Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Podpora spoločenského začleňovania nevidiacich a slabozrakých občanov rozvojom špecializovanej sociálnej služby na báze dobrovoľníckej práce

• Konferencia "Dobrovoľnícka práca a spoločenské začleňovanie handicapovaných občanov"
• Aktivity na projekte

Kde je vôľa, je i cesta. My sami sme svojim osudom.
Seneca

Cieľ projektu

Prostredníctvom vybudovania špecializovanej sociálnej služby na báze dobrovoľníckej práce vytvoriť podmienky na realizáciu a urýchlenie spoločenského začleňovania nevidiacich a slabozrakých občanov.

Konkrétne výsledky projektu:

• Vybudovanie siete regionálnych koordinátorov na poskytovanie služby.
• Vybudovanie systému na vzdelávanie dobrovoľníkov poskytujúcich službu.
• Vytvorenie databázy dobrovoľníkov.

Poznámka: Pod spoločenským začleňovaním (social inclusion) nevidiacich a slabozrakých občanov rozumieme ich aktívnu účasť vo všetkých oblastiach života občianskej spoločnosti na úrovni porovnateľnej s úrovňou účasti občanov bez zdravotného postihnutia. Ide o širší pojem ako doteraz používaná spoločenská integrácia, pre ktorý je charakteristické, že proces začleňovania riadi sám handicapovaný človek a sila na jeho realizáciu pramení predovšetkým z vlastnej vôle tohto človeka. Podmienkou úspešného začleňovania je budovanie spoločnosti, v ktorej sú príležitosti otvorené pre všetkých, ktorej jednotlivé časti skutočne odrážajú rozdielne charakteristiky vytvárajúce túto rôznorodú spoločnosť vrátane poskytovania podpory všade tam, kde treba aby boli zabezpečené potreby každého jednotlivca.

Projekt podporuje a vytvára podmienky na vznik nových, netradičných foriem sociálnej starostlivosti, odlišných od služieb poskytovaných štátnymi organizáciami v tejto oblasti.

Cieľová skupina a skupiny profitujúce z projektu

Projekt má dve cieľové skupiny:

1. regionálni koordinátori, ktorí budú súčasne aj inštruktormi dobrovoľníkov poskytujúcich službu (16 osôb - 2 na kraj)
2. dobrovoľníci, poskytujúci služby (80 osôb počas trvania projektu - 10 na kraj)

Skupinou profitujúcou z projektu sú zrakovo postihnutí občania na celom Slovensku. Počet osôb využívajúcich služby počas trvania projektu odhadujeme na 240 - 400 (priemerne 30 - 50 na kraj).

Súhrnný obsah projektu

Jednou zo základných charakteristík postavenia nevidiacich a slabozrakých občanov v súčasnej spoločnosti je ich výrazná spoločenská izolácia a značná psychická a organizačná záťaž pri snahe o zabezpečenie svojich každodenných potrieb a plnej účasti na živote spoločnosti. začleňovanie nevidiacich a slabozrakých osôb do života občianskej spoločnosti naráža na vážne prekážky vyplývajúce z ich obmedzenej mobility, obmedzeného prístupu k informáciám, nedostatku zručností a skúseností v oblasti spoločenskej komunikácie, ale aj z predsudkov o schopnostiach a možnostiach týchto ľudí a nedostatku znalostí a skúseností občanov bez zrakového postihnutia ako s takýmito ľuďmi komunikovať a ako im primerane a taktne pomôcť.

Dôsledkom týchto skutočností je často mimoriadne vysoká psychická záťaž zrakovo postihnutých občanov pri hľadaní riešenia okamžitého problému (napr. práve nie je k dispozícii sprievodca, nemá kto prečítať dokument, vyplniť formulár, pomôcť s nákupom, ...), ako aj značná fyzická a spoločenská izolácia najmä starších a osamelých občanov, čo často vedie k pocitu bezmocnosti a k rezignácii.
To vo všeobecnosti vedie k veľmi nízkej a značne rozdielnej úrovni účasti na živote spoločnosti a využívania možností, ktoré ponúka spoločnosť svojim členom.

Ide predovšetkým o:

• nízku úroveň účasti zrakovo postihnutých občanov na aktivitách verejnej správy, samosprávy a MVO a vytvárania podmienok pre ich účasť na nich ako rovnoprávnych a rovnocenných občanov,
• nízku úroveň informovanosti zrakovo postihnutých občanov o verejných záležitostiach a účasti na ich riešení,
• nízku úroveň dostupnosti a účasti na verejných, spoločenských, kultúrnych a športových podujatiach,
• nízku úroveň dostupnosti a využívania knižníc, múzeí a iných odborných inštitúcií,
• obmedzené možnosti samostatného nakupovania a nízka úroveň poskytovania informácií o sortimente a kvalite ponúkaných tovarov obmedzujúca možnosti výberu a právo na výber,
• nedostatočné možnosti sprístupňovania informácií najmä predčítavaním a prepisom dokumentov do formátov prístupných nevidiacim a slabozrakým,
• vysoká spoločenská izolácia, nízka informovanosť o aktuálnom dianí a nedostatočná motivácia najmä osamelých a starých nevidiacich a slabozrakých osôb pre obnovu a rozširovanie spoločenských stykov, nedostatok príležitostí a možností na vychádzky, návštevy a účasti na spoločenských podujatiach,
• nedostatok možností poskytujúcich pomoc rodinám so zrakovo postihnutým členom, najmä dieťaťom pri výchovno-vzdelávacích a voľno-časových aktivitách,
• absencia pohotovostného zabezpečenia sprevádzania a prepravy v prípadoch občasnej, nepredvídateľnej alebo naliehavej potreby atď.

Dôsledkom poškodenia alebo straty zraku je teda značná závislosť na pomoci vidiacich ľudí. Táto závislosť sa dá znížiť pomocou sociálnej prevencie (najmä sociálnej rehabilitácie), sociálneho poradenstva a sociálnych služieb. Obmedzenie závislosti je však veľmi individuálne a len relatívne a značne premenné v závislosti na konkrétnej situácii, v ktorej sa zrakovo postihnutý človek práve nachádza. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nie je možné a nikdy nebude možné v plnom rozsahu kompenzovať prostriedkami zákona o sociálnej pomoci a prípadných ďalších profesionálnych opatrení z oblasti sociálnej starostlivosti. Dôvodom je fakt, že nie je možné predpovedať všetky okamžité potreby každého takéhoto jednotlivca v celej šírke ich rozmanitosti. Konkrétnu okamžitú potrebu nie je tiež možné vždy riešiť v rámci jedného z navzájom sa vylučujúcich kompenzačných nástrojov, existujú potreby nepokryté týmito nástrojmi a pomoc potrebujú aj občania, ktorí nie sú oprávnení na využívanie kompenzácie v zmysle zákona o sociálnej pomoci.
Existuje napr. veľká skupina zrakovo postihnutých, ktorí nie sú podľa zákona o sociálnej pomoci oprávnení na takúto formu pomoci - ich miera funkčnej chyby nedosahuje 50%. Sú to najmä starší občania, u ktorých dochádza k prirodzenému zhoršovaniu zraku a zvyšovaniu výskytu zrakových chorôb. Naviac, zrakovo postihnutí ľudia sú značne rozptýlení a ich potreby sú tak rozmanité, že ich nie je prakticky možné v plnom rozsahu zabezpečiť profesionálnymi pracovníkmi plne vyťažiteľnými v rámci efektívne obsiahnuteľnej lokality.

Zvyšovanie úrovne spoločenského začleňovania nevidiacich a slabozrakých osôb nie je možné dosiahnuť bez riešenia vyššie uvedených problémov. Profesionálne aktivity financované zo štátneho rozpočtu uspokojujú len niektoré z ich potrieb a to len čiastočne, nemôžu pružne reagovať na okamžité a meniace sa potreby. Preto za jedinú realistickú možnosť riešenia uvedenej problematiky považujeme zavedenie špecializovanej sociálnej služby na báze dobrovoľníckej práce. Tento spôsob sa využíva aj vo vyspelých krajinách Európy a Severnej Ameriky a je možné doviesť ho do vysokého stupňa dokonalosti čo sa týka rozmanitosti a pohotovosti poskytovaných služieb. Zvlášť dôležitým faktorom je využívanie dobrovoľníkov na činnosti zodpovedajúce ich záujmom, kvalifikácii a skúsenostiam. To umožňuje zabezpečovať kvalitnú pomoc aj pre zriedkavejšie a špecializovanejšie aktivity, čo nie je možné pomocou obmedzeného počtu profesionálnych pracovníkov špecializovaných na obmedzený okruh činností opatrovateľského charakteru.

Poskytovanie služby bude zabezpečované takto:

1. V každom regióne (kraji) bude zamestnaný jeden koordinátor dobrovoľníckej práce, ktorý bude zároveň doškoľovať dobrovoľníkov a poskytovať im metodickú pomoc (celkom 8 osôb, vyškolených bude 16, pre prípad zastupovania a rozšírenia služby). Koordinátor bude plniť úlohu „dispečera", organizačne zabezpečovať kontakt medzi vhodným dobrovoľníkom a konkrétnym klientom na poskytnutie konkrétnej služby v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste.
2. Postupne budú získavaní a následne školení dobrovoľníci (najmenej 10 v každom kraji).
3. Celý systém budú centrálne riadiť dvaja metodici, ktorí budú zabezpečovať školenie koordinátorov a dobrovoľníkov, prípravu a vydávanie metodických príručiek, jednotnú úroveň poskytovania služieb, vyhľadávanie činností vhodných na zabezpečovanie dobrovoľníkmi a vypracúvanie príslušných metodík.

Činnosti vykonávané dobrovoľníkmi

• doprevádzanie zrakovo postihnutých občanov a poskytovanie kvalifikovanej pomoci pri návštevách a účasti na verejných, spoločenských, kultúrnych a športových podujatiach,
• poskytovanie kvalifikovaného sprievodcovstva a pomoci pri návštevách knižníc, múzeí a iných odborných inštitúcií,
• doprevádzanie a kvalifikovaná pomoc pri nákupoch,
• pomoc pri sprístupňovaní informácií najmä predčítavaním a prepisom dokumentov do formátov prístupných nevidiacim a slabozrakým,
• návštevy osamelých a starších osôb najmä s cieľom znížiť ich spoločenskú izoláciu, zvýšiť ich informovanosť o aktuálnom dianí a motivovať ich pre obnovu a rozširovanie spoločenských stykov, sprevádzanie na vychádzkach, návštevách a na spoločenských podujatiach,
• pomoc rodinám so zrakovo postihnutým členom, najmä dieťaťom pri výchovno-vzdelávacích a voľno-časových aktivitách,
• pohotovostné zabezpečovanie sprevádzania a prepravy v prípadoch občasnej, nepredvídateľnej alebo naliehavej potreby.

Dobrovoľníci takto pomôžu riešiť problémy jednotlivých zrakovo postihnutých občanov na ceste k ich skutočnému spoločenskému začleneniu. Okrem toho pomôžu kultivovať komunikáciu zrakovo postihnutých občanov s verejnosťou bez handicapu a budú šíriť posolstvo o skutočných schopnostiach a možnostiach nevidiacich a slabozrakých ľudí očistené od predsudkov.

Konferencia

Na záver projektu sa uskutočnila konferencia "Dobrovoľnícka práca a spoločenské začleňovanie handicapovaných občanov". Konferencia bola určená pre širokú verejnosť. Jej úlohou bola prezentácia výsledkov projektu, výmena a odovzdávanie skúseností a hľadanie možností ďalšieho zdokonaľovania a rozširovania služby zavedenej projektom a ďalších podobných aktivít.