Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Louis Braille -�ivotopis

Louis Braille sa narodil 4. janu�ra 1809 v obci Coupvray ne�aleko Par�a. Bol najmlad�� z det� Moniky a �imona Ren�ho Brailla. Louis u� v detstve vynikal mimoriadnou inteligenciou a manu�lnymi zru�nos�ami. Braillov otec remen�r a sedl�r, za��al syna svojej pr�ci v n�deji, �e raz po �om prevezme sedl�rske remeslo. Bol presved�en�, �e z neho vyrastie dobr� remeseln�k.

Jeho pl�ny zmarila ne��astn� udalos� v roku 1812. Pri n�v�teve v dielni trojro�n� Louis v behu spadol a vypichol si prav� oko �idlom, ktor� dr�al v ruke. Odborn� lek�rsku pomoc mu v t�chto �asoch nebolo mo�n� hne� poskytn��, chirurgia bola na n�zkej �rovni, lek�rska veda e�te nepoznala ��inn� antiseptik� a antibiotik�. To bolo pr��inou, �e infekcia sa roz��rila aj na druh� oko a Louis Braille oslepol.

Ne��astn� rodi�ia obklopili syna nesmiernou starostlivos�ou, presne a trpezlivo mu popisovali okolie. U�ili ho vn�ma� svet prostredn�ctvom hmatu a �uchu.

Do �koly za�al Braille chodi� v rodnej obci. Jeho u�ite� o �om poznamenal: �M� pozoruhodn� pam�, vie si zapam�ta� lekcie na z�klade po�utia a rozumie tomu lep�ie ako jeho spolu�iaci". Na z�klade odpor��ania u�ite�a dali 10-ro�n�ho chlapca na v�chovu do �stavnej starostlivosti v Par�i. Miestom jeho v�chovy a vzdel�vania sa stal In�tit�t National des jeunes aveugles (N�rodn� �stav pre mlad�ch slepcov), ktor� vznikol z iniciat�vy V. Ha�ya.

Vedenie �stavu vtedy netu�ilo, �e mlad� Braille presl�vi meno �stavu svetozn�mym objavom � slepeck�m bodov�m p�smom. Vtedaj�� riadite� �stavu dr. Pignier vo svojich z�znamoch o Braillovi p�e: �Bol nadan� ve�k�mi schopnos�ami, vysokou inteligenciou a hlavne prednos�ami myslenia, svojimi pokrokmi a �spechmi v u�en� sa odli�oval od ostatn�ch �iakov." V arch�ve �stavu je zaznamenan�, �e bol hudobne nadan�, jeho meno figuruje medzi prv�mi �iakmi v gramatike, dejepise, zemepise, v ru�n�ch pr�cach a v in�ch predmetoch, pri�om pom�hal pri vyu�ovan� svojich spolu�iakov.

V�aka svojej usilovnosti, h��evnatosti, manu�lnej zru�nosti a vysokej inteligencii bol Braille ako 14-ro�n� vymenovan� za pomocn�ka majstra v dielni pap�� a ako 19-ro�n� za pomocn�ho u�ite�a � korepet�tora �stavu. Louis Braille skon�il �t�dium v roku 1830, ako 21-ro�n� sa stal riadnym u�ite�om �stavu. Vyu�oval franc�zsku gramatiku, algebru, aritmetiku, hru na klav�ri a violon�ele.

Discipl�na v �stave bola ve�mi pr�sna, budova nevyhovovala svojmu ��elu, bola vlhk�, studen�, na �o mlad� chovanci, medzi nimi aj Braille, doplatili zdrav�m.

Zl� zdravotn� podmienky a Braillova prepracovanos� sp�sobili, �e vo veku 26 rokov sa u neho za�ali prejavova� pr�znaky tuberkul�zy. Jeho zdravotn� stav sa z roka na rok zhor�oval, v roku 1840 vyu�oval u� len hudbu, v roku 1844 bol �plne zbaven� vyu�ovacej povinnosti. Od decembra 1851 bol trvale prip�tan� na l��ko.

Louis Braille zomrel vo veku 43 rokov, 6. janu�ra 1852. Pochovali ho v jeho rodisku. Pln�ho uznania sa Braillovi dostalo a� po smrti.

Bola mu s�at� posmrtn� maska, pod�a ktorej soch�r Joffron zhotovil mramorov� bustu. Bustu sl�vnostne odhalili vo vestibule N�rodn�ho �stavu pre mlad�ch slepcov v Par�i.

Pri pr�le�itosti st�ho v�ro�ia Braillovho �mrtia v roku 1952 previezli jeho telesn� pozostatky do Par�a. V Pante�ne, pomn�ku, ktor� v�a�n� n�rod postavil najv���m synom a dc�ram franc�zskeho n�roda, ulo�ili jeho telesn� pozostatky ved�a svetozn�mych spisovate�ov a vedcov.

B�val� Svetov� rada pre blaho slepcov zriadila v rodnom dome Louisa Brailla m�zeum. V Coupvray postavili pomn�k ve�k�ho rod�ka. Do Coupvray prich�dzaj� ro�ne desa�tis�ce franc�zskych a zahrani�n�ch n�v�tevn�kov, aby sa tu, na mieste, kde sa Louis Braille narodil, zamysleli nad ve�k�m dobrodincom, ktor� daroval �udstvu v�etko, �o v �om bolo najlep�ie.

- sp�