Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Sp�sob z�pisu Braillovho p�sma

V�s��asnosti sa Braillovo p�smo p�e troma z�kladn�mi sp�sobmi:

• ru�ne na tabu�k�ch s�bodkovadlom
• ru�ne na mechanick�ch p�sac�ch strojoch na Braillovo p�smo
• tla� na po��ta�ov�ch tla�iar�ach na Braillovo p�smo

Ru�n� p�sanie na tabu�k�ch s bodkovadlom

Na ru�n� p�sanie Braillovho p�sma pou��vame tabu�ku a bodkovadlo. Tabu�ka sa sklad� z dvoch kovov�ch alebo plastov�ch dosiek. Medzi dosky sa vklad� papier na p�sanie. Dosky s� spojen� p�ntmi, tak�e sa tabu�ka m��e otv�ra� a zatv�ra�. Horn� doska m� tvar mrie�ky s okienkami. Okienka maj� obd�nikov� tvar, ktor� rozmermi zodpoved� ve�kosti Braillovej bunky � z�kladn�ho elementu slepeck�ho Braillovho p�sma. Okraje okienok s� tvarovan� tak, aby sa jednotliv� body dobre vypichovali. V spodnej doske s� rady negat�vne vypukl�ch z�kladn�ch znakov � �es�bodia, �o umo��uje bodkovadlom vytvarova� na papieri reli�fne body. Braillovo p�smo sa vybod�va do tvrd�ieho papiera bodkovadlom. Bodkovadlo sa sklad� z ihly a dr�adla. Kovov� ihla je dlh� 0,8 � 1 cm a�jej hrot m� parabolick� tvar. Priemer ihly je pribli�ne 1 mm a zodpoved� priemeru reli�fneho bodu a�hr�bke papiera. Dr�adlo je obvykle z�dreva alebo plastu a�m� naj�astej�ie trojuholn�kovit� tvar. Po vpichu bodkovadlom sa na papieri vytvaruje jamka, ktor� mo�no po vybrat� papiera z tabu�ky a obr�ten�, ��ta� hmatom ako bod. Na tabu�ke sa p�e negat�v, aby sa mohol ��ta� pozit�v.

Tabu�ky sa vyr�baj� s�r�znym po�tom riadkov a�znakov na riadku. Dokonca sa vyr�baj� aj tabu�ky na obojstrann� p�sanie. Pri tzv. medziriadkov�ch tabu�k�ch je text na jednej strane umiestnen� medzi riadky na druhej strane. Tak vznikaj� �ir�ie medzery medzi riadkami, �o je zvl᚝ vhodn� pre za�iato�n�kov. Pri pou�it� medziriadkovej obojstrannej tabu�ky mo�no nap�sa� na rovnako ve�k� papier form�tu A4 a� o 8 riadkov viac. V�nimo�ne sa zhotovovali aj tabu�ky na obojstrann� medzibodov� p�sanie, kedy s� body na jednej strane umiest�ovan� medzi body na druhej strane. Pri p�san� na t�chto tabu�k�ch je potrebn� nap�sa� najprv jednu stranu textu, potom papier v�tabu�ke prevr�ti� a�nap�sa� druh� stranu textu a�preto je mimoriadne d�le�it� presn� uchytenie papiera v tabu�ke.

Najzru�nej�� nevidiaci nap�u na tabu�ke za min�tu 10 a� 15 slov. V�s��asnosti sa tabu�ky pou��vaj� u� len v�nimo�ne, najm� star��mi nevidiacimi a�na pohotovostn� z�pis kr�tkych pozn�mok a�na popis �t�tkov na ozna�ovanie predmetov. St�le menej sa pou��vaj� na p�sanie dlh��ch textov. Prakticky �plne ich nahr�dzaj� slepeck� p�sacie stroje a�po��ta�ov� tla�iarne na Braillovo p�smo.

Braillovsk� p�sacie stroje

R�chlos� a�kvalitu p�sania z�sadne zvy�uj� a�potrebn� n�mahu zni�uj� p�sacie stroje na Braillovo p�smo, tie� ozna�ovan� ako slepeck� p�sacie stroje.

U�n�s sa naj�astej�ie pou��val mechanick� pichtov stroj, ktor� zostrojil riadite� berl�nskeho �stavu pre nevidiacich Picht. Pichtov stroj m� sedem kl�vesov. �es� kl�vesov je na p�sanie bodov, siedmy kl�ves je ur�en� na z�pis medzier medzi slovami. Prostredn� kl�ves je pred�en� a jeho d�ku m��eme nastavi� povytiahnut�m tak, �e ho m��e p�uci obsluhova� dla�ou. To umo��uje p�sa� len jednou rukou, pri�om druh� ruku m��e p�uci pou�i� na ��tanie odpisovan�ho textu, alebo na kontrolu p�san�ho textu. P�san� text mo�no kontrolova� preto, lebo body sa vypichuj� do papiera zospodu, a daj� sa hne� pre��ta�. Stroj raz� pozit�vny reli�f. Jedn�m s��asn�m stla�en�m kombin�cie kl�vesov nap�e p�uci cel� jedno p�smeno. R�chlos� p�sania oproti p�saniu na tabu�ke sa tu zv��� a� �tvorn�sobne. Pichtov stroj sa vyr�bal na samostatn� p�sanie pravou rukou, na samostatn� p�sanie �avou rukou a na p�sanie oboma rukami.

V�s��asnosti sa na Slovensku vyr�ba slepeck� p�sac� stroj Tatrapoint vych�dzaj�ci z�kon�truk�n�ho princ�pu pichtovho stroja. Jedna z�jeho modifik�ci�, model Tatrapoint Adaptive, je s�ce ur�en� len na obojru�n� p�sanie, ale rozstupy jeho kl�vesov je mo�n� plynule nastavova� a�tak prisp�sobova� meniacim sa rozmerom r�k, �o je zvl᚝ u�ito�n� pre deti.

Okrem strojov na princ�pe pichtovho stroja sa vo svete vyr�baj� aj stroje na kon�truk�nom princ�pe stroja Perkins Brailler. U�tohto stroja sa pohybuje raziaca hlava a�valec s�papierom stoj�, zatia� �o u�pichtovho stroja raziaci mechanizmus stoj� na mieste a�pohybuje sa valec s�papierom. Tieto stroje zaber� na stole menej miesta lebo ich valec sa nepohybuje do str�n, s� v�ak technicky n�ro�nej�ie a�drah�ie.

Po��ta�ov� tla�iarne na Braillovo p�smo

Po��ta�ov� tla�iarne na Braillovo p�smo, ozna�ovan� aj ako Braillovsk� tla�iarne, tla�ia text v�Braillovom p�sme pripraven� na po��ta�i s�pr�slu�n�m programov�m vybaven�m. Existuj� tla�iarne s�ve�mi rozdielnym v�konom od cca 6 znakov za sekundu a� po 400 i�viac znakov za sekundu. Najjednoduch�ie tla�iarne tla�ia len jednostranne, dokonalej�ie obojstranne a�m��u tla�i� aj grafiku zostaven� z�reli�fnych bodov. U�najjednoduch��ch tla�iarn� sa pou��va skladan�, perforovan� (traktorov�) papier, ktor� je drah�� a�aj �a��ie dostupn� a�po vytla�en� vy�aduje �al�ie oper�cie (odde�ovanie jednotliv�ch listov, orez�vanie okrajov). V�konnej�ie tla�iarne s� vybaven� pod�va�mi na jednotliv� h�rky papiera a�najv�konnej�ie si odoberaj� papier z�role a�automaticky si ho re�� na potrebn� form�t strany. Vytla�en� papier vych�dza z�tla�iarn� ulo�en� v�porad� str�n ako maj� by� zviazan�, teda cel� k�pie jednotliv�ch zv�zkov za sebou a�nie k�pie jednej strany a�potom k�pie �al�ej strany, ktor� by bolo potrebn� n�sledne zn�a�.

Braillovsk� tla�iarne predstavuj� v�znamn� pokrok vo v�robe kn�h a��asopisov v�Braillovom p�sme, �o do objemu i�aktu�lnosti produkcie. Predstavuj� v�ak nov�, revolu�n� pr�nos pre zabezpe�ovanie individu�lnych potrieb nevidiacich �ud� pre ich inkluz�vne vzdel�vanie, zamestn�vanie a�spolo�ensk� uplatnenie t�m, �e umo��uj� vytla�i� v�Braillovom p�sme pomerne r�chlo aj rozsiahle texty pre individu�lnu potrebu.

- sp�