa to netýka“. Nepredstavujte si súdne siene a právnikov v sakách. Prehrajte si svoj bežný deň, obyčajné plánovanie pracovných povinností v kolektíve, kriticky zhodnoťte svoje miesto v partnerskom vzťahu či pri výchove detí. Vždy a všade musíte účinne a efektívne hovoriť, počúvať a argumentovať. Musíte rešpektovať a zároveň docieliť, aby ste aj vy boli rešpektovaní. Nechcete predsa, aby vám zamestnávateľ nakládol na plecia viac než ostatným, aby ste jednostaj museli ustupovať požiadavkám polovičky, kvôli nepochopeniu svojich pohnútok sa dočkali klamstiev od svojich potomkov. Navyše, ako človek so zrakovým postihnutím môžete tento zoznam rozšíriť napríklad aj o rozhovory s úradníkmi o oprávnenosti požadovanej kompenzačnej a optickej pomôcky, s mestskou časťou o nutnosti opatriť priechod pre chodcov reliéfnymi prvkami, s lektormi školení o svojej požiadavke na sprístupnenie printových či elektronických materiálov, s vodičmi diaľkových spojov o tom, že vás musia zobrať aj v prípade, že cestujete bez sprievodcu.

V podstate na každý takýto rozhovor sa oplatí poriadne sa pripraviť, identifikovať problém, zhromaždiť si čo najviac informácií, zorientovať sa v situácii, zistiť, aké sú možnosti jej riešenia, t. j. čo ponúka a vyžaduje spoločnosť a legislatíva. Národná i medzinárodná. Nevidiaci a slabozrakí majú na základe Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nárok na rovnaké zaobchádzanie ako ktokoľvek iný. Nemožno však zabúdať ani na to, že v mnohom má aj rovnaké povinnosti. Treba veľmi triezvo zvážiť, kedy je zrakové či iné zdravotné postihnutie oprávneným argumentom a kedy výhovorkou. Ak si nie ste istí, či je technicky možné docieliť riešenie, ktoré vám protistrana navrhuje, resp. ktoré od vás vyžaduje, obráťte sa na odborníka či inštitúciu. V otázkach diskriminácie vám na Slovensku bude oporou napríklad Národná rada občanov so zdravotným postihnutím SR, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Úrad komisára pre osoby zo zdravotným postihnutím alebo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Jeden za všetkých a všetci za jedného. Tak by sme mohli zhrnúť ďalšiu črtu sebaobhajoby. Ovplyvňovať postoje rozhodujúcich autorít je totiž možné aj v mene skupiny ľudí. Komunikačné zručnosti, o ktorých bude reč nižšie, môžete využiť aj ako zástupca a obhajca práv tých, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Príkladom môže byť presadzovanie legislatívnych zmien, pri ktorých jeden tlmočí požiadavky či potreby viacerých. Za jednotlivca, ktorého personál reštaurácie odmietol pustiť dovnútra s vodiacim psom, sa môžu postaviť ďalší držitelia tejto kompenzačnej pomôcky a za právo, ktoré mu odopreli, bojovať spoločne.

3.1 Bez ohrozenia k výsledku

Pri akejkoľvek interakcii je nutné rešpektovať vlastné práva jednotlivca rovnako ako práva ostatných. Hľadanie riešenia je často (nie však vždy) hľadaním kompromisu, ak preto prichádzate s koncepciou, že existuje len vaše a nesprávne riešenie, hrozí vám neúspech. Ak by ste pri plánovaní projektových aktivít neadekvátnym spôsobom presadili vlastné predstavy, ktoré zavalia prácou vašich kolegov a vás nie, môžete si na konto pripísať jednorazové víťazstvo, ale v budúcnosti s vami s najväčšou pravdepodobnosťou už nikto počítať nebude. Pripravte sa na to, že za svoje slová a činy musíte niesť zodpovednosť. Nestrácajte zo zreteľa, že vaše postoje, potreby a pocity sú rovnako dôležité ako postoje, potreby a pocity druhej strany. Efektívne partnerské správanie zanecháva vo všetkých zúčastnených dobrý pocit a nikto sa necíti ohrozený.

K správnemu rozhodnutiu o tom, po akej forme komunikácie v tom ktorom prípade siahnuť, vám pomôže identifikácia svojich silných a slabých stránok. Ak teda viete na verbálnej i neverbálnej úrovni komunikovať rovnako efektívne, tzn. popri zrozumiteľných a asertívnych formuláciách zvládate i reč očí, mimiku, používate primerané gestá, „viete čo s rukami“, dokážete odhadnúť patričnú vzdialenosť medzi sebou a inými ľuďmi a podobne, pokojne voľte osobné stretnutie. Zhromaždite datované záznamy iných rozhovorov, ktoré ste o danej otázke už viedli, prípadne požiadajte o ich zaslanie vo vám prístupnej verzii, aby bola vaša príprava čo najefektívnejšia. Nenechajte sa zneistiť, ak nepôjde všetko podľa vašich plánov – protistrana má takisto svoje plány, je preto dôležité nechať určitý priestor aj improvizácii a spontánnemu konaniu.

Pri komunikácii tvárou v tvár máte spomedzi všetkých možností najviac priestoru. svoj názor dostatočne vysvetliť, viackrát ho zopakovať (v prípade, že partner odbieha od témy), bezprostredne reagovať na prednesenú kritiku, rýchlo rozpoznať a účinne sa ubrániť manipulácii. Zároveň máte priestor priebežne sa uisťovať o tom, že správne chápete nielen to, čo protistrana hovorí (pozor na čítanie myšlienok), ale aj to, čo robí. Ak nedokážete čítať emócie (rozhovor je často popretkávaný mlčaním, z hlasu či neustáleho pohybu partnera vnímate napätie), využite tzv. ja výrok. Ide o nekonfrontačné a neobviňujúce vyjadrenie.

Ako ja výrok formulovať?

pomenujte svoj pocit: „cítim sa nesvoj“, „prekáža mi“, „je mi nepríjemné“
popíšte konkrétne správanie: „prechádzate sa“, „počas rozhovoru píšete na počítači“, „hľadáte veci v zásuvke“
popíšte svoje pocity: „pretože potom“, „pretože kvôli tomu“
navrhnite riešenie: „prosím vás o to“, „navrhujem, aby sme“

V praxi by to mohlo vyzerať napríklad takto: „Cítim sa nesvoj, keď sa počas rozhovoru prechádzate po miestnosti, pretože to vo mne vyvoláva dojem, že sa dostatočne nesústredíte. Prosím vás, mohli by ste si sadnúť? Prebrali by sme celú vec v pokoji.“

Nezanedbateľnou výhodou takéhoto vyjadrenia je aj to, že váš partner zistí, že aj napriek svojmu zhoršenému či chýbajúcemu zraku máte o situácii dostatočný prehľad. Na tomto mieste by sme ešte radi uviedli, že technika používania „ja“ je na mieste vždy vtedy, ak idete sami za seba, teda ak obhajujete vlastné záujmy, prezentujete vlastné postoje a vlastné emócie. V takomto prípade nie je vhodné generalizovať a schovávať sa za skupinu, t. j. vtedy si nie „ľudia so zrakovým postihnutím myslia“, ale vy ako jeden z nich si myslíte, vy potrebujete, vy ste nespokojný a žiadate iné riešenie.

Napriek hlboko zakoreneným tradíciám v spoločnosti a vo výchove, máte niekoľko práv, ktoré vás, ak ich budete mať na pamäti, veľmi oslobodia. Napríklad právo povedať nie. Vždy si zvážte, čo z požiadaviek protistrany ste vzhľadom na limity vyplývajúce zo svojho zrakového postihnutia schopný spraviť samostatne, s čím potrebujete pomôcť, resp. či viete, kde sa o pomoc uchádzať. Ak si neviete na tieto otázky odpovedať okamžite, poproste protistranu o čas na premyslenie, príp. skúste spoločne nájsť iné riešenie. Nezabúdajte, vysloviť „nie“ môže aj váš protivník, nie je to výlučne vaše právo.

Ďalšími právami, ktoré môžete uplatniť, a to bez obáv, že znížia vašu hodnotu v očiach iných, je právo robiť chyby, nevedieť, nerozumieť a robiť nelogické rozhodnutia.

V rade stereotypov o tom, aký má byť „slušný“ človek, je nutné upozorniť ešte na jeden častý nešvár našich končín, a to je odmietanie pochvaly – predsa skromnosť je cnosť. Neznižujte svoje zásluhy a vynaložené úsilie. Oprávnenú pochvalu prijmite a užite si pocit radosti.

Počas osobného i telefonického rozhovoru vám odporúčame robiť si poznámky (pri stretnutí sa na forme treba vopred dohodnúť) a po jeho skončení urobiť resumé. – jednoducho poslať dotyčnej osobe mail, zhrnúť, na čom ste sa dohodli, kto, čo a dokedy má na starosti. Vyhnete sa tak dezinterpretácii či popieraniu a k napísanému sa budete môcť obaja kedykoľvek vrátiť.

Telefonát je výborná voľba vtedy, ak ste verbálne zdatný, ale na zvládnutie neverbálnej komunikácie potrebujete absolvovať ešte niekoľko lekcií, aby ste ju mali v malíčku. Táto forma komunikácie si vyžaduje bezprostrednú reakciu, nenecháva vám toľko času na premyslenie jednotlivých odpovedí, ako napríklad list či e-mail. Prípravu netreba podceniť ani v tomto prípade – určite pred sebou majte záznamy o všetkom, čo ste v danej veci dosiaľ podnikli, kedy a s kým ste sa o tom zhovárali, po telefonáte nezabudnite na písomné resumé.

Listom či e-mailom stručne, priamočiarym jazykom zhrňte podstatu v predmete a v jednej alebo dvoch prvých vetách. Uveďte presné podrobnosti a špecifikujte riešenie, ktoré navrhujete, v určitých prípadoch aj svoje dôvody. Nedávajte protistrane priestor na svojvoľné rozhodnutie, kedy bude na vašu správu reagovať. V texte stanovte reálny termín, dokedy požadujete odpoveď (ak nejde o úradnú komunikáciu, kde je reakčná doba daná legislatívou).

3.2 Agresivita, pasivita a asertivita

Ide o základné inštinktívne reakcie na stres, akúkoľvek situáciu, ktorá si od vás vyžaduje obratnú komunikáciu, napríklad prehovoriť deti napísať si domáce úlohy, či presvedčiť na pracovnom pohovore o tom, že ste aj napriek svojmu zrakovému postihnutiu na danú pozíciu vhodným kandidátom. V tejto podkapitole si postupne popíšeme ich základné znaky.

Hnev, nepriateľstvo, zastrašovanie, tyranizovanie, krik, vyhrážky, nadávky, tresty či ponižovanie sú pre každého jasným signálom. Viete však, že aj to, keď vám kolegyňa vo vašej neprítomnosti dá na stôl vysokánsku kopu papierov a mlčky očakáva, že to spracujete, je prejav agresivity? Alebo keď vám niekto pri rozhovore hľadí priamo do očí, kladie vám otázky, ktoré vás zaskočia, ale sám sa pritom priamej odpovedi vyhýba? Alebo keď vám niekto neustále lichotí, skladá poklony, ktoré vôbec nemyslí vážne, ale pritom len vyžaduje a neponúka? Aj človek, ktorý sa na pohľad javí ako „sympaťák“ a altruista, človek, ktorý pre vás urobí prvé i posledné, všetko vám dá, či dokonca kúpi, a to bez toho, aby ste ho požiadali, je agresor. Na oblátku totiž automaticky očakáva, že mu tieto služby vrátite – platí predsa princíp reciprocity – a vy to pod tlakom spoločnosti, výchovy, vlastného svedomia či čohokoľvek často aj urobíte, hoci je vám to proti srsti. Opatrnosť je na mieste aj po boku neobyčajne vzdelaného človeka, ktorý na počkanie (väčšinou bez vyzvania) spustí hotovú prednášku o nejakej úzko špecializovanej téme, hovorí o nej ako o úplnej samozrejmosti a nevychádza z úžasu, že o tom nič neviete. Dáva najavo svoje pohŕdanie vašou obmedzenosťou.

Človek, ktorý sa uchyľuje k agresívnemu správaniu, popiera práva ostatných. Dôležité a hodnotné sú podľa neho len jeho vlastné potreby, požiadavky a emócie, nerozpakuje sa za svojím cieľom ísť takpovediac aj cez mŕtvoly.

Ak ste presvedčený o tom, že potreby druhých majú vždy prednosť, že sa vo veci orientujú lepšie ako vy, a preto majú právo, ba povinnosť rozhodnúť o riešení a vy ho musíte akceptovať, ak máte ťažkosti zobrať si slovo a vysvetliť svoje argumenty, okolie vás vníma ako pasívneho človeka. Medzi charakteristikami tohto typu správania naďabíte na ustupovanie, sebazapieranie, používanie ospravedlňujúcich fráz, nepatričné prijímanie viny, používanie submisívnych výrazov, z neverbálnej komunikácie najčastejšie sklopený pohľad, hovorenie takmer šeptom a pod. Na tieto prejavy si dajte veľký pozor, popierate nimi vlastné práva a ostatní majú prakticky vydláždenú cestu k tomu, aby vás využívali.

Pravda, len v prípade, že nevyužívate vy ich. Existuje totiž čosi ako nesmelý manipulátor. Spravidla to býva žena. Nenápadná, neistá, žena krehká a zraniteľná, ktorá potrebuje rytiera – ochrancu. Jej názory či akúkoľvek kritiku tlmočí vždy manžel alebo kolega z práce, sama obvykle stojí v úzadí, na priamu otázku odpovedá habkaním či mlčaním. Tvrdí o sebe, že konflikty priam neznáša, pritom ich sama veľmi rafinovane vyvoláva.

Útok (agresivita) a útek (pasivita) vám ale neposkytnú také účinné zbrane na kultivovanú diskusiu, argumentáciu a vyjednávanie ako asertivita (lat. asercio, resp. angl. to assert = tvrdiť, požadovať). Tento spôsob správania v sebe zahŕňa schopnosť otvorene a pokojne vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby, počúvať, čo sa partner usiluje odovzdať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať, a to bez vynucovania svojich práv silou, násilím alebo úskokmi. Asertívny človek sa vyhýba unáhleným hodnoteniam, či rýchlym a povrchným záverom. Nepresadzuje sa na úkor iných, je si totiž vedomý toho, že ostatní majú rovnaké práva ako on a rešpektuje ich. Dokáže požiadať o pomoc a spoluprácu.

3.3 Ako na to?

Popri zručnostiach, ktorými sme popretkávali predošlé riadky, odporúčame osvojiť si ešte minimálne tieto tri:

techniku pokazenej gramofónovej platne: cestou k úspechu môže byť napríklad v situáciách, kedy ste vystavení narážkam a podrývaniu sebadôvery, keď vás protistrana úmyselne mätie pseudoracionálnymi či nepodstatnými argumentmi, alebo keď vám hrozí nebezpečenstvo poškodenia vašich práv. Jej princípom je vytrvalo a pokojne opakovať, čo chcete dosiahnuť. Partnerovi, ktorý sa voči vám chce svojím „nie“ presadiť, tak dáte najavo, že ste naozaj schopní trvať na svojom a odolať všetkým jeho manipuláciám.
techniku prijateľného kompromisu: Partner má iné ciele? Je rovnocenným protivníkom? Predmetom rozhovoru je stanovenie termínu dodania materiálu či dohoda typu niečo za niečo? Ak kompromis nezasahuje do sebaúcty ani jedného z vás, hľadajte ho.
techniku otvorených dverí: na kritiku je najlepšie reagovať pokojne, nepopierať ju, ani nereagovať odvetou. Snažte sa triezvo zvážiť, či na vyslovenom tvrdení nemôže byť aspoň štipka pravdy. Partner po chvíli zistí, že kritiku viete prijať a postupne stratí energiu na hľadanie ďalších výhrad.

3.4 Bude, ako ja chcem

Nepochybne sa už každý z vás aspoň raz v živote stretol s niekým, s kým, ak použijeme zdvorilú formuláciu, sa dá len ťažko vyjsť. Ak si jazyk ako mlyn pustíme, vyklepoce, že je prudký, hrubý, ľudí vo svojom okolí uráža, ponižuje, ale hlavne zastrašuje, čím sa mu takmer vždy podarí dosiahnuť svoj cieľ. Každý, kto neplní jeho priania, je bez mihnutia oka obvinený z absolútneho egoizmu, ba neľudskosti. Je presvedčený, že jedine on má na všetko patent, nad všetkými vyniká inteligenciou, skúsenosťami a nápaditosťou, preto je vlastne len prirodzené, že jeho zásady by si mali osvojiť všetci bez výnimky – doma, v práci, kdekoľvek. City a pocity pokladá za prejav slabosti.

Prezraďte nám, koľko menovaných čŕt ste potrebovali na to, aby ste odhalili agresora? Prišiel vám na um aj pojem diktátor? A čo tak manipulátor?

Manipulátor nie je ani zďaleka taký ohrozený druh, ako by sa mohlo zdať. Ide o pravého majstra, muža či ženu tisícich tvárí. Výber závisí od konkrétnej situácie, zainteresovaných osôb, času, zámeru...

Forma teroru, akú sme popísali vyššie, sa dá bez väčšieho úsilia rozoznať na prvý pohľad. Možno pre vás ale bude prekvapením, že existujú ľudia, ktorí na ovládanie iných nepoužívajú také očividné zbrane, robia to veľmi skryto a rafinovane. A možno práve s vami.

Jednou z najnebezpečnejších masiek je maska sympatického manipulátora. usmievavého, prívetivého a zhovorčivého človeka, ktorý ľahko nadväzuje kontakty a ktorému by ste sa chceli podobať. Bez ťažkostí si získa miesto vášho obľúbenca a potichučky vás ovládne. Manipulátorom môže byť skutočne ktokoľvek, nájdete ich medzi očarujúcimi, vzdelanými, altruistickými, dokonca aj nesmelými ľuďmi (niekoľko dôkazov nájdete, ak obrátite stranu a ešte raz si pozorne prečítate pasáž o agresivite). Teraz sa istotne pýtate, ako neupodozrievať každého.

Isabelle Nazare-Aga uvádza tridsať charakteristických znakov, ktoré vám pomôžu zorientovať sa. Ak u niekoho identifikujete prinajmenšom desať z nich, máte dočinenia s manipulátorom.

Odhaľte manipulátora!

Navodzuje pocit viny a dovoláva sa pritom rodinných vzťahov, priateľstva, lásky, profesionálnej zodpovednosti atď.
Prenáša zodpovednosť na druhých, zo svojho dielu sa snaží vykrútiť.
Svoje žiadosti, potreby, city a názory nevyjavuje.
Obvykle odpovedá neurčito.
Svoje názory, správanie a city mení podľa aktuálnej situácie alebo konkrétnej osoby.
Svoje žiadosti zakrýva logickými dôvodmi.
Ľuďom dáva najavo, že nikdy nesmú meniť názor, musia byť dokonalí, vševediaci a schopní okamžitej reakcie.
Spochybňuje kvality, schopnosti a osobnosť druhých. Nenápadne ich kritizuje, súdi a hovorí o nich s dešpektom.
Svoje odkazy necháva tlmočiť iným, alebo namiesto osobného rozhovoru telefonuje, emailuje či necháva lístočky.
Podnecuje spory, podozrievanie – rozdeľuje, aby mohol panovať.
S cieľom vyvolať ľútosť sa stavia do role obete (preháňa závažnosť choroby, sťažuje sa na neznesiteľných ľudí vo svojom okolí, na pracovné preťaženie a pod.).
Nedbá na žiadosti druhých (aj keď tvrdí pravý opak).
Pri napĺňaní vlastných potrieb využíva morálne zásady druhých (apeluje na priateľstvo, milosrdenstvo, ľudskosť a pod.).
Skryto sa vyhráža alebo úplne otvorene vydiera.
Uprostred rozhovoru znenazdajky mení tému.
Vyhýba sa pracovným schôdzkam, uteká z porád.
Poukazuje na nevedomosť druhých a snaží sa vyvolať dojem, že má nad nimi prevahu.
Klame.
Hlása lož, aby sa dozvedel pravdu, dezinterpretuje výroky druhých.
Je egocentrický.
Závidí (aj partnerovi či vlastným deťom).
Neznáša kritiku a nezriedka popiera úplne evidentné fakty.
Nedbá na práva, potreby a priania druhých.
Veľmi často žiada, vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
Jeho slovný prejav znie logicky a koherentne, avšak jeho postoje, činy alebo spôsob života svedčia o pravom opaku.
Jeho zbraňami sú lichôtky, darčeky alebo nečakané drobné služby.
V jeho prítomnosti sa ľudia cítia nepríjemne a neslobodne.
Za svojimi cieľmi ide veľmi dôsledne, ale na úkor druhých.
Prinúti nás robiť veci, ktoré by sme pravdepodobne z vlastnej vôle nerobili.
Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, dokonca aj v jeho neprítomnosti.

Nie, nie je každý z nás manipulátorom, neľakajte sa. Je prirodzené, že ste vo svojom správaní našli jeden, dva, tri možno aj štyri znaky. Medzi „robiť“ a „byť“ je veľký rozdiel. Každý občas niekomu niečo závidí, zaklame, chce, aby ho kvôli maličkosti ľutovali, ale manipulátorom ešte preto nie je. Tento zoznam sme uvádzali len kvôli tomu, aby ste dokázali včas a bezpečne rozoznať hroziace nebezpečenstvo a adekvátne naň reagovať.

3.5 Nebyť ako nahý v tŕní

V prvom rade si vyhoďte z hlavy, že svojím trpezlivým a láskavým prístupom manipulátora z manipulátora vyženiete a po čase s ním nadviažete skutočný a úprimný vzťah. Nenadviažete. Ak nemáte na výber (napríklad ak je vaším kolegom a o jeho prítomnosti či neprítomnosti nemôžete rozhodovať), naučte sa existovať bok po boku a komunikovať s ním tak, aby vás to zakaždým nedoráňalo. Náš tip je osvojiť si techniky kontramanipulácie.

Manipulátorovi napríklad môžete odpovedať spôsobom, ako keby ste voči jeho snahám boli úplne ľahostajný. Pri komunikácii používajte rovnaké slová, pripisujte im však jednoznačný význam, nepohrávajte sa s nimi. Sústreďte sa, aby ste nedali najavo, že jeho poznámku musíte najprv stráviť, až potom ste v stave reagovať. Skúste odpovedať pohotovo, bez známky podráždenia, pokojne siahnite aj po irónii. Ak vlnu emócií nedokážete tak rýchlo potlačiť, pýtajte sa. Manipulátor len postupne vyjavuje svoje názory a priania, vždy máte priestor klásť otázky a získať tým čas na upokojenie a prípravu ďalšej stratégie. Uvedomujeme si, že to chce veľa trpezlivosti, ale naozaj sa to vyplatí, väčšiu istotu a menšiu emočnú explóziu si zabezpečíte naozaj len cvikom. Manipulátor si síce uchová posledné slovo a svoju zvrchovanosť (hoci mu odpovedáte logicky a s náležitým odstupom), ale keď u vás spozoruje odolnosť voči jeho výpadom, podvedome sa od vás začne odpútavať. A nájde si inú korisť, na ktorej bude cudzopasiť.

Isabelle Nazare-Aga má niekoľko takých nad zlato:

Čo najskôr zrušte akýkoľvek systém závislosti: ak ste už dávno dospelý, ale vaša matka si to nevšimla (možno aj z dôvodu vášho zrakového postihnutia) a neustále si vyžaduje, aby ste jej hlásili každý svoj krok, skladali účty zo všetkých svojich činov, vysvetľovali svoje pohnútky, menili svoje plány podľa jej prianí a denne telefonovali, aby „mala dušu na mieste“, a vás to rozčuľuje, ba deptá, mali by ste takýto rituál postupne prerušiť. Napríklad najprv si vymyslieť zámienku, že ste zabudli kvôli súkromným či pracovným povinnostiam, zapínať si záznamník a pod. Vymaniť sa spod takéhoto vplyvu chce čas – volať najprv raz za dva dni, potom raz za štyri, potom len cez víkend, raz za týždeň, raz za dva.
Manipulátorovi sa so svojimi osobnými záležitosťami nezverujte: otvoreným rozprávaním o svojom súkromí, pokleskoch a problémoch otvárate manipulátorovi dvere dokorán a dávate mu do rúk zbrane, ktoré v určitej chvíli namieri proti vám. Riešenie je pomerne jednoduché – nepovedzte mu celú pravdu. Nejde o pokrytectvo, ale o stratégiu.
Nereagujte na nejasne formulovanú žiadosť: a to ani na verbálnu, ani na neverbálnu. Ak napríklad dostanete otázku "Máš niečo v utorok večer?“, vhodnou reakciou je „Prečo?“, Aj keď je jeho zámer okamžite jasný. Treba ho donútiť, aby vám vyjavil všetky fakty (čo, kde, kedy, s kým), aby ste sa mohli slobodne rozhodnúť, či mu pomoc poskytnete, alebo nie. Rovnaké správanie možno odporučiť, ak ide o neverbálny prejav. Ak vám kolegyňa bez sprievodného textu prepošle mail od svojho nadriadeného, v ktorom jej zveruje nejakú úlohu, hneď pochopíte, že chce, aby ste to spravili za ňu. Môžete však predstierať, že ste mail prehliadli, čím jej dáte najavo, že sa musí vyjadriť priamo a zároveň vám preukázať trochu rešpektu.
Všetko si značte: pri rokovaniach, poradách, stretnutiach, schôdzach v zamestnaní alebo pri akejkoľvek dohode je užitočné vytvoriť záznam či zápisnicu priamo v prítomnosti manipulátora. Pri zahmlievaní, výhovorkách, či osočovaní, že ste niečo nepochopili správne, mu tak vezmete vietor z plachiet.
Nebuďte poslom manipulátora: vždy je lepšie, korektnejšie a jednoduchšie, keď si každý svoje veci vybavuje sám, zvlášť to platí o kritike ľudí či systému. Namiesto „Len si mu to povedz sám“ voľte diplomatickú cestu „Až ho uvidím, poviem mu, že s ním chceš hovoriť.“
Spojte sa s ostatnými: nadarmo sa nehovorí, že v jednote je sila. Manipulátor bude mať na vás menší dosah a menej možností vyvolávať v kolektíve nezhody. Zároveň ochránite tých, ktorí sa neodvažujú o svojom strachu hovoriť nahlas.
Na lichôtky odpovedajte opatrne: zo strany manipulátora ide o dôkladne premyslenú stratégiu, ktorou vás chce získať na svoju stranu. Reagujte na ne ako na komplimenty, usmejte sa, krátko poďakujte, rozhodne nespochybňujte svoje zásluhy.

Ak sa vám zdá, že toto „bojové umenie“ trošku popiera, čo tvrdili vyššie, môžeme vás len pochváliť za čítanie s porozumením. Komunikácia s manipulátorom si skutočne vyžaduje asertivitu uchopiť inak, seba a svoje záujmy ochrániť inakším postupom. Aj z tohto dôvodu sme téme manipulácie a možnostiam, ako jej nepodľahnúť, venovali v tejto kapitole toľký priestor.

3.6 Zmeňte sa, ale ostaňte pritom sami sebou

Na pohľad prosté a logické zásady, že? Neverili by ste, ale ono sa vám to dostane pod kožu skôr, než sa nazdáte. A sľubovaná odmena za to úsilie fakt stojí! Posúďte sami: rozvoj zdravej sebaúcty a samostatnosti, možnosť byť za každých okolností sám sebou, sila niesť zodpovednosť za vlastné správanie, prehĺbenie medziľudských vzťahov, vhodná atmosféra pre efektívnu spoluprácu, predchádzanie konfliktom, ak sa predsa len vyskytnú, schopnosť efektívne ich riešiť. Stačí len začať na začiatku a pokračovať až do samého konca.

3.7 Zoznam použitej literatúry

Capponi, Věra, Novák, Tomáš: Sám sobě dospelým, dítětem i rodičem, Grada, 1993
Covey, Stephen R.: 7 návykov skutočne efektívnych ľudí, Eastone Books, 2010
Team of authors: Manuál sebaobhajoby osôb so zrakovým postihnutím, ÚNSS, 2010 Správna reč na správnom mieste
Kopřiva, Pavel; Kopřivová, Tatjana; Nevolova, Dobromila; Nováčkova, Jan: Respektovat a být respektován, Spirála 2008
Lelková, Anna: Prejavy asertivity manažéra v manažérskej práci, Katedra manažérskej psychológie, 2014
Nazare-Aga, Isabelle: Nenechte sebou manipulovat, Portál, 2014
Spôsobilosť asertívnej komunikácie: http://bvsp.open.sk/3.semester/Manazment/manazment.doc
Konickova, Jaroslava: Asertivita: 10 práv, ktoré máte aj vy!, https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3079/co-je-asertivita
Ja-výrok (…alebo ako podávať kritiku menej agresívne): http://psychoblogia.sk/ja-vyrok-alebo-ako-podavat-kritiku-menej-agresivne/

3.8 Zoznam odborných termínov

Sebaobhajoba
Agresívne správanie
Pasívne správanie
Asertívne správanie
Komunikačné zručnosti
Manipulácia
Kontramanipulácia

4. kapitola: Prístupnosť prostredia

Autori: Susanna Laurin, Esther Davidsen, Funka, Švédsko, Pavol Korček, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Slovenská republika

4.1 Všeobecný prehľad potrieb, súvisiacich s prístupnosťou

Ak máte vážne zrakové postihnutie, na rozdiel od ľudí bez poruchy zraku nemáte dokonalý prehľad o svojom okolí. Nevidiaci a slabozrakí ľudia sú z tohto dôvodu závislí od predvídateľnosti, poriadku a systematickosti vo všetkých oblastiach každodenného života vo vnútornom, ale aj vonkajšom prostredí.

Nevidiaci ľudia sa spoliehajú predovšetkým na senzorické informácie získané prostredníctvom koncovky bielej palice a na sluchové informácie.

Nečakané prekážky – ako napríklad nerovný povrch podlahy spôsobuje zachytávanie palice, predmety a prekážky na zemi môžu nevidiacemu brániť v pohybe, predmety umiestnené vo výške pása sa nedajú palicou identifikovať a nevidiaci do nich môže naraziť – robia prostredie, v ktorom sa nevidiaci človek pohybuje veľmi zložité na pohyb, niekedy až úplne neprístupné.

Slabozrakí ľudia využívajú na orientáciu v priestore rôzne stratégie, ale nedokážu rozoznať predmety, ktoré sú pri nich veľmi blízko alebo sa k nim približujú. Rovnako nebezpečné sú nerovnosti na zemi.

4.2 Doprava

Aké sú potreby ľudí so zrakovým znevýhodnením/nevidiacich v súvislosti s dopravou?

A blind person with white person guided by a companion. Photo

Ľudia so zrakovým postihnutím používajú rôzne stratégie prepravy. Niektorí používajú ako sprievodcu vidiaceho priateľa, príbuzného alebo profesionálneho asistenta, to znamená, že sa niekoho držia za ruku. Iní používajú na identifikáciu prekážkokm alebo vyvýšených miest bielu palicu, iní majú vodiaceho psa. Niektorí používajú špeciálne optické alebo elektronické pomôcky a niektorí nepoužívajú žiadnu pomôcku.

Výber dopravy závisí od rozsahu a charakteru ich zrakového znevýhodnenia, osobných preferencií, osvetlenia a znalosti oblasti.

Pri nezávislom cestovaní majú veľký význam mnohé faktory. Ľudia so zrakovým znevýhodnením využívajú zrak v takom rozsahu, ako je to možné, využívajú zvukové a taktilné informácie alebo každú nadobudnutú znalosť oblasti, aby si udržiavali prehľad o svojej polohe a mohli v súvislosti s prepravou robiť príslušné rozhodnutia.

4.2.1 Vidiaci sprievodca

Väčšina ľudí so zrakovým postihnutím občas využije vidiaceho sprievodcu. V tomto prípade vidiaca osoba slúži ako sprievodca osobe so zrakovým znevýhodnením. Je dôležité uviesť, že sprievodca by mal ponúknuť svoj lakeť alebo rameno osobe so zrakovým znevýhodnením, aby sa ho držala, nie naopak. Tento postup zabezpečí, že človek so zrakovým postihnutím si sám určí rýchlosť a bude cítiť pohyby vodiacej osoby.

4.2.2 Klasická biela palica

Je úžasné stretnúť na ulici človeka so zrakovým postihnutím, ktorý sa pohybuje samostatne, bez pomoci a ako nástroj pri samostatnom pohybe používa bielu palicu. Palicu možno používať rôznymi spôsobmi a vyžaduje si to veľa prípravy. Najčastejšia technika pre nevidiacich je rozložiť palicu a pohybovať ňou zo strany na stranu v rytme chôdze, čím sa získavajú informácie o prostredí priamo pred sebou, napríklad o zmenách výšky alebo prekážkach. Pri inej technike, ktorú často využívajú slabozrakí, sa palica drží diagonálne pred telom s hrotom nad zemou. Palicu využívajú príležitostne na kontrolu povrchu predmetu alebo chodníka, keď si nie sú istí tým, čo vnímajú zrakom.

Nevidiaci človek sa v meste prechádza s bielou palicou a vodiacim psom. Fotografia

4.2.3 Vodiaci pes

Vodiace psy sú starostlivo vycvičené služobné zvieratá, ktoré sa naučili pomáhať ľuďom so zrakovým znevýhodnením v ich každodennom živote, a to aj pri ceste verejnou dopravou a pohybe na ulici. Psy sú naučené reagovať na príkazy svojho psovoda, napríklad vpravo, vľavo a vpred. Vodiaci pes bude viesť psovoda okolo prekážok a zastaví pri obrubníkoch alebo schodiskách. Psovod však musí poznať cestu do cieľa cesty a musí urobiť rozhodnutia v súvislosti so správnym načasovaním prechodu cez vozovku. Vodiace psy volia smer v reakcii na podnety psovodov a sú cvičené neposlúchnuť príkazy v prípade hroziaceho nebezpečenstva.

4.2.4 Cvičenie orientácie a mobility

Ľudia so zrakovým postihnutím majú právo na výcvik samostatného pohybu a rientácie. Na Slovensku ho poskytujeme napríklad aj my v ÚNSS.

Orientácia je schopnosť porozumieť tomu, kde sa človek nachádza v priestore a samostatný pohyb znamená schopnosť bezpečne sa v tomto priestore pohybovať. Cieľom väčšiny školení orientácie a samostatného pohybu je pripraviť osobu so zrakovým postihnutím na cestovanie v rôznych prostrediach, známych aj neznámych, a na posúdenie nových križovatiek a trás. Je dôležité si uvedomiť, že výcvik orientáce a asistencia nie sú poskytované pri každej trase, ktorú potrebuje osoba so zrakovým postihnutím absolvovať. Cieľom školenia je skôr naučiť nevidiaceho človek, ako zvládať rôzne situácie, ktoré skôr či neskôr pri používaní verejnej dopravy nastanú.

Vlaková stanica s označeným nástupišťom pri vlaku. Fotografia

4.2.5 Stanice a zastávky

Pre samostatné cestovanie osoby so zrakovým znevýhodnením je prístupnosť staníc a zastávok nevyhnutná.

Stanice/značky zastavenia, lavičky a prístrešky by malo byť ľahké nájsť a mali by kontrastovať so svojím okolím.
Značenie musí byť veľké a mať vysoký kontrast.

Nasledujúce zastávky a iné informácie o ceste musia byť poskytnuté vo zvukovom formáte. Vyvýšené autobusové zastávky a povrchy na rovnakej úrovni zjednodušujú nastupovanie.

4.3 Verejné priestranstvá

Ako by mali vyzerať verejné priestranstvá, aby boli prístupné a umožňovali ľuďom so zrakovým znevýhodnením/nevidiacim uskutočniť náročnú úlohu orientácie?

Na verejných priestranstvách, na ktorých sa odohráva viacero vecí v rovnakom čase, sa nevidiaci človek orientuje veľmi ťažko.

Stáva sa, že okolité prostredie sa zo dňa na deň do najmenšieho detailu mení, čo pre človeka so zrakovým postihnutím môže byť veľmi náročné, často nebezpečné alebo odrádzajúce.

Nevidiaci človek sa prechádza s bielou palicou blízko označeného výkopu. Fotografia

Výkopové práce, lešenia, bicykle rozmiestnené na chodníkoch a po ich okrajoch, uzamknuté o stĺpy osvetlenia alebo zábradlia, značky a stoly kaviarní, ktoré sú vystavené, aby prilákali zákazníkov a podobne. Toto všetko sú prvky zmeneného vzorca, ktoré najmä pre nevidiacich a ľudí so zrakovým znevýhodnením, ktorí sú v oblasti mobility pomerne noví, sťažujú pohyb vonku. Na bezpečný pohyb sa využívajú smerové navádzače a identifikačné značky, napríklad dlažobné kocky v chodníku, vjazdy z dlažobných kociek, zvuk hracieho hudobného automatu v kaviarni ako aj vedomosť o tom, ako dlho trvá cesta po chodníku k rohu ulice, autobusovej zastávke alebo ku vchodu do suterénu na ceste do predajného stánku. Prekážky, neočakávané situácie v prostredí, množstvo odložených bicyklov a podobné okolnosti narúšajú rytmus a systém, ktorým sa nevidiaci chodec orientuje, a môžu ho úplne vychýliť zo smeru.

Nevidiaci človek sa prechádza v blízkosti aút a premávky. Fotografia

4.3.1 Priestor pre chodcov a iných účastníkov premávky

Kvôli orientácii, nezávislosti a bezpečnosti musíte zaistiť jasné označenie predelu medzi priestormi určenými pre chodcov a tými, ktoré využívajú iní účastníci premávky. Toto označenie by malo byť vo vizuálnom aj taktilnom formáte. Vizuálne označenie je často vo vysoko kontrastných farbách, taktilné označenie sa môže líšiť v závislosti od okolitého povrchu.

Najúčinnejší spôsob označenia rozdielu medzi cestou a chodníkom je výška. Pre ľudí na invalidnom vozíku, ľudí s detským kočíkom alebo kuframi na kolieskach ako aj pre služobné vozidlá sa často budujú obrubníkové rampy. Toto riešenie však ľuďom so zrakovým znevýhodnením komplikuje vnímanie konca chodníka a začiatku cesty, čo vyvoláva stresové situácie.

4.3.2 Križovatky a priechody pre chodcov

Prístupnosť pre ľudí so zrakovým znevýhodnením môže predstavovať veľký problém pri prechode cez miesta s cestnou premávkou. Nevidiaci alebo slabozrakí môžu mať ťažkosti nájsť priamy smer na druhú stranu a neskončiť náhodne uprostred križovatky. Hluk motorov prechádzajúcich áut môže prekryť zvuk ďalšieho auta, a cyklistov zriedkakedy počuť. Ak v blízkosti nie sú iní chodci, človek so zrakovým postihnutím je úplne ponechaný na svoje zmysly. Na zabezpečenie dobrej prístupnosti a bezpečnosti pre nevidiacich a slabozrakých je preto mimoriadne dôležité plánovať a organizovať cestné uzly a riadené križovatky tak, aby bolo zrejmé kde a ako možno cez cestu bezpečne prejsť.

Nevidiaci človek s bielou palicou a doprovodom sa nachádza na prechode pre chodcov vo večernom prítmí. Fotografia

4.3.3 Priechody pre chodcov

Techniky a podnety používané pri prechádzaní cez ulicu sú rôzne a líšia sa v závislosti od druhu miesta a jednotlivca, od úrovne jeho zrakových schopností a uprednostňovaného postupu pri mobilite. Ľudia so zrakovým znevýhodnením často cestujú do neznámych oblastí s križovatkami a, aby sa vedeli bezpečne pohybovať, sú závislí od získavania informácií z dostupných zdrojov (na ceste).

Ak nevidiaci chodci poznajú križovatku, zvyčajne ju a ani systém kontroly dopravy nemusia zakaždým podrobne analyzovať. Stále však môže byť potrebné dostatočne dlho vnímať sluchom, aby si mohli byť istí, že sú na správnom mieste a že signálne zariadenie funguje ako zvyčajne. Nevidiaci chodci budú vždy musieť zaznamenávať ulicu, pripraviť sa na prechod, stanoviť interval možného prechodu chodcov cez cestu a udržať smer pri prechode. Prístupné signály pre chodcov (APS) sú užitočné pri určovaní intervalu „choď“ na známych a neznámych miestach. Prístupný signál pre chodcov (APS) je tlačidlo pre chodcov, ktoré nevizuálnym spôsobom oznamuje, kedy prejsť cez ulicu, napríklad zvukovými tónmi, hovorenými správami alebo vibrujúcimi povrchmi.

4.3.4 Štokholmský model

Príkladom riešenia tohto problému pri prechode cez vozovku je takzvaný „štokholmský model“. Ide o riešenie, ktoré spĺňa potreby ľudí so zrakovým i motorickým znevýhodnením. Na priechode pre chodcov s týmto modelom sú rovné povrchy pre kolesové kompenzačné pomôcky používané osobitne a taktilné povrchy, napríklad dlažobné kamene, sú umiestnené vedľa nich. Taktilná časť funguje ako prirodzené nasmerovanie pre ľudí so zrakovým znevýhodnením.

Chodec prechádzajúci cez cestu popri Štokholmskom modeli. Fotografia

Elegantným riešením je aj rampa medzi úrovňou cesty a chodníka na jednej strane stĺpu a ponechaný okraj pre orientáciu na druhej strane stĺpu.

Štokholmský model pozostáva z týchto častí:

Betónové dosky s čiernobielou hrubozrnnou štruktúrou.
Biele, hladké betónové dosky, ktoré kontrastujú s čiernym asfaltom ulice.
Signálny stĺp alebo stĺp s dopravným značením, ktorý označuje priechod pre chodcov.
Vyrovnávacia rampa pre ľudí s kolesovými pomôckami.
Široké biele čiary, ktoré označujú prechod pre chodcov na asfalte.

Ľudia so zdravotným znevýhodnením sledujú orientačnou bielou palicou pri chôdzi obrubník alebo vnútorný okraj, ktorý smeruje, napríklad, ku priečeliu domu. Väčšina ľudí so zdravotným postihnutím má určitú ostrosť zraku, čo znamená, že pouličné kontrastné značenia na prechode pre chodcov zjednodušujú orientáciu (napríklad biele dlažobné kamene, ktoré označujú smer prechodu pre chodcov). Pre ľudí, ktorí pri orientácii využívajú hmat je označením prechodovej časti z chodníka na cestu zmena povrchu na chodníku a ostrý okraj.

Hlavná myšlienka štruktúry štokholmského modelu spočíva v tom, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením pri dosiahnutí konca chodníka vždy dorazili k okraju. Okraj slúži ako varovný signál: v tejto chvíli vchádzate na ulicu, kde premávajú autá. Preto sú rampy pre ľudí s kolesovými pomôckami mierne zošikmené na jednu stranu. Znamená to, že sú trochu mimo smeru chôdze. Rampa musí byť vždy na úrovni rampy na druhej strane priechodu pre chodcov. Pre mnohých ľudí s kolesovými pomôckami je rampa nevyhnutná, a tak je potrebné, aby služby zodpovedné za stav ciest udržiavali rampu v použiteľnom stave v rôznych poveternostných podmienkach. Prínosom je, že rampu využívajú aj menšie odhŕňače snehu.

Osoba s bielou palicou sa prechádza a používa taktilné značenie a farebný kontrast na navigáciu po ulici. Fotografia

4.3.5 Vodiace línie

Vodiaca línia je ucelená taktilná náterová vrstva, ktorá sa značne odlišuje od susediacich povrchov vďaka kontrastnému zafarbeniu, výške a povrchovej štruktúre.

Správna inštalácia a integrácia vodiacich línií v prostredí predstavuje pre nevidiacich a ľudí so zrakovým postihnutím obrovskú pomoc. Kvalitná a funkčná vodiaca línia s integrovanými pozornostnými políčkami umožňuje zapájať sluchové aj zrakové zmysly. Vodiacu líniu musí byť možné sledovať zvyškami zraku, prostredníctvom orientačnej bielej palice a nášľapom (hmatom cez podrážku topánky). Mimoriadnou pomocou je, ak pri dotyku bielej palice s vodiacou líniou a okolitým povrchom dôjde aj ku zmene zvuku.

Vždy majte napamäti, že vodiace línie môžu byť prekážkou pre ľudí s telesným postihnutím. Preto je treba používať ich takým spôsobom, aby z nich profitovali obe skupiny ľudí s postihnutím.

4.4 Budovy

Ako ľudia so zrakovým znevýhodnením/nevidiaci vstupujú do budov a orientujú sa v nich? Ako by mali vyzerať miestnosti?

4.4.1 Kontrast farieb

Ďalšou zásadnou súčasťou pri navrhovaní priestorov pre osoby so zrakovým znevýhodnením je kontrast farieb. Pre orientáciu vo fyzickom priestore je často veľmi dôležitá schopnosť rozlíšiť jednotlivé predmety . Na základe skúseností vieme, že aj napriek logickému rozvrhnutiu budovy so správnym využitím značenia a kvalitným osvetlením dochádza k dezorientácii, ak je kontrast farieb príliš nízky. Nikdy preto nezabúdajte na kontrast farieb. Ten je možné veľmi účinne využívať napríklad na dosiahnutie týchto cieľov:

upútanie pozornosti na značenie,
vymedzenie cesty alebo smeru – vodiace línie,
vymedzenie oblastí.

Veľmi účinné prostriedky na vymedzenie priestorov sú aj predmety s farebným kontrastom. Farebný kontrast na úrovni 70 % je vo všeobecnosti odporúčaný pri jasnom odlíšení napríklad týchto predmetov:

Tmavý rám dverí v kontraste so svetlými dverami a svetlou stenou.
Svetlá farba povrchu v kontraste s tmavým obvodom na svetlej stene.
Zábradlia vo farebnom kontraste s farbou neďalekej steny.
Schodiská musia mať kontrastný začiatok a koniec.
Nábytok s kontrastujúcou farbou voči povrchu a stenám pomáha pri identifikácii jeho umiestnenia.

4.4.2 Taktilné povrchy

Rozpoznateľné povrchy sú veľmi užitočné dizajnové prvky prístupnosti, pretože upozorňujú osobu so zrakovým postihnutím na neďaleké nebezpečenstvo. Majú povrchovú štruktúru, ktorú je možné vnímať pod nohami alebo rozpoznať dlhou bielou palicou. Môžu sa používať na orientáciu alebo upozornenie v rôznych situáciách. Povrchová štruktúra môže byť vstavaná alebo nanesená neskôr, ale často funguje najlepšie, ak je súčasťou materiálu a nie pridaná neskôr s dodatočnými osobitnými značeniami, ktoré sú určené iba pre ľudí so zrakovým znevýhodnením.

Nikdy nezabúdajte, že taktilné povrchy môžu vytvárať prekážky ľuďom s motorickým znevýhodnením. Je preto potrebné používať ich spôsobom, ktorý je prínosom pre obidve skupiny.

4.4.3 Schodiská a zábradlia

Schodiská predstavujú pre nevidiacich a slabozrakých potenciálne nebezpečenstvo, k pádom na schodoch dochádza pomerne často. Je preto potrebné zabezpečiť, aby boli náležite označované a zakaždým boli doplnené o zábradlie.

Na okraj každého schodu je vždy potrebné pridať farebný kontrast alebo materiály s odlišnou povrchovou štruktúrou a zabezpečiť tak, aby ľudia vedeli identifikovať koniec každého nasledujúceho schodu. Ľudia s čiastočne oslabeným zrakom uvidia zmenu farby a nevidiaci môžu vnímať rozdielne povrchové štruktúry nohami alebo palicou.

Pri stavbe schodiska musíte zabezpečiť aj rovnakú výšku schodov a umožniť tak jednotlivcom so zrakovým postihnutím orientáciu na schodisku. Schody musia byť minimálne na miestach, kde treba zvýšiť pozornosť - pred aj za schodiskom - jasne označené. Ide napríklad o hmatateľné výčnelky alebo podložky s odlišnou povrchovou úpravou.

Zábradlia sú nevyhnutnosť. Musia byť umiestnené na obidvoch stranách schodiska a mali by byť neprerušované pozdĺž celej jeho dĺžky. Ak nie sú neprerušované, musia mať napriek tomu dostatočnú dĺžku na každom konci a umožniť tak používateľom nájsť cestu hore a dolu. Rovnako sa, prosím, uistite, že zábradlia majú oválne zakončenia alebo sa pripájajú k stenám alebo stĺpom na vrchu a v spodnej časti schodiska.

4.4.4 Značenie

Vždy by ste sa mali ubezpečiť, že značenie je dôsledne umiestnené v určitej výške a vzdialenosti od dverí ku ktorým navádza. Vo všeobecnosti by všetky písmená mali byť reliéfne, taktilné a vo farebnom kontraste voči podkladu. Samotné znaky by tiež mali byť vo farebnom kontraste voči povrchu okolitých stien a písomnému značeniu.

Pri značení miestností alebo priestorov ako sú auditóriá, kaviarne, toalety a pri číslovaní poschodí by ste mali používať Braillovo písmo vo vnútri výťahov aj mimo nich.

4.5 Akustika a osvetlenie

Aké sú potreby ľudí so zrakovým znevýhodnením a nevidiacich v súvislosti s akustikou a osvetlením?

4.5.1 Akustika

Nevidiaci a slabozrací ľudia často využívajú na orientáciu v priestore sluch. Preto môže zvukové prostredie pomôcť pri poskytovaní orientačných indícií. Osoba so zrakovým postihnutím môže použiť odrazený zvuk na určenie veľkosti miestnosti, prítomnosti chodieb a blízkosti stien alebo iných stavebných bariér. Vysoká hlasitosť okolitého alebo odrazeného zvuku môže znemožniť sluchovú orientáciu. Ponúkame vám kontrolný zoznam na navrhovanie a budovanie priestoru:

Správne zadefinované, akusticky živé priestory sú pre ľudí so zrakovým postihnutím na pohy jednoduchšie a bezpečnejšie. Pamätajte, že zvuky eskalátorov, fontán či výťahov, môžu byť na orientáciu ľudí so zrakovým postihnutím užitočné. Odrazy zvuku sú často dobrým zdrojom sluchových podnetov.
Koberce, akustické obklady miestností alebo nábytok redukujú odraz zvuku.
Invazívne zdroje hluku, ako sú napríklad vetracie kanály alebo klimatizačné jednotky, môžu prekrývať zvuky určené na poskytovanie smerových signálov.

4.5.2 Správne osvetlenie

Pri organizácii fyzického priestoru pre nevidiacich a ľudí so zrakovým znevýhodnením môže byť zabezpečenie správneho osvetlenia najdôležitejším bodom, ktorému je potrebné venovať pozornosť. Je pravda, že potreby v súvislosti s osvetlením sa v prípade nevidiacich alebo osôb so zrakovým postihnutím líšia v závislosti od konkrétneho stupňa poškodenia zraku. Istá úroveň svetla môže vyhovovať osobe s glaukómom, ale môže byť príliš nízka pre niekoho s degeneráciou makuly. Okrem toho, priveľká intenzita môže predstavovať značný problém pre osoby s viacerými druhmi poškodenia zraku, ako napríklad glaukómom, šedým zákalom a degeneráciou makuly. Preto je potrebné zohľadniť otázky smerovania svetla a jeho odrazu na lesklom povrchu a dôsledne ho testovať s dotknutými osobami. Problémy spôsobené priveľkou intenzitou môže zmierniť použitie rôznych možností úpravy svetla, nepriameho osvetlenia a tienenia okien.

4.6 Legislatíva

Aké pravidlá v súvislosti s prístupnosťou zastavaného prostredia pre ľudí so zrakovým znevýhodnením a nevidiacich existujú?

K základným legislatívnym dokumentom týkajúcim sa prístupnosti fyzického prostredia patrí vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Požiadavky vzťahujúce sa na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sa uvádzajú najmä v štvrtej časti vyhlášky a v prílohe k vyhláške. V úvode tejto časti sa uvádzajú stavby, na ktoré sa požiadavky vzťahujú. Predmetná časť vyhlášky sa skladá z troch oddielov.

Oddiel 1 sa venuje zabezpečeniu prístupu, miestnej komunikácie a verejnej plochy. Oddiel 2 sa venuje riešeniu bytového domu a ostatných budov na bývanie, bytu osobitného určenia, rodinného domu osobitného určenia a stavby s chráneným pracoviskom. V treťom oddiele sa pojednáva o riešení nebytovej budovy a inžinierskej stavby v časti určenej na užívanie verejnosťou. Súčasťou vyhlášky je aj príloha, ktorá obsahuje všeobecné technické požiadavky zabezpečujúce užívanie na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Príloha sa delí na 3 časti. Prvá časť s názvom Komunikácia stanovuje požiadavky na úpravu povrchu, výškový rozdiel, schodisko a rampu, chodník, priechod a nástupište, vstup do stavby a výťah.

Vnútorný priestor je názov druhej časti. Zaoberá sa požiadavkami na okno, dvere, zdravotechnické zariadenie, manipulačný priestor a plochu a informačné zariadenie.

Tretia časť nesie názov Verejná plocha a popisuje požiadavky na parkovisko a odstavnú plochu, verejný telefónny automat, poštovú schránku a bankomat.

Ďalším predpisom je TP 048 – Technické podmienky – Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách. Technické podmienky podrobnejšie spracúvajú obsah vyhlášky 532/2002 Z. z., a to najmä v oblasti prístupnosti pozemných komunikácií.

Aj keď TP 085 – Technické podmienky – Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry sa primárne venujú cyklistickej doprave, zaoberajú sa aj prístupnými riešeniami situácií kríženia alebo dotyku pešej a cyklistickej dopravy.

Dôležitou súčasťou fyzického prostredia je aj doprava. Dôležité je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004.

V nariadení sa okrem iného uvádza, že zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou, či už v dôsledku zdravotného postihnutia, veku, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, by preto mali mať možnosti využívať služby autobusovej a autokarovej dopravy porovnateľné s možnosťami, ktoré majú ostatní obyvatelia.

S vyššie uvedeným nariadením súvisí zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Aj pre ďalšie druhy dopravy existujú nariadenia EÚ o právach cestujúcich (1107/2006 v leteckej doprave, 1371/2007 v železničnej doprave a 1177/2010 vo vnútrozemskej a námornej doprave).

4.7 Bariéry v prostredí

S akými fyzickými bariérami sa nevidiaci a slabozrakí stretávajú najčastejšie?

Ako je možné tieto bariéry odstrániť?

Hlavné bariéry v prostredí, s ktorými sa ľudia so zrakovým znevýhodnením stretávajú sú, samozrejme, veľmi individuálne. Okrem iného závisia od úrovne oslabenia zraku, vzdelávania a znalosti prostredia. Vo všeobecnosti však ľudia so zrakovým postihnutím za problematické bariéry najčastejšie považujú bezpečnú mobilitu a orientáciu.

Príklady častých problémov s prístupnosťou:

nedostatočné kontrastné značenie, najmä pri úrovňových rozdieloch, stúpadlách alebo schodoch,
nedostatočné varovné značenie,
predmety, ktoré je ťažké spozorovať (napríklad sklenené steny alebo dvere, nízko visiace predmety, bicykle na chodníkoch a podobne),
nedostatok zábradlí,
slabé osvetlenie,
slabé ozvučenie prostredia,
slabá rozmiestnenie orientačného značenia.

Veľké otvorené priestory, ktorými je potrebné prejsť, a dezorientujúce zvuky môžu zo zastavaného prostredia vytvoriť miesto, ktoré je pre cestujúcich so zrakovým postihnutím veľmi mätúce.

Pre ľudí so zrakovým znevýhodnením je často nemožné vnímať výlučne vizuálne znaky a signály, napríklad názvy ulíc, prechody typu „pelikán“ (s blikajúcim žltým svetlom) a varovania pred nebezpečenstvom.

4.8 Zhrnutie

Pri vytváraní prístupného fyzického prostredia pre ľudí so zrakovým postihnutím je mimoriadne dôležité zohľadniť niektoré okolnosti:

Bezpečnosť: priehľadné sklenené steny, visiace predmety a podobné prekážky musia byť jasne označené, aby sa predchádzalo nehodám.
Kontrast farieb pre orientáciu slabozrakých.
Taktilita pre orientáciu nevidiacich (uistite sa, aby ste nevedome nespôsobovali ťažkosti ľuďom, ktorí používajú invalidný vozík alebo chodítka).
Zvukové podnety pre orientáciu počujúcich so zrakovým znevýhodnením.

4.9 Zoznam použitej literatúry

Kapitola 5: Prístupnosť informácií

Autori: Radek Pavlíček, Svatoslav Ondra, Lukáš Hosnedl, Teiresiás, Středisko pro pomoc studentům so specifickými nároky, MU, Brno, Peter Teplický, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska

5.1 Všeobecný prehľad o dôležitosti digitálnej prístupnosti pre ľudí so zrakovým znevýhodnením

Digitálna prístupnosť vo všeobecnosti predstavuje možnosť použitia dokumentov a aplikácií, aj v prípade, že používateľ má zdravotné postihnutie alebo znevýhodnenie. V takom dokumente má možnosť vnímať všetky v ňom obsiahnuté informácie, porozumieť im, pochopiť ich štruktúru a cielene v nich vyhľadávať. Podobný koncept majú aj aplikácie . Znamená to, že je dôležité, aby používatelia vnímali všetky ovládacie funkcie aplikácií, ich význam a aby boli schopní navigovať a cielene sa na ne sústrediť.

Príklady:

Používateľ číta dokument prostredníctvom braillového riadku a čítača obrazovky, pretože ho pre ťažké zdravotné postihnutie nemôže čítať a navigovať tradičným spôsobom. Používateľ si môže zobraziť na obrazovke zoznam všetkých kapitol v dokumente, okamžite prejsť na ktorúkoľvek z nich a začať ju čítať. Táto možnosť sa týka aj tabuľkových údajov, pokiaľ sú pre používateľa zrozumiteľne štruktúrované.
Používateľ ovláda aplikáciu internetového bankovníctva prostredníctvom asistenčného softvéru na rozpoznávanie reči, pretože z dôvodu motorického postihnutia vstupujú príslušné pokyny do počítača hlasovými signálmi. Používateľ má možnosť otvoriť si pole so zoznamom poskytovateľov bankových služieb a zvoliť si konkrétnu banku.

V obidvoch týchto prípadoch môže byť používateľ samostatný, pokiaľ má vytvorené prístupné prostredie – dokument je štruktúrovaný prístupným spôsobom a aplikácia má prístupné používateľské rozhranie. Poskytnutie informácií používateľom so špecifickými potrebami v digitálnom svete je pomerne jednoduché, ak sú zohľadnené zásady/pravidlá prístupnosti. Uplatňovanie opatrení na zvýšenie prístupnosti vo fyzickom prostredí však trvá dlhšie a je omnoho zložitejšie.

Príklady:

Ak má elektronická kniha náležitú štruktúru a je spracovaná, rešpektujúc všetky zásady prístupnosti, ako napríklad slovný popis fotografií, je možné ju editovať, upraviť a zároveň dodržať pravidlá prístupnosti.
Tlačenú knihu je potrebné načítať do zvukového formátu alebo digitalizovať pomocou systémov na optické rozpoznávanie textu (OCR).

Pri použití vhodnej stratégie je možné v digitálnom formáte poskytnúť aj služby, ktoré sú zvyčajne ponúkané predovšetkým vo fyzickom prostredí. Je to jeden z prínosov digitálneho sveta. Používatelia so špecifickými potrebami si napríklad môžu nakúpiť potraviny onlajnovo úplne samostatne a spôsobom, ktorý zohľadňuje ich požiadavky. Vo fyzickom prostredí by sa museli spoliehať na osobného asistenta, ktorý by im pomohol s nákupom, a proces by v plnej miere prispôsobil ich potrebám. V ideálnej situácii autor prístupného dokumentu alebo aplikácie v digitálnom prostredí neprispôsobuje svoj produkt konkrétnemu používateľovi alebo skupine používateľov so špecifickými potrebami, ale komukoľvek s potrebou alternatívneho prístupu k informáciám bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú schopní ovládať počítač tradičným spôsobom – prostredníctvom myši alebo klávesnice – alebo informácie zobrazené na obrazovke čítať zrakom. Všestrannosť a presah pravidiel prístupnosti digitálneho obsahu, najmä pravidiel prístupnosti internetového obsahu sú také dôležité preto, že pomáhajú každému, kto to potrebuje, nie len ľuďom so zdravotným postihnutím či znevýhodnením.

5.2 Ako používatelia so zrakovým znevýhodnením používajú internet, aplikácie a dokumenty

Zásadnú pomoc pre používateľa so zrakovým znevýhodnením predstavuje asistenčná technológia (čítač obrazovky alebo zväčšovač), ktorá sústredí jeho pozornosť na miesto v dokumente alebo aplikácii, na ktorom sa vyskytuje dôležitá oblasť, a pomáha mu v navigácii na obrazovke. Používateľ musí vedieť ovládať svoj počítač alebo mobilné zariadenie prostredníctvom konkrétnej asistenčnej technológie (AT) alebo dokonca samotnú asistenčnú technológiu. Zároveň však daný dokument alebo aplikácia musí poskytovať asistenčnej technológii potrebné vlastnosti, ktoré sú podmienkou prístupnosti. Vo všeobecnosti to zahŕňa dodržiavanie zverejnených noriem a pravidiel prístupnosti. Ak schopnosti používateľa, prístupnosť obsahu alebo využívanej asistenčnej technológie akýmkoľvek spôsobom použitie neumožňujú, želaný výsledok sa dostaviť nemusí. Asistenčné technológie môžu byť inštalované priamo v počítači alebo mobilnom zariadení, kedy ich stačí iba zapnúť, alebo v podobe externej aplikácie, ktorú je potrebné osobitne inštalovať.

Ak je používateľ aj napriek znevýhodneniu alebo postihnutiu schopný vnímať určité informácie na obrazovke zrakom, môže používať zväčšovač obrazovky. Možnosti využitia sú tieto:

Zväčšuje celú obrazovku alebo jej časť.
Používateľ prispôsobuje rozsah zväčšenia podľa druhu a rozsahu znevýhodnenia.
Používateľ určuje zaostrenie podľa potreby, zvyčajne pohybom kurzora myši.
Stupeň zaostrenia môže reagovať na aktuálne aktívne ovládanie na obrazovke, s ktorým používateľ pracuje, alebo na kurzor.
Farby sú filtrované podľa preferencií používateľa tak, aby sa výsledný obraz zobrazoval s dostatočným kontrastom a zrozumiteľne.
Používateľ môže mať aj možnosť prečítať text pomocou hlasovej syntézy.
https://www.youtube.com/watch?v=EEN79RRvKqE

Ak z dôvodu zrakového znevýhodnenia nie je používateľ schopný vnímať informácie z obrazovky akýmkoľvek zmysluplným spôsobom, používa čítač obrazovky. Možnosti využitia sú tieto:

Sleduje aktívnu časť na obrazovke a opisuje jej typ, stav a obsah pomocou hlasovej syntézy alebo braillového riadku.
Neustále monitoruje zmeny v pozadí s cieľom určiť, či si vyžadujú okamžitú pozornosť používateľa a v prípade potreby mu ich následne oznamuje prostredníctvom hlasovej syntézy alebo braillového riadku.
Zjednodušuje používateľovi kontrolu zariadenia, pretože nevidiaci používateľ na priamu prácu s dotykovým rozhraním zvyčajne nepoužíva myš alebo gestá.
Pomáha s navigáciou obsahov na obrazovke a ich štruktúrou.
https://www.youtube.com/watch?v=dEbl5jvLKGQ

Je potrebné si uvedomiť, že pri výraznejšom zväčšení je zaostrená a viditeľná menšia časť obrazovky. Z toho vyplýva potreba pomoci prostredníctvom zväčšovača, ktorej cieľom je navigovať cez obsah dokumentu alebo rozhranie aplikácie. Pri používaní čítača obrazovky je fokus obmedzený na aktuálne čítanú alebo Braillovým písmom komunikovanú správu, pričom braillový riadok môže zvyčajne zobraziť v priemere približne 40 znakov naraz. Okrem toho používateľ čítača obrazovky nemôže na navigáciu účinne používať myš. Čítač naviguje pomocou prvkov na obrazovke rozhrania, ktoré sú aktuálne zobrazené v popredí (celá obrazovka, okno aplikácie alebo oblasť dokumentu) postupne riadok za riadkom, z ľavej strany na pravú, z hornej časti smerom dole. Tento spôsob navigácie je, samozrejme, únavný a ak používateľ nepotrebuje prečítať celý článok od začiatku až po úplný koniec, je doslova neželateľné, aby sa musel pohybovať aj po prvkoch, ktoré nie sú podstatné alebo dôležité. Z toho dôvodu čítače obrazovky poskytujú dodatočné doplnkové príkazy:

Preskočenie skupiny prvkov, ktoré sú v danej situácii nepodstatné. Ide napríklad o preskočenie cez položky v ponuke.
Rozdelenie prvkov do logicky usporiadaných skupín, ktoré zodpovedajú oblastiam určitého druhu, napríklad ponuka zoznamu menu, odstavce článku a podobne. Používateľ tak nadobúda približnú predstavu o štruktúre rozhrania aplikácie, napríklad o tom, kam sústrediť pozornosť, keď chce napríklad použiť príkaz z ponuky v rámci ponuky.
Zúženie obsahov skúmanej oblasti iba v rámci prvkov určitého druhu – napríklad vytvorenie zoznamu všetkých odkazov, nadpisov a podobne. Takýto obsah je omnoho stručnejší a v prípade nadpisov používateľ v podstate dostáva zoznam nadpisov, ktoré pokrývajú celý obsah článku, čo pri orientácii značne pomáha. Používateľ môže prechádzať týmto stručnejším zoznamom a zvoliť si miesto, na ktoré sa chce dostať.
Vyhľadávanie alebo uloženie si záložky s prvkom s určitými obsahmi alebo zámer znova sa tomu venovať – napríklad označenie tlačidla, čím sa umožní prístup k danému prvku z akéhokoľvek miesta. Tento spôsob sa využíva najmä v prípade často využívaných aplikácií a dokumentov, ktorých štruktúru používateľ dobre pozná.
https://www.youtube.com/watch?v=Q1gHxM1nP00

5.3 Asistenčné technológie (prehľad a praktické príklady)

Existuje mnoho rozličných druhov asistenčných technológií s rôznymi aplikáciami, vrátane špecializovaných hardvérových zariadení a softvérových riešení, ktoré pokrývajú potreby používateľov s rôznymi druhmi postihnutiami a znevýhodneniami.

Už sme uviedli, že asistenčný softvér môže mať podobu externých aplikácií tretích strán, ktoré je potrebné inštalovať osobitne s cieľom viac sprístupniť predtým neprístupný operačný systém alebo iné prostredie. Tieto aplikácie zahŕňajú komerčné čítače obrazovky (napríklad Jaws pre Windows alebo Window-Eyes, ktoré sa už nepredáva a nevyvíja) alebo zväčšovače obrazovky (Zoomtext) pre operačný systém Windows alebo čítač obrazovky Mobile Speak pre smartfóny s operačným systémom Symbian, ktorý sa neskôr premenoval na Nokia Screen Reader. Mnoho desaťročí bol toto, pokiaľ ide o softvér, jediný použiteľný spôsob, ako operačné systémy sprístupniť pre ľudí so zrakovým znevýhodnením. V súčasnosti však tvorcovia operačných systémov začali do svojich produktov zahŕňať natívne vstavané riešenia, ktoré používateľom s poruchami zraku bezplatne zabezpečujú pomerne účinné spôsoby čítania obrazovky. Tie zahŕňajú čítač obrazovky Narrator screen reader pre Windows, VoiceOver pre všetky hlavné platformy spoločnosti Apple (macOS, iOS, TVOs, WatchOS a dokonca smart reproduktor homePod) alebo čítač obrazovky TalkBack pre Google Android. Všetky uvedené hlavné platformy zahŕňajú aj vstavaný zväčšovač obrazovky. Bolo to možné iba vďaka výrobcom operačných systémov, ktorí dbali na potrebné úrovne prístupnosti priamo vo svojich systémoch. Tie môžu následne asistenčné aplikácie využívať.

Dokonca aj tretie strany začali ponúkať riešenia pre bezplatné čítače obrazovky. Ide napríklad o čítač obrazovky NVDA (Non-Visual Desktop Access) pre Windows, Orca pre Linux alebo čítač obrazovky Jeshuo Screen Reader International (pôvodne nazvaný Commentary Screen Reader) pre Android. Stále jestvujú komerčné alternatívy, predovšetkým spomínaný čítač Jaws pre Windows, ktorý má veľmi dlhú históriu, výborné funkcie, rozsiahlu užívateľskú základňu a silný marketing. Komerčné čítače obrazovky pre Android, napríklad slovenský čítač obrazovky Corvus alebo český BigLauncher, ktorý je určený najmä slabozrakým alebo starším používateľom a používa prostredie Android, ktoré je väčšie, čitateľnejšie a vo všeobecnosti jednoduchšie ovládateľné, pretože sa snaží zbaviť displej zbytočného „neporiadku“. Ďalší produkt, ktorý sa trochu podobá českému BigLauncher, je český BlindShell. Ten je v skutočnosti kombináciou kompatibilného hardvéru, verzie Android a čítača obrazovky a alternatívneho spúšťača zvoleného a konfigurovaného tak, aby plynulo spolupracovali. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľnejšiu skúsenosť pre technicky menej zdatných používateľov alebo začiatočníkov. Asistenčné hardvérové zariadenia pre ľudí so zrakovým znevýhodnením zahŕňajú braillové riadky (napríklad séria Freedom Scientific Focus, displeje Alva alebo Orbit Reader), špeciálne taktilné klávesnice s nálepkami s braillovým popisom pre jednotlivé písmená, zariadenie Pacmate, čo je v podstate braillový riadok s operačným systémom Windows, ako sa používa pri netbookoch, ale aj lupy a menšie zariadenia, ako napríklad indikátory farieb, detektory svetla, lokátory predmetov, označovače a čítače OCR na tlačené knihy a dokumenty. Nedávno v súvislosti s vývojom a používaním umelej inteligencie boli tieto špecializované hardvérové riešenia nahradené alebo aspoň doplnené o špecializované aplikácie pre smartfóny, ako napríklad Voice Dream Reader (vie čítať elektronické knihy a digitálne dokumenty) a Voice Dream Scanner, ktorý dokáže opticky rozpoznávať text fyzického dokumentu, Seeing AI alebo Envision AI od spoločnosti Microsoft, ktoré ponúkajú viacero funkcií naraz, vrátane optického rozpoznávania textu OCR, rozpoznávania farieb, detekcie svetla, rozpoznávania prostredia a predmetov a podobne), ďalej o špecializované navigačné aplikácie ako napríklad BlindSquare, Where Am I?, Lazarillo alebo Right-Hear, ktoré využívajú GPS na určenie polohy používateľa a poskytujú špecifické informácie podľa toho, čo je pre človeka so zrakovým znevýhodnením dôležité (ide napríklad o popis križovatiek, miest záujmu v blízkom okolí alebo podrobnú navigáciu), alebo aplikácia Cash Reader, ktorá rozpoznáva bankovky veľkého množstva svetových mien.

Asistenčná technológia pre ľudí so sluchovým znevýhodnením zahŕňa nielen očakávané hardvérové sluchové pomôcky, ale aj dverové zvončeky, budíky alebo telefóny, ktoré nahrádzajú zvukové podnety vibráciami alebo blikajúcim svetlom. Mnohé z týchto zariadení sú už v ponuke v podobe nositeľnej elektroniky akou sú napríklad inteligentné náramky. Pokiaľ ide o softvérové vybavenie, existuje množstvo aplikácií s ponukou prekladu do posunkového jazyka alebo s možnosťou prepisu v reálnom čase a s titulkami pre verejné podujatia, konferencie a prednášky, ale v poslednom čase aj pre filmové a divadelné predstavenia. Niekedy tieto aplikácie spolupracujú s ľudským operátorom, ktorý v skutočnosti prepisuje tieto titulky buď naživo (prenos cez internet) alebo vopred, inokedy je ich tvorba úplne automatizovaná. Okrem toho boli vynájdené riešenia nezávislej UI, ktorých cieľom je zvýšiť produktivitu a účinnosť procesu titulkovania a do určitej miery obmedziť jeho jednotvárnosť a časové prekážky vďaka ich autonómnemu vytváraniu. Ďalšie riešenia, ktoré boli UI prijaté, sa snažia automaticky rozpoznať bežné zvuky z prostredia, ako napríklad zvuky dverových zvončekov, zvonenia telefónov, sirén, požiarnych alarmov, zvuky zvierat alebo hlasný krik a po rozpoznaní na to používateľa upozorniť. S príkladom uplatnenia týchto riešení sa môžeme stretnúť v najaktuálnejších verziách operačných systémov iOS a iPadOS pre mobilné zariadenia od spoločnosti Apple. Bežné komerčné produkty (Apple airPods) sa tiež využívajú ako pomerne spoľahlivé sluchové pomôcky pomocou využitia mikrofónu spárovaného telefónu ako vysielača, ktorý prenáša zvuk z prostredia priamo do slúchadiel používateľa a využíva strojové učenie s cieľom rozoznať blízke hlasy a zdôrazniť ich, pričom zároveň potláča hluk z prostredia (napríklad hluk davu alebo rušnej ulice).

Asistenčné technológie pre používateľov so zníženou hybnosťou zahŕňajú rôzne guľové ovládače, ovládače spínača a iné polohovacie zariadenia, ktoré sú väčšie, ergonomickejšie a jednoduchšie ovládateľné než bežné zariadenia. V poslednom období boli predstavené aj technológie, ktoré umožňujú ovládať zariadenia pohybom očí. Takisto sa objavili aj výskumné prototypy, ktoré umožňujú kontrolu vďaka skenovaniu mozgových vĺn používateľa. Znova treba uviesť, že aj samotné operačné systémy do určitej miery poskytujú zabudované nástroje, ktoré používateľovi umožňujú zjednodušiť dotykové alebo polohovacie ovládanie rozhrania. Niekedy využívajú asistenciu dotykovými gestami, ktoré si zariadenie vyžaduje. Bežne sa používa aj softvér hlasovej kontroly a hlasového diktovania, vrátane produktov ako napríklad Dragon Naturally Speaking (celosvetové použitie) alebo Speechtech Megaword a Newton Dictate (použitie vo východnej Európe). Ide o všeobecne použiteľné komerčné produkty, ktoré boli uznané a propagované ako úspešné a účinné asistenčné technológie.

5.4 Pravidlá pre prístupnosť webového obsahu

Metodológia usmernení pre prístupnosť internetového obsahu (WCAG), ktorú prvýkrát vytvorilo konzorcium W3C v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a až do súčasnosti ju neustále vyvíja, sa vo všeobecnosti považuje za najbežnejší, najdôkladnejší a najuniverzálnejší súbor pravidiel prístupnosti, ktoré je pri vývoji webových aplikácií potrebné dodržiavať. Väčšina jurisdikcií vychádza pri vytváraní národných zákonných pravidiel práve z týchto usmernení, vďaka čomu sú viac-menej formálne uznané za celosvetové zásady prístupnosti.

5.4.1 Princípy

Štyri hlavné princípy pravidiel WCAG 2.0 hovoria o tom, že internetový obsah musí byť „vnímateľný“, „ovládateľný“, „zrozumiteľný“ a „robustný“ (POUR), vďaka čomu sa stane prístupným pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. „Vnímateľný“ znamená, že zložky informačného a užívateľského rozhrania musia byť upravené pre používateľov tak, aby ich mohli vnímať.

5.4.2 Silné a slabé stránky

5.4.2.1 Silné stránky:

Robustný, osvedčený, rešpektovaný a univerzálny systém.
Súčasný štrukturálny prístup (rozdelenie na usmernenia, pravidlá a kritériá) im umožňuje reagovať na nové techniky a štandardy v oblasti vývoja webových aplikácií, a preto pretrváva ich aktuálnosť.
Venujú sa potrebám prístupnosti rôznych skupín používateľov, vrátane tých so zrakovým znevýhodnením, nepočujúcich a nedoslýchavých, používateľov s motorickým postihnutím, kognitívnymi poruchami alebo problémami s porozumením jazyka. Za predpokladu, že všetky pravidlá WCAG uplatňuje správne, je z dlhodobého hľadiska táto všeobecná použiteľnosť prínosom pre všetkých používateľov danej webovej stránky.
Aj napriek tomu, že sa týkajú pomerne širokej škály tém a otázok, ich štruktúra a presun záťaže vysvetľovania ďalších podrobností v rámci sprievodných dokumentov namiesto hlavného dokumentu im umožňuje zachovať si pomerne stručnú a otvorenú podobu.
Uznávajú a súvisia s inými zásadami a usmerneniami osvedčených postupov, napríklad so špecifikáciou WAI-ARIA, čo vzdelanému vývojárovi webových aplikácií umožňuje dosiahnuť veľmi pokročilú úroveň prístupnosti a zároveň zachovať moderný, dynamický a bohatý dizajn webových stránok.
Boli preložené do mnohých jazykov.
Majú zálohu, podporu a záštitu najdôveryhodnejšej autority na webe, jeho zakladateľa.

5.4.2.1 Slabé stránky:

V súčasnosti nepokrývajú všetky moderné stránky mobilných zariadení, počítačov alebo dokumentov a iných foriem súčasnej digitálnej prístupnosti (pozri nižšie).
Proces zahrnutia novej techniky alebo štandardu v rámci metodológie trvá dlho, pretože si pred celosvetovým prijatím vyžaduje dôkladné preskúmanie a schválenie.
Neposkytujú mnoho praktických, každodenných a na používateľa orientovaných príkladov aktuálnych otázok, s ktorými by sa daný typ používateľa stretol na webovej stránke, keby nevyhovovala konkrétnemu kritériu (bez hlbšieho preskúmania štruktúry sprievodného súboru dokumentov).
Jednoduchý súlad s usmerneniami WCAG nie je spoľahlivý a všeobecný spôsob zabezpečenia úplnej a dostatočnej prístupnosti. Z dôvodu ich základného prístupu, ktorým je poskytovať všeobecné usmernenia a nie prísne a dogmatické pravidlá, webová stránka môže vyhovovať mnohým kritériám WCAG, ale v viacerých ohľadoch bude úplne neprístupná. Preto kvôli zabezpečeniu prístupnosti a praktickej využiteľnosti sú stále potrebné rozsiahlejšie previerky prístupnosti a užívateľské testovanie.
Samotné usmernenia WCAG nie sú zákonom pre prístupnosť v hlavných svetových jurisdikciách akými sú Spojené štáty americké alebo EÚ. To znamená, že neposkytujú žiadne povinné zákonné možnosti –vymožiteľnosti prístupnosti alebo sankcionovania jej nedostatku.

5.4.3 Ekosystém WCAG

Usmernenia WCAG podporujú dodatočné dokumenty (napríklad „Vysvetlenie WCAG“, „Ako spĺňať WCAG“ a „Techniky WCAG“), ktoré vysvetľujú jednotlivé pravidlá v praktických súvislostiach ako aj iné metodológie, napríklad usmernenia UAAG (Usmernenia prístupnosti užívateľského agenta, ktoré sa venujú spôsobu, akým by softvér, napríklad webové prehliadače a asistenčná technológia, mali používateľovi poskytovať informácie o prístupnosti.) a usmernenia ATAG (Usmernenia prístupnosti autorského nástroja, ktoré sa venujú tomu, ako by editori obsahu a vývojové prostredia mali uplatňovať funkcionality pre vytváranie prístupného obsahu vo svojich frontend). V súčasnosti sú usmernenia WCAG v procese skúmania a rozšírenia, aby zahŕňali dokumenty, mobilné zariadenia, počítače a iné súčasné formy požiadaviek na digitálnu prístupnosť.

Ďalšia zásada prístupnosti, ktorá je stále veľmi nová, neustále a rýchlo sa rozvíja, veľmi úzko súvisí s usmerneniami WCAG a na aktuálnych webových stránkach sa široko využíva, je WAI-ARIA (Iniciatíva webovej prístupnosti – Aplikácie prístupného bohatého internetu). WAI je pracovná podskupina konzorcia W3C, ktorá sa zaoberá skúmaním otázok prístupnosti a normovaním požiadaviek a opatrení. Cieľom je tieto otázky vyriešiť, a to od úplných začiatkov fungovania usmernení WCAG. Aj napriek tomu, že iniciatíva WAI-ARIA je stále v procese vytvárania, verzia 1.0 špecifikácie už bola schválená pre použitie bežnej verejnosti a mnoho webových prehliadačov a asistenčných technológií ju už rozoznáva a uplatňuje. Touto zásadou sa zavádza pomerne rozsiahly súbor osobitných charakteristík prístupnosti uvedený vyššie, ktorý by vývojári mali využívať, zvlášť v rámci webového obsahu a iných dôležitých oblastí s cieľom poskytnúť pokročilejšie informácie o neštandardných ovládacích prvkoch (napríklad grafických tlačidlách, ovládacích prvkoch (widgets), animáciách, menu, mriežkach alebo takzvaných modálnych oknách), ktoré nie je inak možné sémanticky vyjadriť pomocou bežného jazyka HTML alebo JavaScript. Tak ako pri správnej sémantike jazyka HTML a napriek znalostiam o správnom uplatňovaní jednotlivých pravidiel usmernení WCAG, aj značkový jazyk ARIA musí byť používaný správne a poskytovať tak užitočné doplnkové informácie a nie prezentovať dobrý úmysel, ktorý v skutočnosti spôsobí v súvislosti s prístupnosťou problémy. Ak sú vlastnosti jazyka ARIA náležite uplatňované, poskytujú asistenčné technológie s bohatými informáciami o názve prvku, úlohe, stave a hodnote presne tak, ako keby sa štandardný prvok (napríklad tlačidlo) natívny v rámci operačného systému používal namiesto bežného neštandardného uplatňovania.

5.5 Odstránenie bariér

5.5.1 Čo je bariéra

Bariéry je vo všeobecnosti možné odhaliť tradičným využitím webovej stránky alebo aplikácie, v ideálnom prípade s podporou asistenčnej technológie, akou je napríklad čítač obrazovky. Volíme si prípady použitia, ktoré zodpovedajú charakteristickým črtám konkrétneho webu alebo aplikácie a tiež ich konkrétnemu cieľu.

Týmto spôsobom testovania však niektoré dôležité aspekty môžeme úplne prehliadnuť prinajmenšom kvôli tomu, že nie sú vôbec prístupné. Je teda vhodnejšie stanoviť si konkrétnejšie požiadavky testovania v podobe úplného zoznamu prípadov použitia a ak je to možné, určiť spôsob spolupráce tohto procesu s asistenčnými technológiami, t.j. s akými Mali by sme dodržiavať tieto pravidlá:

Je potrebné mať dve testovacie prostredia s rozdielnymi webovými prehliadačmi a asistenčnými technológiami (čítače obrazovky). Prípady použitia by mali byť vykonané v obidvoch konfiguráciách s cieľom rozlíšiť skutočné bariéry od problémov spôsobených konkrétnou používanou konfiguráciou.
Je potrebné rozumieť tomu, ktorá časť je šablóna webovej stránky (alebo aplikácie) a ktorá je obsah danej konkrétnej stránky (alebo dialógového okna). Ďalej je potrebné otvoriť niekoľko rozličných častí rozhrania, navzájom ich porovnať a určiť prvky navigácie, vyhľadávacie polia a iné spoločné mechanizmy.
Pred začiatkom aktuálneho testovania by bolo potrebné poznať oficiálne a neoficiálne štandardy, ako by z pohľadu štruktúry mali vyzerať spoločné prvky a ovládacie prvky (widgets) a ako by sa mali správať a ovládať. V tomto prípade sú nevyhnutné rozsiahle znalosti o spôsobe fungovania daného čítača obrazovky.
Je potrebné sa oboznámiť so zásadami Usmernení prístupnosti internetového obsahu a naučiť sa premýšľať v rámci pravidiel, ktoré ponúkajú.
Treba sa usilovať nadobudnúť určité znalosti o písaní dokumentov a vyvoji aplikácií v bežných editoroch s cieľom poznať prostriedky na možné odstránenie bariér.
Takisto je potrebné všimnúť si pozitívne aspekty prístupnosti a oceniť ich.

5.5.2 Schopnosť popísať bariéru

Správa o každej bariére by mala obsahovať informácie o súčasnom stave a o požadovanom stave s cieľom odstrániť bariéru. Pri určovaní závažnosti bariéry je vhodné upresniť niekoľko úrovní priority, v ideálnom prípade tri. Opis stavu by mal presne stanovovať miesto výskytu bariéry a to, ako sa jej súčasný prejav a správanie odlišuje od bežného stavu. „Bežný stav“ znamená optimálne prístupné riešenie, by mal byť opísaný ako stav, ktorý je potrebné dosiahnuť.

Príklad:

Riadok, ktorý odkazuje na hlavnú stránku asistenčná technológia číta ako „graphic.png“. Znenie ako „hlavná stránka“ je vhodnejšie. Ak je odkaz implementovaný ako logo, mal by vystupovať ako transparent.

Pri požiadavke o slovné posúdenie dokumentu alebo prístupnosti aplikácie v osobnom rozhovore spočíva prínos v možnosti ukázať správanie asistenčných technológií a osobitných aspektov v praxi. Táto ukážka môže niekedy znamenať viac než niekoľko odsekov textu.

5.5.3 Ako odstrániť bariéru

Bariéra by, samozrejme, mala byť správne opísaná a problémy, ktoré spôsobuje používateľom, by mali byť ozrejmené. Návrh pracovného riešenia je však dôležitejší a zložitejší. Aby bolo riešenie v súvislosti s bariérou čo najúčinnejšie, je vhodné informovať sa o zvyčajnom spôsobe riešenia osobitných problémov prístupnosti vo vývojovom prostredí alebo pomocou prístupného editora. Ide napríklad o vedomosť o tom, že nadpis v Microsoft Word je vytvorený použitím jedného z preddefinovaných štýlov, prípadne nastavením úrovne obrysu. Na webových stránkach je rovnaký problém riešený sémantickým značením nadpisov ako aktuálnych nadpisov, to znamená použitím prvkov HTML h1 až h6 podľa úrovne nadpisu alebo použitím atribútov prístupnosti „role“ a „aria-level“.

Tieto vedomosti nie je jednoduché získať, pretože ide o zložitú tému, ktorej najčastejšie rozumejú iba profesionáli v oblasti prístupnosti. Prestať sa úplne vzdelávať v tejto téme sa však rovnako neodporúča. Na záver je potrebné uviesť, že zreteľná formulácia navrhovaného riešenia má zásadný význam. Treba, samozrejme, zohľadniť, že strana, ktorá si vyžaduje našu spätnú väzbu, o asistenčných technológiách pravdepodobne mnoho informácií nemá a o týchto funkcionalitách svojho editora alebo vývojovom prostredí, ktoré majú pre prístupnosť veľký význam, má iba obmedzené znalosti.

5.5.4 Konkrétne príklady

Ak si chce používateľ so zdravotným znevýhodnením prečítať článok, sústredí svoj zrak na graficky zaujímavú oblasť a začne čítať. Okolité prvky na strane sú podvedome filtrované, pretože nie sú v oblasti jeho aktuálneho záujmu. Nevidiaci ale musí použiť príkaz na prechod na hlavnú obsahovú oblasť webovej stránky, ktorá obsahuje článok. Ak číta stránku od začiatku, musí si najprv vypočuť informácie o názve webovej stránky a zozname hlavných navigačných odkazov. Používateľ ich však v tomto prípade pozná a v danej chvíli ich nepotrebuje.
Pri vypĺňaní formulára s textovým poľom určeným na názov mesta a poľom so zoznamom krajín pomocou myši sa používateľ sústredí na pole pre názov mesta a klikne naňho. Vyplní ho a presunie kurzor na zoznam krajín, ktorý kliknutím rozvinie. Zvolí si požadovanú krajinu a výber potvrdí ďalším kliknutím. Rozumie ovládaniu a chápe význam a druh jednotlivých prvkov podľa ich grafického prevedenia a na základe príslušných označení v ich bezprostrednej blízkosti. Naopak, nevidiaci používateľ sa postupne presúva z jedného políčka formulára na ďalšie pomocou príslušných príkazov a dostáva hovorené informácie o type prvku, jeho označení a obsahu alebo zvýraznenej hodnote. Ak je textové pole „názov mesta“ opísané, písomne ho vyplní. Pri tomto úkone mu pomáha čítač obrazovky opätovným prečítaním napísaných písmen. Pri presune na nasledujúce pole, je prečítané pole so zoznamom krajín. Používateľ vie, že požadovanú krajinu v zozname si musí zvoliť pomocou šípok na klávesnici, pričom čítač obrazovky postupne prečíta každú položku zoznamu po jej zvýraznení šípkami.

Uvedené príklady v praxi naozaj fungujú, pravda, za predpokladu, že sú splnené usmernenia prístupnosti. Preto platia nasledujúce pravidlá:

Ak hlavná obsahová časť článku nie je náležite označená, používateľ sa na ňu nemôže rýchlo a priamo presunúť pomocou príslušného príkazu a môže sa presúvať iba postupne cez všetky prvky, ktoré predchádzajú danému článku. Niekedy sa to môže diať veľmi rýchlo. Používateľ by mohol využiť funkciu celotextového vyhľadávania a nájsť tak názov článku, pokiaľ ho pozná. Prístup k poskytovaným informáciám je však už za týchto okolností menej pohodlný a zložitejší.
Ak textové pole na názov mesta a pole so zoznamom krajín nie sú zavedené ako správne polia formulára, spôsobom, na aký je zvyknutý, ich používateľ bude mať pri prehliadaní ťažkosti vôbec nájsť . Nebudú totiž zahrnuté v zozname všetkých polí formulára. Čítač obrazovky by pravdepodobne nebol schopný upozorniť používateľa na to, že prvok, ktorému v danej chvíli venuje pozornosť, je textové pole alebo pole so zoznamom. Fokusovanie pomocou klávesnice má tiež zásadný význam, najmä v prípade polí so zoznamom. Viacero prvkov webových stránok často nie je možné dosiahnuť prostredníctvom klávesnice. Bežnejšie sú však situácie, kedy sú polia formulára vytvorené správne, ale chýba im náležité programové prepojenie so svojimi textovými štítkami. Používateľ má teda naozaj možnosť zamerať sa na textové pole alebo pole so zoznamom, ale nemá informácie napríklad o tom, akými údajmi má vyplniť textové pole. Štítky možno často určiť postupným a podrobným čítaním celého formulára, ale prístup k poskytovaným informáciám je menej pohodlný a zložitejší.

Hlavnú bariéru pre nevidiacich používateľov predstavujú informácie poskytnuté v inej podobe, než je zvyšná časť textu. Čítače obrazovky môžu jednoducho posunúť textové informácie hlasovému syntetizéru alebo ich poskytnúť na braillovom riadku. Grafické prvky, ktoré nemajú iba dekoratívny účel, však musia mať alternatívu v podobe zodpovedajúceho textu, aby bolo možné ich nechať prečítať alebo upraviť do braillového riadku. Tieto textové alternatívy môžu pomôcť aj tým používateľom, ktorí majú dostatočne silný zrak na používanie zväčšovača obrazovky, ale nedokážu porozumieť účelu grafiky. Napriek tomu, že asistenčné technológie vedia v niektorých prípadoch odhadnúť textové popisy obrázkov prostredníctvom systémov OCR, ich výstupy nemusia byť dostatočne zrozumiteľné. Ide napríklad o rozdiel medzi strojom vytvoreným popisom „pravá šípka“ a mechanicky pridaným popisom „ďalšia kapitola“, ktorý ukazuje súvislosti, v ktorých nie je možné jasne určiť účel obrázku prostredníctvom programových techník.

Existuje ešte jedna skupina používateľov so zrakovým znevýhodnením, ktorú nemožno prehliadať a ktorá zvyčajne nevyužíva asistenčné technológie (zväčšovače alebo čítače obrazovky), ale určité zásady prístupnosti sú pre ňu prínosom. Týchto používateľov je rádovo viac než používateľov, ktorí využívajú asistenčné technológie. Používatelia, ktorí nevyužívajú asistenčné technológie, nepracujú s dokumentami a aplikáciami výrazne inak než telesne zdatní používatelia. Môžu však potrebovať tieto úpravy rozhrania:

Potrebujú mať výrazný kontrast v osvetlení a farbách medzi prednou časťou a pozadím, to znamená použitie fontu, ktorého farba je dostatočne odlišná od farby pozadia alebo obrázku. Oceňujú to používatelia so znevýhodnením týkajúcim sa vnímania farieb.
Potrebujú mať možnosť zväčšiť veľkosť textu prostredníctvom funkcií prehliadača, čítača alebo operačného systému samotného zariadenia bez toho, aby došlo ku skreslenému a neprehľadnému rozloženiu stránky.
Potrebujú, aby sa dokument alebo aplikácia správali tak, aby bolo rozloženie a účel prvkov zmysluplný aj pri rozdielnych veľkostiach viditeľnej časti – ide o takzvaný responzívny dizajn.

5.6 Legislatíva a zásady v súvislosti s prístupnosťou informácií

5.6.1 Vývoj legislatívy týkajúcej sa prístupnosti informácií

Problematika sprístupňovania elektronických informácií na webových stránkach verejnej správy bola v Slovenskej republike spomenutá už v Národnom programe rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 590 z 27. júna 2001. Následne správa o plnení tohto programu za rok 2004 a o úlohách na rok 2005 schválená uznesením vlády č. 692/2005 obsahovala úlohu: „Legislatívne zaviesť povinnosť navrhovať a udržiavať web stránky v súlade s predpismi EÚ tak, aby boli prístupné zdravotne postihnutým osobám. Túto povinnosť uložiť štátnym a samosprávnym orgánom, štátnym a verejnoprávnym inštitúciám."

Na základe tohto uznesenia bol v roku 2006 prijatý zákon č. 275 z 20. apríla 2006 o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prostredníctvom výnosu č. 1706/M-2006 priniesol na Slovensko prvú právnu normu vymedzujúcu povinné požiadavky pre prístupnosť webových stránok. Daný výnos obsahoval medzi povinnými požiadavkami niekoľko bodov z medzinárodných pravidiel pre prístupnosť obsahu webových stránok Web Content Accessibility Guidelines 1.0 a tiež obsahoval dodržiavanie zásad tvorby prístupných webových stránok podľa materiálu Blind Friendly Web pod názvom Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím. (1)

Ďalšou právnou normou, nahradzujúcou výnos č. 1706/M_2006 sa stal výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z roku 2008 č. MF/013261/2008-132, ktorý povinné požiadavky uvádzal v paragrafe 14 „Prístupnosť webových stránok“, ďalej špecifikovaných v prílohe č. 1. Poslednou ucelenou právnou normou platnou pred súčasným stavom bol výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. V rámci prístupnosti sa do výnosu implementovali zmeny, ktoré sa zamerali na „proaktívnu harmonizáciu s pripravovanou európskou smernicou ohľadom prístupnosti webových sídiel a predpokladaným dodržiavaním úrovne AA medzinárodného štandardu pre prístupnosť WCAG 2.0“. (2)

5.6.2 Legislatíva týkajúca sa prístupnosti informácií na Slovensku – súčasný stav

Čo sa týka prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií verejného sektora je aktuálne na Slovensku platný zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (3), z ktorého vychádza vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy (4). Vyhláškou sa ustanovujú povinné štandardy pre informačné technológie verejnej správy. Ich dodržiavanie okrem iného zaručuje prístupnosť informačných systémov verejnej správy i pre osoby so zdravotným postihnutím. Do uvedeného zákona a príslušnej vyhlášky boli transponované ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. 10. 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (5). Z hľadiska štandardov prístupnosti vyhláška č. 78/2020 Z. z. stanovuje dodržiavanie pravidiel úrovne A a AA medzinárodného dokumentu Pravidlá pre prístupnosť webového obsahu 2.1 (Web Content Accessibility Guidelines - WCAG 2.1 (6)). Okrem toho prináša Povinné vyhlásenie o prístupnosti webového sídla / mobilnej aplikácie s konkrétnymi bodmi, ktoré je potrebné vo vyhlásení vždy uviesť (7).

Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Medzi subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie a dodržiavať ustanovenia zákona, patria i obce, mestá a samosprávne kraje a zákon zaručuje prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii. Fyzická osoba so zmyslovým postihnutím je oprávnená požadovať sprístupnenie informácie prístupnou formou, v prípade nevidiacej osoby v Braillovom písme, v prípade slabozrakej osoby zväčšeným typom písma. Zvlášť dôležité je ustanovenie §16 ods. 7 umožňujúce žiadateľovi a povinnej osobe dohodnúť sa aj na inom spôsobe sprístupnenia informácie. Ide najmä o informácie vo forme prístupného elektronického dokumentu, ktorá sa stáva užitočnou pre stále viac osôb so zrakovým postihnutím.

5.6.3 Zoznam použitej literatúry

Prístupnosť webových stránok v SR a v EÚ, PDF format, 208kb, http://www.informatizacia.sk/ext_dok-pristupnost_eu-sr/6613c
Nový výnos č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, http://www.informatizacia.sk/aktualne/452s17066c?pdate=2020-06
95/2020 Z. z., https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/95/20200425
78/2020 Z. z., https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/78/20200501
Directive of the European Parliament and of the Council (EU) 2016/2102 of 26 October 2016 on the accessibility of websites and mobile applications of public sector bodies, https://eur-lex.europa.eu/eli/dir/2016/2102/oj
Web Content Accessibility Guidelines (WCAG) 2.1, https://www.w3.org/TR/WCAG21/
Povinné vyhlásenie o prístupnosti webového sídla / mobilnej aplikácie, https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/governance-a-standardy/standardy-isvs/pristupnost-webovych-sidel/povinne-vyhlasenie-o-pristupnosti-weboveho-sidla-mobilnej-aplikacie/index.html